znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 62/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte zloženom   z predsedu   Štefana Ogurčáka a zo sudcov   Eduarda   Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť E. Š., bytom T., zastúpenej advokátkou JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992 p o r u š i l základné   právo   E.   Š.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   150/1992 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. E. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Martin p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. Š. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. I. M., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 7. apríla 2005   č.   k.   I.   ÚS   62/05-9   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. Š., bytom T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 12. augusta 1992 podala na okresnom súde návrh na „zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“. Podľa   tvrdenia   sťažovateľky „zdĺhavým   postupom   pri   vybavení   jednoduchého   sporu... vznikali sťažovateľke neúnosné náklady a predražovali sa nehnuteľnosti, o ktorých zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ide. V roku 1992, kedy bol žalobný návrh... na súd podaný boli,   iné   ceny   na   vyplatenie   spoluvlastníkov   pri   zrušení   a vyporiadaní   podielového spoluvlastníctva, vypočítané podľa vyhl. č. 465/91 Z. z.... ako boli neskôr (vyhl. č. 86/2002) a ako sú v súčasnosti (492/04 Z. z.). V roku 2005 bude mať tento súdny spor... trinásť rokov. Jedná sa o skutočne neprimeranú dĺžku konania...“.

Postup   okresného   súdu   považuje   sťažovateľka   za   porušenie   ňou   označeného základného práva.

3. Sťažovateľka viackrát (7. septembra 2003, 21. januára 2004, 1. februára 2004 a 28. novembra   2005)   podala   sťažnosť   sťažovala   na   prieťahy   v konaní   podaniami adresovanými   okresnému   súdu,   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“) a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Na spôsob vybavenia jej sťažnosti okresným súdom podala v roku 2004 písomne sťažnosť predsedovi krajského súdu. Vo veci nie je do dňa podania jej sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva,   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie „vo výške 200 000 Sk“ a náhradu trov konania..

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou,   vyjadrením   sp.   zn.   Spr. 634/05   z   18.   júla   2005.   Právna zástupkyňa   sťažovateľky   zaujala   stanovisko   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu podaním z 18. augusta 2005.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s predloženým   dokumentačným   materiálom   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 150/1992 najmä po 15. februári 1993,   pretože   ústavný   súd   chráni   ústavnosť   spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať   o porušení   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby,   ku   ktorému   došlo   pred 15. februárom 1993 (napr. I. ÚS 81/03). A1. Sťažovateľka   podala   12.   augusta   1992   okresnému   súdu   návrh   na „zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“ proti odporkyni A. V. z T.   (ďalej   len   „odporkyňa“).   K návrhu   pripojila   výpis   z listu   vlastníctva,   znalecký posudok znalca P. Ď. z 27. mája 1992 oceňujúci predmet sporu sumou 78 009 Kčs a plnomocenstvo pre advokáta JUDr. P. N. z M.2. K návrhu sa odporkyňa (zastúpená advokátkou V. Č. z M.) vyjadrila 30. septembra 1992. K vyjadreniu pripojila znalecký posudok znalca Ing. J. S., ktorý ocenil predmet sporu sumou 166 940 Kčs.3. Na pojednávaní konanom 16. novembra 1992 za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. B. zo Ž. na ocenenie predmetných   nehnuteľností   a posúdenie   možnosti   ich   reálnej   deľby   (súdny   spis   bol zaslaný znalcovi 15. decembra 1992).4. Keďže   znalec „odmietol   vypracovať   znalecký   posudok   z dôvodu   pracovnej zaneprázdnenosti“, okresný   súd   3.   februára   1994   zrušil   svoje   rozhodnutie   zo

16. novembra 1992 a za znalca ustanovil Ing. M. V. z M. Znalec predložil znalecký posudok   okresnému   súdu   17.   marca   1994,   nehnuteľnosti   ocenil   sumou   173   246   Sk a vzhľadom   na nemožnosť   reálnej   deľby   rodinného   domu   č.   42   v Dubovom   reálne delenie   nehnuteľnosti   neodporučil   (išlo   o rodinný   dom,   záhradu,   letnú   kuchyňu, spoločný dvor). Reálna deľba pozemku – ornej pôdy o výmere 1533 m2 je podľa znalca možná. 5.   Na pojednávaní konanom 25.   apríla   1994 (za prítomnosti   účastníkov a ich   právnych zástupcov) sa účastníci vyjadrili k znaleckému posudku Ing. M. V. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku z odboru geodézie na vyhotovenie geometrického plánu podľa návrhov účastníkov. Za znalca bol ustanovený (27. apríla 1994) Ing. J. M. zo Ž.6.   Sťažovateľka   podaním   z 25.   apríla   1994   nesúhlasila „s   reálnou   deľbou   pozemkov (zastavanej plochy, záhrady a ornej pôdy).“ Sťažovateľka chce „rodinný dom spolu s hospodárskymi budovami, záhradou, ornou pôdou... v dobrom využiť na trvalé bývanie v celosti“. 7. Okresný súd 18. mája 1994 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie či sťažovateľka trvá na podanom návrhu alebo návrh berie späť.8. Súdny spis bol 30. mája 1994 zaslaný znalcovi (doručený 16. júna 1994).9. Okresný súd 26. februára 1996 žiadal znalca o podanie informácie o stave znaleckého dokazovania10. Znalec 1. marca 1996 oznámil okresnému súdu, že po zadovážení potrebných podkladov od Správy katastra v Martine dvakrát navštívil sťažovateľku, ktorá mu však nedovolila vykonať „príslušné   zameranie   pre   vyhotovenie   geometrického   plánu“.   Sťažovateľka znalcovi „odmietla   poskytnúť   akúkoľvek   pomoc   s tým,   že   nesúhlasí   so   žiadnym zameraním“.   Keďže   sťažovateľka   (napriek   prísľubu)   znalcovi   neoznámila,   ako   sa rozhodla „postupovať ďalej“, a „pretože ubehla znovu dlhšia doba“, znalec vrátil súdny spis späť okresnému súdu „k ďalšiemu prejednávaniu“.11. Okresný súd 5. marca 1996 žiadal právneho zástupcu sťažovateľky o oznámenie, či „medzičasom nedošlo k dohode“ a či sťažovateľka trvá na podanom návrhu, lebo znalec pre   neposkytnutie   súčinnosti   sťažovateľkou   27.   apríla   1994   vrátil   súdny   spis   bez vypracovania znaleckého posudku. Podanie informácie okresný súd urgoval 22. marca 1996 a 16. apríla 1996.12. Sťažovateľka 16. apríla 1996 oznámila okresnému súdu, že trvá na podanom návrhu a k mimosúdnej dohode nedošlo. Sťažovateľka zdôraznila, že vzťahy s odporkyňou sú „už   dávno   hlboko   narušené,   nič   ich   už   nemôže   zmeniť,   nie   je   možné   žiadne spoluvlastníctvo... a nepripadá do úvahy nejaká deľba s ňou“. 13. Právny zástupca sťažovateľky 2. mája 1996 oznámil súdu, že na jeho výzvu sa mu sťažovateľka rozhodla napísať stanovisko sama. Upozornil ju, že keď nebude riadne spolupracovať, môže dôjsť k vypovedaniu plnej moci.14. Okresný súd 8. mája 1996 ustanovil za znalca Ing. P. S. z R.15. Sťažovateľka 22. mája 1996 namietala ustanovenie nového znalca a vytýkala okresnému súdu,   že „...   neberiete   moje   návrhy   a pripomienky   v úvahu“.   Oznámila,   že „až   do ujasnenia   si   určitých   okolností   s mojím   právnym   zástupcom   budem   postupovať samostatne“. 16. Okresný súd 29. mája 1996 vyzval sťažovateľku na oznámenie dôvodov, pre ktoré „namieta znalca ustanoveného súdom“.17. Okresný súd uznesením z 3. septembra 1996 nevyhovel „námietkam navrhovateľky voči osobe znalca Ing. F. S.“ (uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky

