SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 62/2011-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom pod ČVS: VP-139/95-Ko, základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 405/96 a sp. zn. 3 Nt 334/99, základného práva podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1270/96, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1675/96 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Bc. Ing. J. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010 doručená sťažnosť Bc. Ing. J. S., L.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „obvodný úrad vyšetrovania“) v konaní vedenom pod ČVS: VP-139/95-Ko, základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 405/96 a sp. zn. 3 Nt 334/99, základného práva podľa čl. 19 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1270/96, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1675/96.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa obvodného úradu vyšetrovania č. k. VP-139/30-95 z 30. septembra 1996 bolo v zmysle § 160 ods. 1 a 4 Trestného poriadku účinného v čase vydania uznesenia vznesené obvinenie sťažovateľovi za trestný čin podľa § 248 ods. 1 a 3 písm. d) Trestného zákona. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) bolo trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavené, pretože trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku, pretože je premlčané.
Podľa sťažovateľa je «Zastavenie trestného stíhania po 15 rokoch hrubého porušovania ustanovenia § 2 ods. 4 prvej vety v tom čase platného Trestného poriadku, porušovaním zásady „nullum crimen sine lata“, obchádzaním a porušovaním ustanovení §- u 4 ods. 4 a §-u 7 ods. 4 Zákona o policajnom zbore a ďalšie nižšie označené neoprávnené zásahy do ústavných práv sťažovateľa zo strany povereného vyšetrovateľa PZ (Ing. P. K.) Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I a neskôr Okresného súdu Bratislava I je výsledkom nezákonného konania označených porušovateľov voči sťažovateľovi a zároveň potvrdilo bezúhonnosť sťažovateľa. Za dôkaz hrubého porušovania práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno označiť konštatovanie Okresnej prokuratúry Bratislava 1, obsiahnuté v priloženom Uznesení o zastavení trestného stíhania č. k. 1 Pv 76/10-3 z 3. februára 2010 (str. 5, posledný odstavec), že dňa 25. 09. 1997 bol posledným úkonom vyšetrovateľa Policajného zboru smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného Ing. J. S.
Aj tento posledný úkon povereného vyšetrovateľa Policajného zboru možno označiť za nezákonný, nakoľko vyšetrovateľ PZ vykonal výsluch sťažovateľa bez prítomnosti obhajcu (zákon v danom prípade „ex offo” vyžadoval obhajobu), čím porušil právo sťažovateľa na obhajobu...
Sťažovateľ zastáva právny názor, že všetky úkony realizované označenými boli v danej trestnej veci od začatia trestného stíhania dňa 21. 2. 1995 do právoplatného zastavenia trestného stíhania sťažovateľa dňa 23. 02. 2010 boli nezákonné a sú absolútne neúčinné, vrátane úkonov vykonaných zo strany Okresného súdu Bratislava I. (z podnetu vyšetrovateľa Obvodného (neskôr okresného) úradu vyšetrovania PZ Bratislava I.), ktorými bolo zasiahnuté do výsostne osobnostných práv sťažovateľa a to do práva na súkromie (nerešpektovaním práva sťažovateľa na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), slobodu pohybu, práva na prácu a iné formou opatrení, príkazov a uznesení, ktoré do dnešného dňa nebolo zrušené a ktorých zrušenia sa sťažovateľ touto sťažnosťou domáha...
Listinné dôkazy vzťahujúce sa k zásahom Okresného súdu Bratislava I do ústavných práv sťažovateľa získal sťažovateľ až po odtajnení dozorových spisov Okresnej prokuratúry Bratislava I a vyhotovení kópií označených pokynov a rozhodnutí...
Ku dnešnému dňu (deň podania tejto sťažnosti) Okresná prokuratúra Bratislava I. odmietla sťažovateľovi nesprístupniť dozorový spis č. k. Pv 396/9852 ako aj spis „utajeného“ svedka, o ktorého existencii sťažovateľ nadobudol vedomosť dňa 05. 10. 2010...
