znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 62/08-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., T., zastúpenej advokátom Mgr. P. L.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 137/2001 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 137/2001 p o r u š i l základné právo spoločnosti S., a. s., T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 137/2001 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti S., a. s., T., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 120   000   Sk   (slovom   stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti S., a. s., T.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11   497   Sk   (slovom   jedenásťtisícštyristodeväťdesiatsedem   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. P. L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 62/08-21   z   20. februára   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   S.   a.   s.,   T.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako   aj   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“) a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 137/2001.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tomto opísanom skutkovom stave:

„Dňa   02.   05.   2001,   sme   prostredníctvom   nášho   právneho   zástupcu,   podali   na Krajský súd v Žiline proti odporcovi v 1. rade Č. Ž., s. r. o.... a odporcovi v 2. rade B., a. s.  ...   návrh   na   začatie   konania   o   určenie   neplatnosti   právneho   úkonu   alternatívne   o neúčinnosť právneho úkonu.

... Krajský súd v Žiline, z dôvodu vecnej nepríslušnosti, bez rozhodnutia predmetnú právnu vec postúpil Okresnému súdu v Žiline, o ktorej skutočnosti nás písomne informoval oznámením zo dňa 03. 07. 2001, pred ktorým súdom je táto vedená až do súčasnosti pod sp. zn.: 8 C 137/2001.

... Okresný súd v Žiline pritom v danej právnej veci, za obdobie viac ako 6 rokov a 5 mesiacov nevykonal jediné pojednávanie. Pre objektívnosť uvádzame, že príslušný súd predsa len nariadil prvé pojednávanie, s termínom konania vytýčeným na deň 14. 11. 2007, avšak v deň jeho plánovaného konania nám bolo zo strany súdu doručené upovedomenie o jeho zrušení, ktorá skutočnosť bola odôvodnená tým, že podľa názoru súdu je náš návrh na začatie konania neurčitý.

... Pre úplnosť uvádzame, že kým bol Okresný súd v dotknutej právnej veci nečinný, odporca v 1) rade Č. Ž., s. r. o. bol zrušený bez likvidácie, pričom zároveň bolo rozhodnuté o jeho zlúčení so spoločnosťou I., s. r. o., ako nástupníckou spoločnosťou na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 21. 05. 2007.

... Obdobne po začatí konania v uvedenej veci, došlo dňa 29. 09. 2004 takisto k výmazu z   obchodného   registra,   teda   k   zániku   odporcu   v   2)   rade   B.,   a.   s.,   nakoľko   uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 05. 2004, č. k.: 2K 42/2003-78, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2004, sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Okresný   súd   v   Žiline   následne   svojim   uznesením   zo   dňa   15.   11.   2004,   č.   k.: 8 C 137/2001-61, zastavil konanie voči odporcovi v 2) rade a predmetnú právnu vec vedie len proti odporcovi I., s. r. o., bez číselného označenia poradia odporcov.“

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„V právnej veci navrhovateľa S., a. s.... T... bolo postupom Okresného súdu v Žiline porušené   právo   sťažovateľa   –   S.,   a.   s.   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Prikazuje   sa   Okresnému súdu   v Žiline,   aby právnu   vec navrhovateľa   S.,   a. s.  ... prejednal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.

Slovenská republika, zast. Okresným súdom v Žiline je povinná zaplatiť sťažovateľovi S., a. s.... finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk, do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Slovenská republika, zast. Okresným súdom v Žiline je povinná zaplatiť sťažovateľovi S., a. s.... trovy konania a právneho zastúpenia na účet Mgr. P. L., advokáta... takisto do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

Sťažovateľka svoju sťažnosť o primerané zadosťučinenie odôvodnila takto:„Porušovanie našich základných práv nám pritom navodzuje stav právnej neistoty, situácia v ktorej sme sa ocitli nám sťažuje vysporiadať si svoje majetkové pomery. Vzhľadom na to, že nebola našim majetkovým právam v primeranej lehote, zákonne konformným   spôsobom poskytnutá   súdna   ochrana   je   zrejmé,   že práve   z dôvodu   zániku odporcov v 1. a 2. rade, naše možnosti úspešného bránenia, resp. uplatňovania práva, resp. jeho reálneho výkonu, sa znížili na minimum.

Uvedené skutočnosti pritom považujeme za dôvodný podklad pre priznanie takisto primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré zároveň požadujeme.“

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd 31. januára 2008 a 11. júna 2008 (sp. zn. 1 SprS/17/08). K vyjadreniu okresného súdu zaujal 11. júla 2008 stanovisko právny zástupca sťažovateľky.