5. septembra 1996).18. Súdny spis bol zaslaný 20. novembra 1996 znalcovi, ktorý ho 25. novembra 1996 vrátil späť, lebo znalecký posudok nemôže vyhotoviť pre svoj nevyhovujúci zdravotný stav (vykonáva už len kancelárske práce). 19. Okresný súd uznesením z 29. novembra 1996 ustanovil za znalca Z. H. zo Z. Súdny spis mu   zaslal   18.   decembra   1996.   Znalec   vrátil   súdny   spis   31. decembra   1996   späť okresnému   súdu,   lebo   z dôvodu   ochorenia   („akútny   reumatizmus   s obmedzenou mobilitou“) nemôže vypracovať znalecký posudok.20. Sťažovateľka 2. januára 1997 oznámila okresnému súdu, že s odporkyňou „... sme sa osobne   medzi   sebou   v uvedenej   veci   dohodli“ (neuviedla   však,   že   návrh   berie   späť a konanie žiada zastaviť).21.   Okresný   súd   uznesením   z 10.   januára   1997   konanie   zastavil   (pojednávanie   bolo vytýčené 7. januára 1997 a konané 10. januára 1997 bez prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov). 22. Odporkyňa napadla 20. januára 1997 uznesenie o zastavení konania odvolaním. Tvrdila, že žiadnu dohodu so sťažovateľkou neuzavrela. Okresný súd nemal rozhodovať bez jej vyjadrenia k informácii sťažovateľky. Nesúhlasila so späťvzatím návrhu sťažovateľkou.

23. Sťažovateľka vo vyjadrení z 30. januára 1997 k odvolaniu prehlásila „... na svoju česť, že sme sa dohodli“, a to „... osobne ústne, pričom bol prítomný aj môj syn...“. Právny zástupca sťažovateľky 31. januára 1997 k odvolaniu odporkyne reprodukoval vyjadrenie sťažovateľky, že „... ja skutočne tvrdím, že som sa s odporkyňou dohodla, a to v tom smere, že odkúpim jej spoluvlastnícky podiel... pozvala som odporkyňu do advokátskej kancelárie na deň 7. február 1997, kde by sme dohodli konkrétne podrobnosti ohľadne odkúpenia spoluvlastníckeho podielu odporkyne“.24. Súdny spis bol 10. februára 1997 doručený krajskému súdu na odvolacie konanie.25. Okresnému súdu bolo 30. júla 1997 doručené uznesenie krajského súdu z 27. februára 1997, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie (dôvodom   rozhodnutia   bolo   nezistenie   stanoviska   odporkyne   a neurčitosť   podania sťažovateľky – neuviedla, či návrh berie späť). Uznesenie bolo doručené účastníkom

7., resp. 18. augusta 1997.26. Okresný súd 31. júla 1997 vyzval sťažovateľku na oznámenie, či svoj návrh berie späť a v akom rozsahu, a 3. septembra 1997 urgoval zaslanie oznámenia.27.   Odporkyňa   12.   septembra   1997   oznámila, že   so   späťvzatím   návrhu   nesúhlasí   a má záujem na ukončení sporu rozhodnutím súdu (poukázala na dĺžku konania a rozsiahle znalecké dokazovanie).28. Sťažovateľka podaním z 21. októbra 1997 „konkretizovala“ svoj návrh. Jeho obsahom je najmä tvrdenie, že „všetky vyjadrenia... odporkyne... sú nepravdivé, zavádzajúce...“. Zdôraznila príčiny vzájomne narušených medziľudských vzťahov.29. Okresný súd 8. októbra 1997 ustanovil za znalca Ing. J. L. zo Ž. a súdny spis mu zaslal

28. októbra 1997. Podľa úradného záznamu na č. l. 139 spisu znalec vrátil súdny spis späť 5. decembra 1997 bez vypracovania znaleckého posudku.30. Sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že dňom 24. októbra 1997 odvolala „svoje plnomocenstvo JUDr. P. N.“.31. Okresný súd 9. decembra 1997 vyzval znalca, aby oznámil, z akého dôvodu vrátil súdny spis späť bez vypracovania znaleckého posudku. Znalec 30. decembra 1997 oznámil, že „... som žiaden spis 10 C 150/92 neobdržal“.32. Sťažovateľka 14. apríla 1998 požiadala o „oslobodenie od súdnych poplatkov“.