Počas nezákonného trestného stíhania bol sťažovateľ v nadväznosť na šikanózny postup vyšetrovateľa PZ Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 opakovane perzekvovaný daňovými kontrolami, pred príslušným správcom dane bol kriminalizovaný ako osoba obvinená zo spáchania závažného trestného činu, čím došlo k poškodeniu vážnosti, cti, povesti a mena sťažovateľa pred vtedajšími zamestnancami spoločnosti, ktorej je sťažovateľ majiteľom. Ide o spolupracovníkov, ktorí boli so správcom dane pri výkone perzekučných daňových kontrol v kontakte. Pracovníci DÚ sťažovateľovi a jeho zamestnancom predložili k nahliadnutiu dožiadanie povereného vyšetrovateľa PZ (Ing. P. K.) k vykonaniu daňovej kontroly a následným predvolávaním k nezákonným výsluchom na Obvodný úrad vyšetrovania PZ Bratislava I došlo k poškodeniu dobrého mena a teda neoprávnenému zásahu do pokojného stavu aj podnikateľských subjektov „S.“ a V. s. r. o., ktorých jediným majiteľom a spoločníkom bol sťažovateľ...
Konaním povereného vyšetrovateľa... došlo... k nezákonnému obmedzeniu slobody pohybu sťažovateľa (odobratie CP a znemožnenie vycestovať do zahraničia – dlhodobý služobný pobyt v zahraničí na podklade pracovnej zmluvy... čím došlo k nezákonnému obmedzeniu ústavného práva sťažovateľa na prácu...
S právnym názorom sťažovateľa na prieťahy a nezákonnosť konania povereného vyšetrovateľa PZ sa obsahom listu zo dňa 6. 5. 1997 stotožnilo aj Ministerstvo vnútra SR v liste MV SR – generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ Č. p. VKE-418/VP-20/97 zo dňa 6. 5. 1997 doručenom riaditeľovi Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 cestou podateľne dňa 13. 05. 1997, v ktorom sa konštatoval nezákonný postup zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 vo veci č. k. ČVS: VP-139/95 Ko. MV SR vydalo záväzný pokyn na prijatie účinných opatrení k ukončeniu vyšetrovania, vrátane odňatia veci vyšetrovateľovi PZ kpt. Ing. P. K., nakoľko tento vyšetrovateľ už od 1. 1. 1997 nebol zamestnancom a ani vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1, ale bol zamestnancom – vyšetrovateľom iného nadriadeného útvaru PZ.
Táto skutočnosť bola sťažovateľovi zatajovaná až do 05. 10. 2010... čím došlo k porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces a rovnosti v neprospech sťažovateľa...
Tým, že po odchode vyšetrovateľa PZ kpt. Ing. P. K. z Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 na iný nadriadený útvar PZ z dôvodu zabezpečenia zákonnosti a plynulosti trestného konania riaditeľom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 nebola predmetná trestná vec bezodkladne pridelená inému vyšetrovateľovi z radov vyšetrovateľov
- zamestnancov Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 vznikli nenáležité nezákonne prieťahy v danej trestnej veci a úkony povereného vyšetrovateľa (miestne a vecne nepríslušného vo veci od 1. 1. 1997 konať) možno označiť za prejav neprípustného odmietnutia spravodlivosti a za prejav hrubého porušenia ústavných práv (nezákonne trestne stíhaného) sťažovateľa flagrantným nerešpektovaním čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a za potláčanie základných práv a slobôd garantovaných sťažovateľovi Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR) Podľa sťažovateľa dňom 1. 1. 1997 a nasl. vyšetrovateľ PZ kpt. Ing. P. K. vydávajúci sa za vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I konal v rozpore s čl. 35 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR...