4.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že: „K   zdržaniu   pri vybavovaní   tejto   veci   došlo   z   dôvodu   vysokej   zaťaženosti   sudcov   tunajšieho súdu a z dôvodu, že pôvodná zákonná sudkyňa bola preložená na výkon funkcie na Krajský súd v Žiline. Nový sudca po pridelení veci sa musel zaoberať aj ďalšími, mnohokrát výrazne staršími právnymi vecami,   v ktorých bolo potrebné prednostne konať   v snahe zabrániť vzniku prieťahov v súdnom konaní.“

V prílohe vyjadrenia pripojil stručný chronologický prehľad úkonov v predmetnom konaní.

4.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„Tak ako to vyplýva z vyjadrenia samotného porušovateľa práva - Okresného súdu v Žiline   -   tento   sám   konštatuje,   že   v   dotknutom   občiansko-právnom   konaní   dochádza k prieťahom, pričom zdržanie odôvodnil vysokou zaťaženosťou sudcov tohto súdu, ako aj tým, že sudkyňa, ktorej bola predmetná civilná vec pôvodne pridelená, bola preložená na výkon svojej funkcie ma Krajský súd v Žiline.

V nadväznosti na vyššie uvedené môžme len skonštatovať, že skutočnosti, na ktoré vo svojom   vyjadrení   Okresný   súd   poukázal,   existujúci   stav   síce   vysvetľujú,   no   v   žiadnom prípade neospravedlňujú.

... S   prihliadnutím   na   celkovú dĺžku   konania   je teda nesporné,   že príslušný   súd sa hrubým spôsobom dopúšťa prieťahov v konaní. Sme presvedčení, že dotknutý justičný orgán mal   dostatok   možností   a   časového   priestoru   na   riadne   vykonanie   procesných   úkonov nevyhnutných pre vydanie právne konformného - autoritatívneho rozhodnutia vo veci samej, teda na vydanie konečného, právoplatného rozsudku.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

6. Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie I. senát ústavného súdu v zložení   Milan   Ľalík   (predseda   senátu),   Peter   Brňák   a Lajos   Mészáros   (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008, účinného od 1. marca 2008, I. senát ústavného   súdu   tvoria   sudcovia   Peter   Brňák   (predseda   senátu),   Marianna   Mochnáčová (sudkyňa)   a Milan   Ľalík   (sudca).   Z uvedeného   dôvodu   vec   prerokoval   a   vo   veci   samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.  

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 137/2001 zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľa proti odporcom: 1. Č. Ž., s. r. o., B.,   a   2.   B.,   a.   s.,   B.,   o určenie   neplatnosti   právneho   úkonu,   alternatívne   o neúčinnosť právneho úkonu podala 7. mája 2001 Krajskému súdu v Žiline žalobný návrh. K žalobe pripojila   výpis   z obchodného   registra   žalovaných,   zmluvu   o odbere   pohonných   hmôt z 3. júla 1997, faktúry za odber pohonných hmôt a výpisy z katastra nehnuteľnosti.Krajský súd v Žiline žalobný návrh zaevidoval pod sp. zn. 15 Cb 210/01.Dňa 28. júna 2001 Krajský súd v Žiline odstúpil spis z dôvodu vecnej príslušnosti okresnému súdu.

Dňa 3. júla 2001 Krajský súd v Žiline informoval sťažovateľku o odstúpení veci okresnému súdu.

Okresný   súd   prevzal   postúpený   spis   10.   júla   2001   a zaevidoval   ho   pod   sp.   zn. Nc 1779/01.

Okresný súd 12. júla 2001 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 23. júla 2001.Okresný   súd   24. júla 2001 zaslal žalobný návrh   odporcom   a vyzval ich,   aby sa vyjadrili k žalobnému návrhu v lehote 15 dní.

Súdna tajomníčka dala 13. septembra 2001 kancelárii pokyn na preradenie spisu do registra C a spis bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 C 137/01.

Dňa   12.   augusta   2002   doručil   odporca   v 1.   rade   okresnému   súdu   vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Dňa   14.   augusta   2002   doručil   odporca   v 2.   rade   okresnému   súdu   vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Sťažovateľka   18.   augusta   2003 podaním   z 10.   augusta   2003 žiadala okresný   súd o oznámenie   aktuálneho   stavu   konania,   pretože   uplynula   doba   viac   ako   dvoch   rokov od podania žaloby.

Okresnému súdu bolo 8. novembra 2004 doručené oznámenie o výmaze odporcu v 2. rade z obchodného registra a jeho zániku.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   137/01-61   z   15.   novembra   2004   rozhodol o zastavení konania voči odporcovi v 2. rade.

Sťažovateľka   prevzala   prostredníctvom   svojho   advokáta   24.   novembra   2004 uznesenie č. k. 8 C 137/01-61 z 15. novembra 2004.

Dňa 19. októbra 2007 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 14. november 2007.