33. Okresnému súdu bol 26. mája 1998 doručený „Znalecký posudok č. 3/1998... v právnej veci zrušenia vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“. Znalec vykonal   obhliadku   predmetu   sporu   18.   apríla   1998   za   účasti   sťažovateľky   a aj odporkyne. Znaleckým posudkom znalec reálne vyčlenil 1/3 spoluvlastníckeho podielu odporkyne.34. Predsedníčka okresného súdu opatrením zo 16. júna 1998 pridelila vec JUDr. M. D.35. Okresný súd 17. júla 1998 zaslal znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov na vyjadrenie. JUDr. P. N. 31. júla 1998 oznámil súdu, že sťažovateľka mu vypovedala plnú moc a už ju nezastupuje.36.   Odporkyňa   10.   augusta   1998   oznámila,   že   nemá   k znaleckému   posudku „žiadne pripomienky“.37. Okresný súd 14. augusta 1998 stanovil termín pojednávania na 11. september 1998.38. Sťažovateľka 21. augusta 1998 žiadala odročiť termín pojednávania (určí si nového právneho zástupcu a v stanovený deň má kardiologické vyšetrenie). Oznámila, že jej nebol   doručený   znalecký   posudok.   Podľa   úradného   záznamu   na   č.   l.   156   spisu sťažovateľka   znalecký   posudok   osobne   prevzala   24. augusta   1998.   Okresný   súd

27. augusta 1998 zrušil stanovený termín pojednávania. 39. Sťažovateľka 27. augusta 1998 vrátila okresnému súdu znalecký posudok, s ktorým nesúhlasí, lebo „... obmedzuje ľudské práva a vážne narušil zákon, tak ako aj súd, ktorý protiprávnym   rozhodnutím   porušil   zákon“.   Svoje   závery   sťažovateľka   bližšie nekonkretizovala.40. Okresný súd 17. februára 1999 žiadal sťažovateľku, aby oznámila, kto ju bude v spore zastupovať   (zásielka   bola   15.   marca   1999   vrátená   späť,   lebo   si   ju   sťažovateľka v odbernej lehote neprevzala).41.   Okresný   súd   19.   apríla   1999   požiadal   Mestskú   políciu   v T.   o doručenie   prípisu sťažovateľke (doručené 23. apríla 1999).42.   Okresný   súd   16.   septembra   1999   požiadal   sťažovateľku   o oznámenie, „či   trvá   na návrhu, alebo ho berie späť, keď nereaguje na opakované prípisy“ (výzvu sťažovateľka prevzala 28. septembra 1999).43.   Právna   zástupkyňa   odporkyne   25.   novembra   1999   navrhla   súdu   vychádzať z vypracovaných   znaleckých   posudkov   a rozhodnúť   v merite   veci.   Okresný   súd   ju

23. marca 2000 vyzval, aby tento svoj návrh bližšie špecifikovala. Uvedenú požiadavku okresný súd zopakoval výzvou zo 17. mája 2000 a následne už pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 7. júla 2000. Na vyššie uvedené výzvy reagovala právna zástupkyňa odporkyne (návrhom na rozhodnutie) 18. júla 2000.44.   Sťažovateľka   2.   októbra   2000   žiadala   zaslať znalecký   posudok   a geometrický   plán vypracovaný znalcom Ing. L. a 3. októbra 2000 navrhla zmenu petitu pôvodného návrhu. Znalecký posudok bol sťažovateľke doručený 13. októbra 2000.45.   Okresný   súd   26.   októbra   2000   predložil   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   námietku zaujatosti zákonnej sudkyne a aj okresného súdu podanú sťažovateľkou 27. septembra 2000. Keďže v súdnom spise sa predmetná námietka nenachádzala, krajský súd vrátil

23. januára 2001 súdny spis bez meritórneho rozhodnutia okresnému súdu späť. 46. Odporkyňa 24. októbra 2000 so zmenou návrhu sťažovateľky nesúhlasila.47.   Doplnený   súdny   spis   bol   14.   februára   2001   predložený   krajskému   súdu   (námietka zaujatosti bola v spise sp. zn. Spr 1618/00 ako súčasť sťažnosti na zákonného sudcu). Uznesenie   krajského   súdu   z 29.   marca   2001,   ktorým   nebola   zákonná   sudkyňa vylúčená z prejednávania   a rozhodovania   predmetnej   veci,   bolo   doručené   okresnému súdu 6. júla 2001 (a účastníkom konania: odporkyni 13. júla 2001, sťažovateľka zásielku v odbernej lehote neprevzala – pošta ju vrátila späť 1. augusta 2001).48. Odporkyňa 24. septembra 2001 a 9. mája 2002 urgovala pokračovanie v konaní.49. Okresný súd 25. júla 2002 stanovil termín pojednávania na 11. september 2002. Spolu s predvolaním   zaslal   účastníkom   aj   poučenie   o možnosti   uložiť   poriadkovú   pokutu, nechať ich predviesť, resp. prejednať vec v neprítomnosti účastníkov (predvolanie bolo doručené odporkyni 26. júla 2002 a náhradné doručenie sťažovateľke bolo vykonané

4. septembra 2002).50. Pojednávanie konané 11. septembra 2002 (bez účasti sťažovateľky) bolo odročené na

23. október 2002 s tým, že znalec Ing. M. V. bude požiadaný, aby upravil znalecký posudok č. 5/94 o určenie všeobecnej ceny nehnuteľností podľa metodického pokynu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 6. apríla 1998 v lehote do 2. októbra 2002. Znalec predložil okresnému súdu 30. septembra 2002 nový znalecký posudok (č. 64/2002). Tento bol zaslaný účastníkom 4. októbra 2002.

51.   Sťažovateľka   8.   októbra   2002   nahliadla   do   súdneho   spisu   a požiadala   o odročenie termínu pojednávania.52. Okresný súd 10. októbra 2002 stanovil nový termín pojednávania na 27. november 2002 (predvolanie adresované sťažovateľke bolo 12. novembra 2002 vrátené poštou späť ako neprevzaté v odbernej lehote). 53. Odporkyňa 21. októbra 2002 oznámila, že nemá námietky k znaleckému posudku.54.   Sťažovateľka   5.   novembra   2002 predniesla pripomienky   k písomnostiam   odporkyne nachádzajúcim sa v súdnom spise a 6. novembra 2002 nahliadla opäť do súdneho spisu.55.   Okresnému   súdu   bolo   6.   novembra   2002   doručené   podanie   sťažovateľky   zo

4. novembra   2002   adresované   najvyššiemu   súdu.   Jeho   obsahom   boli   pripomienky k opätovnému   nariadeniu   znaleckého   dokazovania,   znaleckému   posudku   č.   65/94 a návrh na prikázanie veci inému súdu. 56. Súdny spis sp. zn. 10 C 150/92 bol 18. novembra 2002 doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu.57. Sťažovateľka 21. novembra 2002 uhradila v kolkoch súdny poplatok za návrh (doručené súdu 28. novembra 2002).58.   Okresnému   súdu   bol   28.   novembra   2002   vrátený   späť   súdny   spis   s návrhom   ako predčasne   predložený,   lebo   k návrhu   nebol   predložený   dôkaz   o úhrade   súdneho poplatku,   v spise   sa   nenachádzalo vyjadrenie   odporkyne   k návrhu   a nebolo uvedené, ktorému súdu(om) sťažovateľka žiada vec prikázať (výzva sťažovateľke aj odporkyni bola expedovaná 3. decembra 2002. Sťažovateľka výzvu v odbernej lehote neprevzala; zásielka bola vrátená späť okresnému súdu 31. decembra 2002. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila   18. decembra   2002.   Výzva   s vyjadrením   odporkyne   bola   doručená sťažovateľke 17. januára 2003 prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru T.).59.   Sťažovateľka   19.   februára   2003   nahliadla   do   súdneho   spisu   a 21.   februára   2003 oznámila okresnému súdu, že navrhuje vec prikázať súdom mimo Žilinského kraja – B., Z., Ž., P. Vyjadrila sa tiež k stanovisku odporkyne. 60. Súdny spis bol opäť predložený najvyššiemu súdu 11. marca 2003.