V príčinnej súvislosti s vyššie označeným nezákonným konaním povereného vyšetrovateľa OUV PZ Bratislava I. je potrebné poukázať na nezákonnosť vznesenia obvinenia voči sťažovateľovi pre údajný trestný čin sprenevery podľa §-u 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona platného v danom čase, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť ako majiteľ jednoosobovej obchodnej spoločnosti V. s. r. o. Spáchanie tohto trestného činu nikdy nebolo sťažovateľovi preukázané. Vyšetrovateľ OÚV PZ vedel na podklade ním obstaraných listinných dôkazov, že vedome porušuje zásadu „ultima ratio“ a že trestné stíhanie majiteľa spoločnosti V. s. r. o. je v danom prípade neprípustné. Nezákonné konanie bolo umocnené ďalším nezákonným postupom – odmietnutím práva na obhajobu, tým, že sťažovateľ nebol upozornený na skutočnosť, že predmetný skutok vyžaduje ex offo obhajobu. Dňa 4. 4. 1997 vyšetrovateľ PZ kpt. Ing. P. K. predstierajúci sťažovateľovi, že je vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 v priestoroch tohto útvaru, vykonal nezákonný výsluch sťažovateľa a to bez prítomnosti obhajcu JUDr. A. B., čím vedome porušil ústavné právo navrhovateľa na obhajobu a maril zákonnosť (spravodlivosť) a plynulosť trestného konania vo veci samej...
Tým, že nedôvodné trestné stíhanie sťažovateľa nebolo ukončené (porušenie §-u 166 ods. 7 Trestného poriadku účinného v čase trestného stíhania), nedodržaním zákonnej 2 mesačnej lehoty na ukončenie vyšetrovania nebol podaný návrh na podanie obžaloby a vec sa nedostala pred trestný súd bol zo strany OÚV PZ Bratislava I. vytvorený stav hrubej právnej a osobnej neistoty sťažovateľa...
Nezákonné trestné stíhanie sťažovateľa po dobu 15 rokov svojvôle OČTK, vyvolaného stavu právnej, osobnej a psychickej neistoty u sťažovateľa privodilo ťažké morálne utrpenie a psychickú traumu, privodilo sťažovateľovi stav ťažkej depresie v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zdravia sťažovateľa oslabením kognitívnych funkcií... Zo strany porušovateľov základných práv a slobôd sťažovateľa došlo k neoprávnenému zásahu výsostne osobnostných práv sťažovateľa a to neoprávneným zásahom do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti vyšetrovateľom PZ Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 postupom odporujúcim čl. 19 ods. 1, ods. 3, čl. 22 ods. 1 Ústavy SR najmä:
a) Neprípustným kriminalizovaním sťažovateľa pred finančnými ústavmi... zasielaním dožiadaní so súhlasom Okresnej prokuratúry Bratislava 1, v ktorých vyšetrovateľ požadoval informácie o pohyboch na účtoch spravovaných a vedených sťažovateľom a súčasne týmto finančným ústavom deklaroval, že sťažovateľ je trestne stíhaný – obvinený zo spáchania trestného činu o čom sťažovateľ získal listinné dôkazy až dňa 5. 10. 2010 na OP Bratislava 1.
Tieto dožiadania vyšetrovateľa PZ boli v rámci spolupráce slovenských finančných ústavov uložené do tzv. KRIMI REGISTRA vytvoreného S. a. s., T. a. s., V. a. s., čo malo a má za následok, že osoba sťažovateľa je aj naďalej vedená ako závadová osoba a tiež závadovými subjektami sú registrované podnikateľské subjekty sťažovateľa: „S.“ a V. s. r. o. v registri Č. a. s.
Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I. dodnes nepožiadalo tieto finančné ústavy o likvidáciu zaslaných informácií k osobe sťažovateľa a jeho firmám a písomne nedeklarovalo, že trestné stíhanie sťažovateľa bolo nezákonné, čím bola potvrdená bezúhonnosť sťažovateľa.
b) Neprípustným kriminalizovaním sťažovateľa pred jeho zamestnancami a bývalou manželkou PhDr. Marcela Sarkocyová, ktorí boli predvolávaní vyšetrovateľom PZ k výsluchom, čím došlo k narušeniu vzájomnej dôvery a nepodloženého obvinenia sťažovateľa zo spáchania trestných činov.
c) Neprípustným kriminalizovaním sťažovateľa neprípustným sprístupnením (šírením) Znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa v postavení obvineného nepovolanými a tretími osobami odvolaním sa na jeho údajnú „stratu“ z vyšetrovacieho spisu...