Sudca   9.   novembra   2007   dal   kancelárii   pokyn   na zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného na 14. november 2007 z dôvodu neurčitosti žalobného návrhu.

Dňa 8. novembra 2007 spoločnosť I., s. r. o., S., požiadala o doručenie žalobného návrhu a ospravedlnila svoju neúčasť na súdnom pojednávaní.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 137/01-75 z 9. novembra 2007 vyzval sťažovateľku pod následkom zamietnutia žalobného návrhu, aby odstránila vady podania, pretože petit návrhu je neurčitý a materiálne nevykonateľný.

Okresný   súd   listom   z   9.   novembra   2007   oznámil   účastníkom   konania   zrušenie nariadeného termínu pojednávania a doručil žalobný návrh spoločnosti I., s. r. o., S.Sťažovateľka podaním 28. novembra 2007 upresnila žalobný petit. Sudca   25.   januára   2008   dal   kancelárii   pokyn   zaslať   odporcovi   na   vyjadrenie upravený žalobný návrh.

Dňa 23. apríla 2008 bol nariadený termín pojednávania na 14. máj 2008.

Okresný súd 14. mája 2008 vykonal súdne pojednávanie, ktoré odročil na 20. august 2008 za účelom ďalšieho konania s vedľajším účastníkom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 98/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa určenia neplatnosti právneho úkonu, alternatívne o neúčinnosť právneho úkonu, ktoré sa začalo 7. mája 2001 a dosiaľ nebolo na súde prvého stupňa skončené. K času rozhodovania ústavného súdu konanie vedené okresným súdom v predmetnej veci trvá viac ako sedem rokov a nebolo vo veci ani raz meritórne rozhodnuté.

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie   o určenie   neplatnosti právneho   úkonu,   alternatívne   o neúčinnosť   právneho   úkonu   nehodnotil   ako   právne a skutkovo zložité konanie.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným prieťahom. Procesné návrhy sťažovateľky neboli dôvodom doterajšej dĺžky súdneho   konania   (pozri   chronologický   priebeh   konania   v časti   II   odôvodnenia),   aj   keď navrhovala zmenu žalobného petitu.

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal, a to až do 13. septembra 2001, keď súdna tajomníčka dala kancelárii pokyn na preradenie spisu do registra C. V období od 14. septembra 2001 do 15. novembra 2004 bol okresný súd absolútne nečinný v trvaní viac ako troch rokov a dvoch mesiacov. Ďalej bol okresný súd nečinný   v období   od   16.   novembra   2004   do   19.   októbra   2007   v trvaní   dvoch   rokov a jedenásť mesiacov. Celková dĺžka nečinnosti okresného súdu trvá viac ako šesť rokov, pričom konanie – bez toho, aby bolo na okresnom súde skončené vydaním rozhodnutia, trvá už viac ako sedem rokov a tri mesiace.

Aj predseda okresného súdu priamo uznal prieťahy v súdnom konaní v liste sp. zn. 1 SprS/17/08   z dôvodu   vysokej   zaťaženosti   sudcov   a personálnej   zmeny,   lebo   zákonná sudkyňa bola preložená na Krajský súd v Žiline.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Aj keď sťažovateľka menila žalobný petit, konala v rámci možností, ktoré jej dáva Občiansky súdny poriadok ako následok pri zmene účastníkov súdneho konania, a preto podstatný podiel sťažovateľky na prieťahoch ústavným súdom nebol zistený.

Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako šesť rokov.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 250 000 Sk z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľka   obrátila   na   štátny   orgán.   Svoju   žiadosť odôvodňuje   ďalej   tým,   že „... nebola   našim   majetkovým   právam   v   primeranej   lehote, zákonne konformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana je zrejmé, že práve z dôvodu zániku odporcov v 1) a 2) rade, naše možnosti úspešného bránenia, resp. uplatňovania práva, resp. jeho reálneho výkonu, sa znížili na minimum“.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   (najmä   na   neprimeranú   dĺžku   konania   pred okresným súdom, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 1.1 až 1.4 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 120 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné   podanie (sťažnosť)   z   30.   novembra   2007   a vyjadrenie   z 15.   júla 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   v roku   2007   bola 1/6 z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. 2 970 Sk, čo spolu s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu 3 148 Sk + 19 % DPH. Advokát v roku 2007 vykonal dva právne úkony, a preto mu prináleží odmena 7 492 Sk. V roku 2008 1/6 z výpočtového základu 19 056 Sk je 3 176 Sk, čo spolu s režijným paušálom 190 Sk predstavuje sumu 3 366 Sk + 19 % DPH. Advokátovi prináleží za úkon vykonaný v roku 2008 odmena 4 005,54 Sk.

Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu (za tri úkony právnych služieb) 11 497 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008