61.   Okresnému   súdu   bolo   7.   mája   2003   doručené   uznesenie   najvyššieho   súdu sp. zn. Ndc 132/03 z 27. marca 2003, ktorým nebolo návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu vyhovené (uznesenie bolo doručené sťažovateľke 28. mája 2003).62. Sťažovateľka 21. mája 2003, 27. augusta 2003, 3. septembra 2003 a 11. septembra 2003 nahliadla do súdneho spisu.63.   Okresný   súd   31.   júla   2003   stanovil   termín   pojednávania   na   2.   október   2003 (sťažovateľka osobne prevzala až náhradne doručené predvolanie 3. septembra 2003).64.   Sťažovateľka   5.   septembra   2003   (a   opätovne   10.   septembra   2003   v sťažnosti adresovanej predsedníčke okresného súdu) navrhla „predelegovať spor – mimo okresu M. do obvodu krajského súdu. Z uvedeného dôvodu sa pojednávania... neustanovím“.65. Sťažovateľka 30. septembra 2003 predložila okresnému súdu „zmenu k návrhu zo dňa

12. augusta 1992“. Žiadala (uviedla parcelné čísla nehnuteľnosti) zrušiť a vyporiadať podielové   spoluvlastníctvo   (v   2/3)   jej   syna   Mgr.   P.   Š.   s odporkyňou   (menovaný splnomocnil sťažovateľku na jeho zastupovanie v predmetnom spore). Súčasne navrhla pripustiť pristúpenie menovaného ako ďalšieho účastníka do konania. 66. Odporkyňa 2. októbra 2003 s návrhom na pristúpenie súhlasila.67. Pojednávanie konané 2. októbra 2003 za prítomnosti účastníkov bolo po prednesení návrhu   sťažovateľkou   na   pripustenie   do   konania   jej   syna   a súhlasnom   prednese odporkyne odročené na 25. november 2003 s tým, že súd rozhodne o jej návrhu (podľa úradného záznamu sťažovateľka na pojednávaní verbálne napadla zákonnú sudkyňu, že „... predlžuje konanie, vo veci nekoná promptne, nie je znalá ustanovení Občianskeho súdneho   poriadku   a zákona,   10   rokov   zbytočne   predlžuje   spor   a robí   trovy navrhovateľke...“.68. Okresný súd 3. októbra 2003 požiadal Katastrálny úrad M. o predloženie darovacej zmluvy V 211/02 a uznesením zo 6. októbra 2003 pripustil do konania ako navrhovateľa v druhom rade Mgr. P. Š. 69. Sťažovateľka 8. októbra 2003 žiadala o vyhotovenie „kópií zo spisu“, za čo uhradila poplatok 9,- Sk.70. Na č. l. 316 – 317 spisu je odpoveď predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 1595/03 z 9. októbra   2003   na   sťažovateľkinu   sťažnosť   z 10.   septembra   2003   (pozri   vyššie bod 64). Odpoveď bola predložená zákonnej sudkyni 9. októbra 2003.

71. Okresný súd 13. októbra 2003 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu (súčasne bol navrhovateľ v druhom rade vyzvaný, aby oznámil, či sa k návrhu pripája). 72. Okresnému súdu bolo 24. októbra 2003 doručené na vedomie podanie sťažovateľky z 20.   októbra   2003   adresované   krajskému   súdu,   obsahom   ktorého   je   nesúhlas s postupom zákonnej sudkyne v predmetnom konaní a opätovná žiadosť o postúpenie veci   inému   súdu   v rámci   Žilinského   kraja.   K podaniu   boli   pripojené   sťažnosti   zo