d) Neprípustným kriminalizovaním sťažovateľa neoprávneným vyžadovaním a zhromažďovaním osobných údajov sťažovateľa, tzv. „citlivých“ /sensitive data/ údajov o jeho osobnom a rodinnom statuse, pohybe a informácií o jeho, o jeho podnikateľských aktivitách, čím postupom odporujúcim čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 Ústavy SR došlo k neprípustnému prelomu inštitútu bankového tajomstva a ich sprístupneniu tretím osobám bez súhlasu sťažovateľa
e) Vydaním Príkazu sudcu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa Okresným súdom Bratislava I dňa 6. 6. 1996 č. k. 3 Nt 1270/96... došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie sťažovateľa...
f) Ustanovením obhajcu „ex offo“ sťažovateľovi zo strany Okresného súdu Bratislava 1 vydaním opatrenia č. k. 3 Nt 1675/96 dňa 16. 10. 1996 bez poskytnutia sťažovateľovi súdom primeraného času na zvolenie si osobného obhajcu z radov advokátov došlo k neoprávnenému zásahu do práva na obhajobu sťažovateľa a k porušeniu čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Okresný súd Bratislava 1 porušil § 33 a nasl. Trestného poriadku v neprospech sťažovateľa tým, že po vzniku dôvodu nutnej obhajoby mu bez ďalšieho ustanovil obhajcu „ex offo“, bez toho, aby mu predtým poskytol možnosť si ho zvoliť sám.
g) Nadsadením a nadkvalifikovaním skutku do ods. 3 ust. §-u 248 Trestného zákona poverený vyšetrovateľ umelo navodil podmienky „nutnej obhajoby“ a uviedol sudcu Okresného súdu Bratislava 1 JUDr. A. M. do omylu. Tento bez preverenia si, či boli splnené podmienky „nutnej obhajoby“ ustanovil dňa 16. 10. 1996 sťažovateľovi bez poskytnutia mu primeraného času na zvolenie si obhajcu z radov advokátov, v rozpore s čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd obhajcu „ex offo“ JUDr. A. B., čím zo strany vyšetrovateľa PZ ako aj Okresného súdu Bratislava I došlo k neoprávnenému zásahu do práva na obhajobu...
h) Nedoručením opatrenia o ustanovení obhajcu „ex offo“ ustanovenému obhajcovi zo strany OS Bratislava I. malo za následok ďalšie porušovanie práva na obhajobu sťažovateľa v predmetnej trestnej veci. Túto skutočnosť zneužil vyšetrovateľ OÚV PZ Bratislava I. k iniciovaniu návrhu na vydanie Príkazu na zatknutie sťažovateľa, čo Okresný súd Bratislava I. vydaním Príkazu na zatknutie č. k. 3 Nt 405/96 zo dňa 27. 11. 1996 realizoval. Uvedeným postupom došlo k neoprávnenému zásahu do práva na slobodu pohybu sťažovateľa a jeho zadržaniu – v rozpore s čl. 23 ods. 1 Ústavy SR. Okresný súd Bratislava I. sa dopustil konania vykazujúceho známky neprípustnej „tajnej justície“, pričom tento nezákonný stav neodstránil...
i) Okresný (predtým obvodný) úrad vyšetrovania PZ Bratislava I. dožiadaním KR PZ Bratislava na vydanie rozhodnutia o odňatí CP sťažovateľa a vydaním rozhodnutia zo strany KR PZ Bratislava neoprávnene zasiahol do práva sťažovateľa na prácu porušením čl. 35 ods. 3 Ústavy SR...
j) Nezákonným postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR... List Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. č. p. VKE-418/VP-20/97 zo dňa 6. 5. 1997 (príloha č. 21) doručený dňa 13. 05. 1997, ktorým generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ pplk. JUDr. J. K. upozornil Okresný úrad vyšetrovania PZ Bratislava I. (predtým Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava I.) na:
• neprimeranosť doby vyšetrovania predmetnej trestnej veci • na vhodnosť pridelenia spisu na vyšetrovanie inému vyšetrovateľovi OÚV PZ Bratislava I vzhľadom na trvalé premiestnenie kpt. Ing. K. na nadriadený úrad vyšetrovania PZ a • uložil Okresnému úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. neodkladne prijať účinné opatrenia na urýchlené ukončenie vyšetrovania v čo najkratšej dobe...
