znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 620/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť K. L., Z., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/85/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. L.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2013 doručená sťažnosť K. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/85/2006.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa 15. 06. 2006 bol Okresným súdom... prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: J. J... proti odporcom: 1/ D. L... a spol., na určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vydanie časti nehnuteľnosti.

Na deň 21. 05. 2007 bol vytýčený termín pojednávania (t. j. po 11 mesiacoch od podania návrhu na zažatie konania), ktoré bolo odročené na neurčito.

Na deň 02. 08. 2007 bol vytýčený termín pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 23. 10. 2007 bola vykonaná ohliadka na mieste samom. Dňa 08. 11. 2007 súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok bol doručený súdu dňa 13. 03. 2008.

Dňa   12.   06.   2008   prebehlo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   vyhlásil   rozsudok 8 C/85/2006-111.

Dňa 31. 07. 2008 podal navrhovateľ odvolanie voči rozsudku 8 C/85/2006-111. Dňa 22. 09. 2008 bol spis zaslaný na Krajský súd v Žiline, pričom tento sa vrátil na Okresný súd v Čadci dňa 08. 04. 2009.

Dňa 08. 06. 2009 prebehlo pojednávanie na Okresnom súde v Čadci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 22. 09. 2009 prebehla ohliadka na mieste samom. Na deň 17. 12. 2009 bolo vytýčené pojednávanie pred Okresným súdom v Čadci, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   24.   03.   2010   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu vyjadrenie k doplneniu a úprave návrhu na začatie konania.

Dňa 19. 04. 210 prebehlo pojednávanie pred Okresným súdom v Čadci, na ktorom súd vyhlásil rozsudok 8C/85/2006-237.

Dňa   17.   06.   2010   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

Dňa 09. 02. 2011 bolo sťažovateľovi doručené Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co/233/2010-269 zo dňa 30. 12. 2010.

Dňa 06. 06. 2011 bolo právnemu zástupcovi doručené predvolanie na deň 04. 07. 2011.

Dňa 15. 06. 2011 podal sťažovateľ žiadosť o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kúpeľnej liečby.

Dňa 23. 06. 2011 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené predvolanie na pojednávanie na deň 08. 09. 2011.

Dňa   08.   09.   2011   prebehlo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   v   Čadci,   pričom pojednávanie bolo odročené na deň 03. 11. 2011.

Dňa   03.   11.   2011   prebehlo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   v   Čadci,   pričom pojednávanie bolo odročené na deň 19. 12. 2011.

Dňa   19.   12.   2011   prebehlo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   v   Čadci,   pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   08.   02.   2012   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručené   Uznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8 C/85/2006-320 zo dňa 03. 01. 2012, ktorým súd ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia.

Dňa   05.   03.   2013   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu urgenciu na Okresný súd v Čadci, nakoľko súd vo veci nekonal vyše 15 mesiacov. Na podanú urgenciu Okresný súd v Čadci nereagoval.

Dňa 26. 04. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd v Čadci sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   30.   04.   2013   bola   právnemu   zástupcovi   doručená   výzva   Okresného   súdu   v Čadci zo dňa 24. 04. 2013 spolu so znaleckým posudkom.

Dňa   06.   05.   2013   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa 13. 05. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený prípis Okresného súdu v Čadci sp. zn. Spr 52/13 zo dňa 06. 05. 2013...

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že celé konanie trvá od podania návrhu (15. 06. 2006) už takmer 7 rokov, čím je podľa nášho názoru porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

3. Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   vykonanom   dokazovaní   o   sťažnosti sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„Základné právo K. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní... pod sp. zn. 8 C/85/2006, porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní... vedenom pod sp. zn. 8 C/85/2006, konal bez zbytočných prieťahov.

K. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške po 2.500,- EUR..., ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť K. L. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. K.   L.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   331,13   EUR...,   ktoré   je   súd povinný zaplatiť... do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

7. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. V konaní o sťažnosti   vo veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   nečinnosťou   všeobecného   súdu   považuje   ústavný   súd   za   účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý   má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovateľ môže na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť   a   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   príslušného   súdu   v   súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného   súdu,   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

12. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok   nápravy   podľa zákona   o   súdoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

13.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľ   doručil predsedovi   okresného   súdu   26.   apríla   2013,   teda   krátky   čas   pred   podaním   sťažnosti na ústavnom   súde   (17.   mája   2013);   uvedená   skutočnosť   bráni   sama   osebe   zabezpečiť vykonanie účinných   prostriedkov   nápravy v takom   krátkom čase. Z   uvedeného dôvodu ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nesplnil   podmienku   prípustnosti   sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd zároveň konštatuje, že predchádzajúca urgencia doručená okresnému súdu 5. marca 2013, ktorú spracoval a podal v zastúpení sťažovateľa jeho právny zástupca, nespĺňa náležitosti kvalifikovanej sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

14.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol označenému   porušovateľovi   jeho   práv   účinný   právny   prostriedok   nápravy   proti   jeho prípadnej   nečinnosti   a   nepreukázal   ani   to,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013