7. septembra   2003,   2.   októbra   2003   a 10.   októbra   2003   adresované   predsedníčke okresného súdu. 73. Okresný súd 27. októbra 2003 zrušil termín pojednávania stanoveného na 25. november 2003 (sťažovateľka prevzala oznámenie 11. novembra 2003).74.   Krajský   súd   27.   októbra 2003 doručil   okresnému súdu   na ďalšie konanie sťažnosť uvedenú vyššie pod bodom č. 72.75.   Predsedníčka   okresného   súdu   17.   októbra   2003   predložila   zákonnej   sudkyni   na vyjadrenie „sťažnosť   pre   zaujatosť   a osočovanie   p.   sudkyne“ z 2.   októbra   2003 (Spr. 1613/03). K sťažnosti sa zákonná sudkyňa vyjadrila 20. októbra 2003 a odpoveď pod sp. zn. Spr. 1613/03, Spr. 1243/03 bola zaslaná sťažovateľke 28. októbra 2003 (č. l. 340-341 spisu).76. Sťažovateľka 27. októbra 2003 uhradila súdny poplatok za návrh na prikázanie veci inému súdu a 31. októbra 2003 podala „odvolanie proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 13. októbra 2003“. 77.   Okresný   súd   7.   novembra   2003   doručil   krajskému   súdu   súdny   spis   s návrhom sťažovateľky na prikázanie veci. 78.   Okresnému   súdu   bolo   2.   februára   2004   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 8 NcC 60/03   z 25.   novembra   2003,   ktorým   návrhu   sťažovateľky   a jej   syna nevyhovel (uznesenie bolo zaslané účastníkom 2. februára 2004).79. Zákonná sudkyňa 3. februára 2004 požiadala predsedníčku okresného súdu, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci, a uviedla, že súhlasí s pridelením veci inému sudcovi („Po pridelení veci dňa 1. októbra 1999 zo strany navrhovateľky voči mojej osobe sú neustále útoky týkajúce sa nepripravenosti na pojednávanie, obviňovanie zo zaujatosti... Navrhovateľka listom zo dňa 20. októbra 2003 ma obviňuje z možnej skrytej korupcie, čím poškodila moje meno sudcu, týmto sa dotkla mojej sudcovskej cti a voči navrhovateľke som nadobudla negatívny postoj, ktorý mi bráni vec rozhodnúť“).80.   Predsedníčka   okresného   súdu   opatrením   z 3.   februára   2004   vylúčila   JUDr.   A.   K. z prejednania a rozhodovania vo veci sp. zn. 10 C 150/1992, pričom ďalší sudca bude určený výberom cez podateľňu súdu.81. Okresný súd 4. februára 2004 stanovil termín pojednávania na 15. marec 2004.82. Sťažovateľka 10. marca 2004 nahliadla do súdneho spisu.83. Z krajského súdu bolo okresnému súdu doručené: 1. marca 2004 podanie sťažovateľky a jej   syna   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   adresované   okresnému   súdu   s návrhom   na rozhodnutie sporu; 4. marca 2004 podanie sťažovateľky označené ako „mimoriadne odvolanie“ adresované   krajskému   súdu,   ktorým   žiadala   preskúmať niektoré   vo   veci vydané rozhodnutia a nariadiť vypracovanie „super znaleckého posudku“. 84.   Podaním   z 11.   marca   2004   žiadala   sťažovateľka   okresný   súd,   aby „dal   znalecký posudok č. 64/2002 zo dňa 19. septembra 2002...“ preskúmať „inej inštitúcii“.85.   Okresnému   súdu   bolo   12.   marca   2004   doručené   podanie   sťažovateľky   adresované najvyššiemu súdu, označené ako „Mimoriadny opravný prostriedok“ proti „uzneseniu NS SR v Bratislave, zo dňa 27. marca 2003“, v ktorom sťažovateľka namieta, že „... nebol   spoľahlivo   zistený   skutkový   stav   a nesprávne   hmotnoprávne   posúdenie   veci“. Taktiež „Poučenie v uznesení NS SR Bratislava považujeme za nesprávne“.86. Na pojednávaní konanom 15. marca 2004 (za prítomnosti účastníkov, ktorí pred začatím pojednávania   nenamietali   osobu   sudcu)   žiadala   sťažovateľka   vypracovanie   nového znaleckého posudku a rozhodnutie súdu o vlastníctve k spoločnému dvoru. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „súd vykoná obhliadku na mieste samom 26. marca 2004 o 10,00 hodine“.87. Sťažovateľka 24. marca 2004 a 31. marca 2004 nahliadla do súdneho spisu.88. Okresný súd 27. apríla 2004 vyzval znalca Ing. M. V. na prepracovanie znaleckého posudku   č.   5/94   (doplneného   posudkom   č.   64/02)   v súvislosti   so   zmenou   vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (nová vyhláška č. 576/2003 Z. z.) v termíne do

31. mája 2004.89. Sťažovateľka 5. mája 2004 nahliadla do súdneho spisu.

90. Znalec 17. mája 2004 oznámil, že je možné vykonať len nové znalecké dokazovanie (nie doplnok   k   už   vypracovanému   znaleckému   posudku),   a to   za   predpokladu   okresným súdom   zvolaného miestneho   šetrenia   (vzhľadom   na   obvinenia   sťažovateľky   na   jeho adresu).91.   Okresný   súd   uznesením   zo   4.   júna   2004   rozhodol   o znalečnom   pre   Ing.   M.   V.   za znalecký posudok č. 5/94 a jeho doplnok č. 64/02.92.   Sťažovateľka   23.   júna   2004   nahliadla   do   súdneho   spisu   a 27.   júna   2004   podala odvolanie proti uzneseniu zo 4. júna 2004. 93. Súdny spis s opravným prostriedkom bol doručený 15. júla 2004 krajskému súdu na odvolacie konanie.94. Okresnému súdu bolo 4. októbra 2004 doručené uznesenie krajského súdu z 30. augusta 2004,   ktorým   krajský   súd „odvolanie   navrhovateľov   1/,   2/   odmieta“ (ako   neskoro podané odvolanie).95. Okresný súd 7. októbra 2004 požiadal znalca „o dopracovanie znaleckého posudku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 576/03 Z. z. do 27. októbra 2004“. Znalec   podaním   zo   14.   októbra   2004   opätovne   žiadal   zvolanie   miestneho   šetrenia a doplnenie podkladov na spracovanie nového posudku.96. Sťažovateľka 3. novembra 2004, 1. decembra 2004 a 8. decembra 2004 nahliadla do súdneho spisu. 97. Predsedníčka okresného súdu 10. decembra 2004 „usmernila“ zákonného sudcu, aby vo veci „konal plynulo, bez zbytočných prieťahov...“.98. Okresný súd uznesením z 21. decembra 2004 ustanovil za znalca Ing. M. V., účastníkom uložil zložiť preddavok na trovy a znalcovi uložil vypracovať (určiť) všeobecnú hodnotu nehnuteľností v lehote do 31. januára 2005.99. Predsedníčka okresného 28. decembra 2004 v dôsledku vyjadrenia zákonného sudcu zo

16. decembra 2004 (namietol, že vec mu bola pridelená 4. februára 2004, a informoval o vykonaných procesných úkonoch vo veci) zrušila opatrenie z 10. decembra 2004, lebo „splnilo svoju informačnú a prevenčnú úlohu vo vzťahu k rýchlosti konania...“.100. Sťažovateľka 29. decembra 2004 nahliadla do súdneho spisu.

101. Sťažovateľka 3. januára 2005 vzniesla „námietku proti ustanoveniu znalca... z dôvodu pochybností o nezaujatosti...“. Okresný súd uznesením z 11. januára 2005 rozhodol, že znalec „nie je vylúčený“.102.   Okresnému   súdu   bolo   13.   januára   2005   z krajského   súdu   doručené „mimoriadne odvolanie“ proti uzneseniu z 21. decembra 2004.103. Sťažovateľka 19. januára 2005 nahliadla do súdneho spisu.104. Odporkyňa 27. januára 2005 podala odvolanie proti uzneseniu z 21. decembra 2004 (proti povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania).105. Súdny spis bol doručený 9. februára 2005 krajskému súdu na odvolacie konanie.106. Krajský súd 9. februára 2005 doručil okresnému súdu zväzok podaní sťažovateľky:

- odvolanie proti uzneseniu z 11. januára 2005 s prílohami;