Sťažovateľ má za to, že z uvedeného dôvodu sú všetky úkony od 01. 01. 1997 sú absolútne neúčinné – neplatné.
Sťažovateľ má zato, že pre účely konania vo veci s poukazom na vymedzenie miestnej príslušnosti Okresného (predtým obvodného) úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov, čo v danom prípade nebolo s akcentom na vyššie uvedené zo strany OÚV PZ Bratislava I. splnené.
Sťažovateľ namieta, že vyšetrovanie v danej trestnej veci a úkony vyšetrovateľa PZ kpt. Ing. P. K. ako zamestnanca iného nadriadeného útvaru PZ, bez príslušného poverenia o zmene príslušnosti napr. z dôvodu vhodnosti, bolo od 1. 1. 1997 realizované v rozpore s platnými ustanoveniami Zákona o policajnom zbore a v rozpore so zásadou oficiality, čo Okresný (predtým obvodný) úrad vyšetrovania PZ Bratislava I Okresnej prokuratúre Bratislava I. zatajil a tým OP Bratislava I. uviedol do omylu.
Okresný (predtým obvodný) úrad vyšetrovania PZ Bratislava I. umožnil vyšetrovateľovi PZ kpt. Ing. P. K. vydávaním sa v r. 1997 a nasl. za vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 (pričom v danom čase už bol zamestnancom iného – nadriadeného útvaru PZ) neprípustný a nezákonný postup vo veci.».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo. II. Základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach zaručeného čl. 12 ods. 1 Ústavy SR postupom Obvodného úradu PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo. III. Základne právo sťažovateľa na osobnú slobodu a slobodu pohybu zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko a postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní: č. k. 3 Nt 405/96 vydaním Príkazu na zatknutie a zadržanie obmedzením slobody pohybu sťažovateľa zo dňa 27. 11. 1996 a v konaní č. k. 3 Nt 334/99 vydaním Príkazu na zatknutie sťažovateľa a jeho zadržanie obmedzením slobody pohybu zo dňa 23. 06. 1999 porušené bolo.
IV. Základné právo sťažovateľa na právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti zaručeného čl. 19 ods. 1 Ústavy SR postupom Obvodného úradu PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-I39/95-Ko porušené bolo.
V. Základné právo sťažovateľa na právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (práva na súkromie) v práve zaručeného čl. 19 ods. 1 Ústavy SR postupom Obvodného vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95- Ko a postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1270/96 zo dňa vydaním Príkazu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa pribratím znalcov z odvetvia zdravotníctvo, odboru psychiatria zo dňa 6. 6. 1996 porušené bolo.
VI. Základné právo sťažovateľa na právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe sťažovateľa zaručeného čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, právo sťažovateľa na ochranu osobných údajov zaručených čl. 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené boli.
VII. Základné právo sťažovateľa na právo slobodne podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (aj v zahraničí) zaručené čl. 35 ods. 1 Ústavy SR postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo.
VIII. Základné právo sťažovateľa na právo na ničím nerušenú a pokojnú prácu (aj v zahraničí pre slovenský podnikateľský subjekt) chránené čl. 35 ods. 3 veta prvá Ústavy SR postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava 1 v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo.
IX. Základné právo sťažovateľa na právo na ochranu zdravia zaručené čl. 40 veta prvá Ústavy SR neprimeraným postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo.
X. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko porušené bolo.
XI. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR postupom Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I. v konaní ČVS: VP-139/95-Ko a postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1675/96 zo dňa 16. 10. 1996 porušené bolo.
XII. Základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach zaručeného čl. 12 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1675/96 zo dňa 16. 10. 1996 porušené bolo.
XIII. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1675/96 bezodkladným nedoručením opatrenia o ustanovení obhajcu „ex offo“ ustanovenému obhajcovi súdom JUDr. A. Blaha porušené bolo.
XV. Príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa vydaný Okresným súdom Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1270/96 dňa 6. 6. 1996 sa zrušuje.