- podanie   z 28.   februára   2005,   ktorým   napáda   vyjadrenie   odporkyne   z 26.   januára 2005 a namieta postup znalca v predchádzajúcom znaleckom dokazovaní.107. Okresný súd 30. mája 2005 požiadal krajský súd „o dočasné zapožičanie spisu...“ (na vyjadrenie k „ústavnej sťažnosti“ podanej sťažovateľkou ústavnému súdu).108. Okresnému súdu bolo 23. júna 2005 doručené uznesenie krajského súdu z 23. mája 2005,   ktorým   bolo   potvrdené   prvostupňové   rozhodnutie   z 21.   decembra   2005. Druhostupňové   uznesenie   bolo   zaslané   účastníkom   27.   júna   2005   (odporkyni   bolo doručené 1. júla 2005, sťažovateľke 18. júla 2005).109. Odporkyňa 12. júla 2005 požiadala „o oslobodenie od súdnych poplatkov“ (k žiadosti priložila   potvrdenie   o starobnom   a vdovskom   dôchodku,   potvrdenie   o platbách bytovému družstvu a i.).110. Sťažovateľka 20. júla 2005 nahliadla do súdneho spisu a 21. júla 2005 opäť požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov (z dôvodu, že jej „finančná situácia je zlá, nakoľko ako 48 ročná som ovdovela... Môj zdravotný stav vyžaduje zvýšené výdavky“).111.   Okresnému   súdu   bolo   29.   júla   2005   doručené   na   vedomie   podanie   sťažovateľky adresované   znalcovi   Ing.   M.   V.,   ktorým   žiadala   preložiť   miestnu   obhliadku nehnuteľností   na   nedeľu   7.   augusta   2005,   vytýkala   mu   postup   pri   vypracovaní predchádzajúcich znaleckých posudkov, oznámila mu nemožnosť „zaistenia najnovších platných   listinných   dôkazov“ a uviedla,   že „...   Vaším   polročným   dopisovaním   si s Okresným súdom Martin vzbudili ste v nás pochybnosti o Vašej nestrannosti“.

B

K súdnemu   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   150/92   boli   pripojené   spisy sp. zn. „Spr“ týkajúce sa sťažností podaných sťažovateľkou okrem iného aj na prieťahy v posudzovanom súdnom konaní. Z ich obsahu sú pre predmetnú vec právne relevantné nižšie uvedené (a čiastočne citované) odpovede predsedníčky okresného súdu a predsedu krajského súdu na sťažnosti podané sťažovateľkou.1. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 1595/03 z 9. októbra 2003 v časti týkajúcej sa „celkovej dĺžky konania“ na sťažovateľkinu sťažnosť zo 7. septembra 2003 okrem iného uviedla: „...   v tomto smere ide skutočne o neprimeranú dĺžku konania, ktoré   trvá   od   12.   8.   1992.   Dĺžka   predmetného   konania   však   zodpovedá   množstvu predovšetkým objektívnych prekážok pre možnosť rýchleho skončenia veci, medzi ktoré o.   i.   patria   podané   odvolania,   námietky,   žiadosti   na   odročenie   pojednávaní,   zmena zákonného   sudcu,   nadmerná   zaťaženosť   zákonného   sudcu   vyvolaná   dlhodobým nedostatkom sudcov na Okresnom súde Martin. V tomto smere považujem Vašu sťažnosť za čiastočne opodstatnenú.“2.   Predseda   krajského súdu   v odpovedi   sp.   zn. Spr.   11026/04 z 28.   septembra 2004   na sťažovateľkinu   sťažnosti   na   spôsob   vybavenia jej   sťažnosti   okresným   súdom   okrem iného uviedol: „... konštatujem, že Vaša nespokojnosť so spôsobom vybavenia sťažnosti je v prevažnej miere opodstatnená, osobitne vo vzťahu k prípustnej časti sťažnosti – na prieťahy v konaní.“3.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2009/04   z 15.   marca   2004   na sťažovateľkine sťažnosti (z 21. januára 2004, 1. februára 2004) adresované krajskému súdu a postúpené okresnému súdu 6. februára 2004 okrem iného uviedla: „... pokiaľ ide o sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   –   ide   o opakovanú   sťažnosť,   pričom   v tejto   veci   sa vyjadrujem   totožne   ako   v odpovedi   na   Vašu   sťažnosť   zo   dňa   9.   októbra   2003 Spr. 1595/03.“4. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi   sp. zn. Spr. 2054/04 z 8. februára 2005 na sťažovateľkinu   sťažnosť   z 28.   novembra   2004   adresovanú   najvyššiemu   súdu a postúpenú   jej   16.   decembra   2004   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky uviedla:   „...   Vo   veci   ide   o Vašu   opakovanú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Zhodne s našou odpoveďou na Vašu predchádzajúcu sťažnosť sp. zn. Spr. 1595/03 z 9. 10. 2003 konštatujeme, že čo do celkovej dĺžky konania je sťažnosť opodstatnená. Rovnako sa vyjadril   i predseda   Krajského   súdu   v Žiline   v rámci   prešetrenia   vybavenia   sťažnosti z 28.   9.   2004   zn.   Spr.   11026/04.   Zvolený   procesný   postup   zákonného   sudcu   a jeho zákonnosť nemožno predsedom súdu prešetrovať v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov je v tejto časti sťažnosť neprípustná...“.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k opodstatnenosti   sťažnosti okrem iného uviedla:

„(...) 2. Sťažovateľka, využijúc právo podľa ust. § 17 a nasl. zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v neskoršom znení a od 1. 4. 2005 podľa ust.   § 62 a nasl.   zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opakovane podala sťažnosti na prieťahy v konaní a tiež z iných dôvodov, ktoré riešil predseda okresného sudu a v rámci prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu i predseda Krajského sudu   v Žiline.   V odpovediach   na   predmetné   sťažnosti,   ktoré   spolu   so   súvisiacou dokumentáciou pripájame, predsedníčka Okresného sudu Martin konštatovala, že najmä čo do celkovej dĺžky konania vzhľadom na predmet vlastníckeho sporu - štandardne súdmi riešený, došlo k prieťahom v konaní. Na celkovú, zjavne neprimeranú dĺžku konania, však mali vplyv viaceré skutočnosti a to ako na strane súdu tak na strane účastníkov konania. Išlo najmä o a) výraznú personálnu poddimenzovanosť súdu čo do počtu sudcov najmenej od roku 1996 do februára 2004, a tým nadmernú pracovnú zaťaženosť súdu, ktorý dôvod uvádzame pre   objektívne   pomenovanie   dôvodov   prieťahov   napriek   ustálenej   judikatúre   Ústavného súdu   SR,   podľa   ktorej   nie   je   možné   tento   dôvod   pri   rozhodovaní   o   ústavnej   sťažnosti zohľadniť, b) opakovanú zmenu zákonného sudcu

- dňa 7. 9. 1992 (odchod sudkyne na iný súd) - dňa 16. 6. 1998 (odchod sudkyne na materskú dovolenku) - dňa 1. 10. 1999 (návrat zákonnej sudkyne z rodičovskej dovolenky)

- dňa 3. 2. 2004 (vylúčenie zákonnej sudkyne) c) opakované   neopodstatnené návrhy sťažovateľky na   delegovanie veci   inému   súdu, ktorým nevyhovel Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 3. 2003 sp. zn. Ndc 132/03 (č. l. 292 spisu) a Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 25. 11. 2003 sp. zn. 8 NcC 60/03 (č. l. 350 spisu) d) nedôvodné vznesenie námietok zaujatosti sťažovateľkou

- voči   znalcovi   zamietnuté   uznesením   Okresného   súdu   Martin   zo   dňa   3. 9. 1996 č. k. 10 C 150/102   a   uznesením   Okresného   súdu   Martin   zo   dňa   11. 1. 2005 č. k. 10 C 150/92-437

- voči   zákonnej   sudkyni   -   Uznesením   Krajského   súdu   Žilina   z   29. 3. 2001 č. k. 5 Nc 51/01- 197 nedošlo k vylúčeniu

e) nepreberanie zásielok súdu sťažovateľkou a nerešpektovaním výziev súdu

- viď urgencia na č. l. 91,92,   - neprevzatá zásielka súdu na č. l. 161 - rub spisu, 165 - rub spisu, 201 - rub spisu,   205 - rub spisu, 280 - rub spisu, 293 - rub spisu, 414 - rub spisu, f) rozšírením okruhu účastníkov (zmenou spoluvlastníckych pomerov) o žalobcu v rade 2), uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 6. 10. 2003 č. k. 10 C 150/92-308,g) neposkytnutím dostatočnej súčinnosti sťažovateľkou súdom určenému znalcovi – podľa správy znalca z 29. 2. 1996 (č. l. 85 spisu) a právnemu zástupcovi a súdu - viď správa na č. l. 94 h) poskytnutie nepravdivej informácie súdu sťažovateľkou, že vo veci došlo k mimosúdnej dohode účastníkov (oznámenie z 23. 12. 1996 na č. l. 117 spisu) i) zmena žaloby v priebehu konania v podaní sťažovateľky z 30. 9. 2000 na č. l. 183 spisu a z 25. 4. 1994 na č. l. 76 spisuj) zmena v osobe znalca a opakované vypracovanie znaleckého posudku - viď uznesenia a prípisy súdu na č. l. 20, 25, 79, 97, 113, 136. 215, 390, 429 a znalecké posudky a správy na č. l. 27 - 63, 144 – 148, 218 - 257, 416,k) práceneschopnosť sťažovateľky - viď list z 22. 5. 1998, l)   neopodstatnené   odvolania   voči   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu - viď   Uznesenie Krajského súdu zo dňa 30. 8. 2004 sp. zn 8 Co 306/04 a Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2005 sp. zn. 8 Co 49/05. m) procesné pochybenie súdu pri zastavení konania - viď zrušujúce uznesenie Krajského súdu Žilina.

3.) Na   základe   skutočností   uvedených   v   bode   2.)   tohto   vyjadrenia   považujeme ústavnú sťažnosť len za čiastočne opodstatnenú a to pre neprimeranú celkovú dĺžku konania doteraz bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci,   ktoré by odstránilo stav právnej neistoty. V tomto smere predseda Krajského súdu vytkol konajúcemu súdu určitú mieru uprednostňovania riešenia dielčich procesných otázok pred riešením merita veci (k tomu viď prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu Žilina zo dňa 28. 9. 2004 Spr   11026/04).   V   značnej   miere   sa   však   na   dĺžke   konania   a   vzniku   prieťahov   svojím prístupom   k veci,   nedostatočnou   súčinnosťou   a   zahlcovaním   súdu   množstvom nekvalifikovaných   podaní   a   procesných   návrhov   (sťažnosti   neberúc   do   úvahy)   ako   tiež konštatujeme v bode 2.) písm. b) - 1) tohto vyjadrenia, samotná sťažovateľka. Preto pre prípad   priznania   zadosťučinenia   ústavným   súdom   považujeme   za   primeranú   sumu nepresahujúcu 30.000.- Sk. O náhrade trov konania navrhujeme rozhodnúť podľa výsledku konania. (...)“

K vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   zaujala   stanovisko   právna   zástupkyňa sťažovateľky, v ktorom uviedla:

«(...)   Sťažovateľka   chápe   snahu   Okresného   súdu   v   Martine   minimalizovať zodpovednosť   súdu   za   neschopnosť   ukončiť   meritórne   občiansko-právny   a   pomerne jednoduchý   spor   vyvolaný   dňa   12.   8.   1992   sťažovateľkou.   Sťažovateľka   odmieta   snahu Okresného súdu Martin o prenášanie zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní na ňu ako navrhovateľku.   Sťažovateľka   naozaj   nemôže   niesť   zodpovednosť   za   prieťahy   v   konaní spôsobené zmenami zákonného sudcu – trikrát! a neschopnosť súdom pribratého znalca vypracovať   dostačujúci   znalecký   posudok   na   ocenenie   nehnuteľností   v   spore. Navrhovateľka   totiž   sama   spolu   s   návrhom   na   súd   na   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva pripojila znalecký posudok, ktorý dala vypracovať na vlastné náklady pred začatím konania.

Podľa   názoru   Okresného   súdu   v Martine   „neopodstatnené“   návrhy   sťažovateľky na delegovanie   jej   právnej   veci   inému   súdu   a   „nedôvodné“   vznášanie   námietok   voči zákonnej sudkyni a pribratému znalcovi, podávané sťažovateľkou v rokoch 2001 až 2003, vyjadrujú podľa nášho názoru len bezmocnosť sťažovateľky posunúť po dlhých rokoch spor dopredu [odstavec písm. c) a d) str. 2 vyjadrenia Okresného súdu Martin].

Ďalej   sme   toho   názoru,   že   sťažovateľka   mala   ako   navrhovateľka   v   zmysle Občianskeho súdneho poriadku právo disponovať návrhom, teda mala právo rozšíriť okruh účastníkov o navrhovateľa v rade 2 (syn navrhovateľky po zmene vlastníckych pomerov), ako aj rozšíriť návrh samotný. Napokon, oba uvedené návrhy podala sťažovateľka v ten istý deň 30. 9. 2003.   Dispozičné právo,   ktoré využila navrhovateľka,   nemožno považovať za skutočnosť,   ktorá   spôsobila   prieťahy   v   konaní   (odstavec   písm.   f   str.   2   vyjadrenia OS Martin).