XVI. Opatrenie o ustanovení obhajcu „ex offo“ vydané Okresným súdom Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 1675/96 dňa 16. 10. 1996 sa zrušuje.
XVII. Uznesenie o vydaní príkazu na zatknutie sťažovateľa vydané Okresným súdom Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 405/96 dňa 27. 11. 1996 sa zrušuje.
XVIII. Uznesenie o vydaní príkazu na zatknutie sťažovateľa vydané Okresným súdom Bratislava I. v konaní č. k. 3 Nt 334/99 dňa 23. 06. 1999 sa zrušuje.
XIX. Ing. Bc. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- € (slovom jednostotisíc eur), ktoré mu je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I., Sasinkova č. 23, Bratislava povinné vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
XX. Ing. Bc. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 88.000,- € (slovom osemdesiatosem tisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. v Bratislave, Záhradnícka č. 10, Bratislava povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
XXI. Ing. Bc. J. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,14 € (slovom tristotrieuro 14 centov), ktoré je OS Košice 1 povinný vyplatiť na účet jeho advokátky v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 listiny a práv podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru postupom obvodného úradu vyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: VP-139/95-Ko, základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 405/96 a sp. zn. 3 Nt 334/99, základného práva podľa čl. 19 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1270/96, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 1675/96.
Trestné stíhanie sťažovateľa bolo zastavené uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 76/10-3 z 3. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. februára 2010 (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).
Všetky rozhodnutia, opatrenia a iné zásahy, ktorými malo byť zasiahnuté do základných a iných práv sťažovateľa, boli vydané a nadobudli právoplatnosť, resp. boli realizované pred 23. februárom 2010.
Jedným zo zákonných predpokladov na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ tvrdí, že lehota na podanie sťažnosti je zachovaná z dôvodu, že „listinné dôkazy vzťahujúce sa k zásahom Okresného súdu Bratislava I do ústavných práv sťažovateľa získal sťažovateľ až po odtajnení dozorových spisov Okresnej prokuratúry Bratislava I a vyhotovení kópií označených pokynov a rozhodnutí“. Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, ktoré spisy okresnej prokuratúry boli utajené, a taktiež neuvádza žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že žiadal o nahliadnutie do spisov okresnej prokuratúry alebo do vyšetrovacích spisov a zo strany prokurátora alebo vyšetrovateľa bola jeho žiadosť o nahliadnutie do spisov odmietnutá.
Ústavný súd si zabezpečil spisy okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 130/95, Pv 386/98 a sp. zn. 1 Pv 76/10 a spis obvodného úradu vyšetrovania ČVS: VP 139/95 a zistil, že utajený bol spis okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 130/95, a to od 6. septembra 1996 do 7. augusta 1998. Po odtajnení bol tento spis zapísaný pod sp. zn. Pv 386/98. Čo sa týka zápisnice o výpovedi utajeného svedka, do ktorej podľa sťažovateľa nemal možnosť nahliadnuť, ústavný súd konštatuje, že ani vo vzťahu k tejto zápisnici sťažovateľ neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žiadal o nahliadnutie do nej, resp. že mu bolo do nej odopreté nahliadnuť bez zákonných dôvodov.
Ako už bolo uvedené, lehota na podanie sťažnosti pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa mohol sťažovateľ o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Ide o lehotu, ktorá závisí od subjektívnych možností sťažovateľa. Sťažovateľ ako obvinený mal právo kedykoľvek nahliadnuť do vyšetrovacích spisov a do dozorových spisov prokuratúry vzťahujúcich sa na jeho trestnú vec. Zo sťažnosti a ani zo spisov nevyplýva, že sťažovateľ o nahliadnutie do spisov žiadal a toto jeho právo mu bolo prokurátorom alebo vyšetrovateľom odopreté. Sťažovateľ sa tak mal možnosť dozvedieť o každom rozhodnutí, opatrení alebo zásahu, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho základných a iných práv, najneskôr dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania, teda 23. februára 2010.
Vzhľadom na dátum doručenia sťažnosti (9. decembra 2010) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011