Súdny znalec Ing. V. vypracoval vo veci znalecký posudok č. 05/94 dňa 17. 3. 1994. Ďalší znalecký posudok bol uvedeným znalcom vypracovaný dňa 30. 10. 2002 pod č. 64/02. Sťažovateľka si nie je vedomá akej nesúčinnosti so znalcom či dokonca právnym zástupcom odporkyne sa mala dopustiť v r. 1996. Sťažovateľka predostiera Ústavnému súdu SR, že dňa 11. 9. 2002 sa nezúčastnila pojednávania pre chorobu, neúčasť súdu riadne ospravedlnila, súd vyhlásil uznesenie, ktorým prikazuje znalcovi, aby upravil znalecký posudok č. 05/94 zo dňa 17. 3. 1994. Znalec však vypracoval úplne nový znalecký posudok č. 64/02 zo dňa 30. 9. 2002,   pričom dňa 21. 9. 2002 robil obhliadku sporných nehnuteľností a merania. O tomto úkone sa navrhovatelia 1) a 2) nedozvedeli, a preto sa ho nemohli zúčastniť. Podľa nášho názoru súdny znalec má svoje povinnosti, ktorých porušovanie musela sťažovateľka namietať [odstavec písm. g) str. 2 vyjadrenia OS Martin].

Sťažovateľka považuje za potrebné k odstavcu písm. h) str.2 vyjadrenia OS Martin uviesť, že na oslave jej 50-tych narodenín v r. 1996 sa zúčastnila aj odporkyňa, s ktorou sa sťažovateľka   dohodla   za   prítomnosti   ostatných   členov   rodiny,   že   ich   spornú   vec vyporiadajú mimosúdne. Odporkyňa túto ústnu dohodu neskôr spochybnila. Z uvedeného dôvodu nie je pravda, že poskytla súdu nepravdivú informáciu.

K   odstavcu   písm.   i)   str.   2   vyjadrenia   OS   Martin   o   zmene   návrhu   zo   strany sťažovateľky dňa 30. 9. 2003 sme sa vyjadrili vyššie.

Sťažovateľka je toho názoru, že nenesie žiadnu vinu na skutočnosti, že súd uložil znalcovi opakovane vypracovávať resp. dopĺňať znalecký posudok, najmä, ak ona sama dala znalecký posudok vypracovať už v r. 1991 č. 35/92 [odstavec písm. j) str. 2 vyjadrenia OS Martin].

Na základe uvedeného, ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako sme ju predniesli v našom podaní, považujeme za opodstatnenú a odôvodnenú v plnom rozsahu. (...)»

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/92, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci ústavný súd vzal do úvahy   najmä   určitú   skutkovú   zložitosť   (nutnosť   nariadiť   znalecké   dokazovanie,   napäté príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi a ich vplyv na priebeh konania), ako aj určitý stupeň právnej zložitosti posudzovanej veci vyplývajúcej z jej predmetu. Táto zložitosť však nie je výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľky v predmetnom konaní, ústavný súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že k celkovej dĺžke konania prispela   aj   sťažovateľka   svojimi   neúspešnými   procesnými   návrhmi   (napr.   námietky zaujatosti voči zákonným sudcom, návrhy na prikázanie veci inému súdu a pod. uvedené pod bodmi 45 – 47, 55 – 61, 72 – 78, 92 – 94, 104 – 108 v časti II. A odôvodnenia). Taktiež odročovanie pojednávaní (resp. rušenie už stanovených termínov) z dôvodov vyvolaných sťažovateľkou (pozri nižšie prehľad pojednávaní uvedený v bode 3.3 tejto časti odôvodnenia) vplývalo na predĺženie doterajšej doby konania.

Uvedené   skutočnosti   síce   vyplývali   z   využívania   procesných   oprávnení   daných účastníkom   konania,   avšak   v danom   prípade   (najmä   pokiaľ   pri   ich   využívaní   bola sťažovateľka   neúspešná)   prispeli   k predĺženiu   doterajšieho   priebehu   konania,   pričom uvedené obdobia nemožno podľa názoru ústavného súdu pripočítať na vrub okresnému súdu.

3.3.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľkou namietaného porušenia označeného základného práva.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej nápadu na okresný súd (12. augusta 1992) dosiaľ trvá vyše 13 rokov a okresný súd v merite veci ešte nerozhodol.

Za   posudzované   obdobie   okresný   súd   vytýčil   9   pojednávaní,   z ktorých   bolo 5 vykonaných (16. novembra 1992, 25. apríla 1994, 11. septembra 2002, 2. októbra 2003 a 15.   marca   2004).   Pojednávanie   stanovené   na   23.   október   2002   bolo   na   žiadosť sťažovateľky   odročené   na   27.   november   2002,   avšak   ani   toto   pojednávanie   sa neuskutočnilo, lebo sťažovateľka 6. novembra 2002 požiadala o delegovanie veci inému súdu   (návrhu   sťažovateľky   nebolo   uznesením   najvyššieho   súdu   z 27.   marca   2003 vyhovené).   Termín   pojednávania   stanovený   na   25.   november   2003   bol   z dôvodu opätovného návrhu sťažovateľky z 20. októbra 2003 na pridelenie veci inému súdu zrušený.

Posledné pojednávanie sa uskutočnilo 15. marca 2004 a bolo odročené za účelom vykonania   obhliadky   nehnuteľnosti   (k   uvedenej   konštatácii   pozri   bližšie   chronologický prehľad úkonov okresného súdu uvedený v časti II. A odôvodnenia).

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. 10 C 150/92 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:

- od 30. mája 1994 (zaslanie súdneho spisu znalcovi) do 26. februára 1996 (výzva znalcovi), t. j. v trvaní 21 mesiacov;

- od 10. januára 1997 (uznesenie o zastavení konania) do 18. augusta 1997 (doručenie druhostupňového rozhodnutia účastníkom konania), t. j. v trvaní vyše 7 mesiacov (keď   sa   konalo o odvolaní   proti   rozhodnutiu   okresného súdu   vydanom   v rozpore s existujúcim skutkovým stavom (pozri vyššie bod 25 A II. časti odôvodnenia);

- od 27. augusta 1998 (zrušenie stanoveného termínu pojednávania) do 16. septembra 1999 (výzva okresného súdu sťažovateľke), t. j. v trvaní 12 mesiacov a 3 týždňov (keď počas tejto doby okresný súd dopytom zo 17. februára 1999 najprv zisťoval, kto bude sťažovateľku v spore zastupovať, a zo 16. septembra 1999, či sťažovateľka trvá na podanom návrhu);

- od   6.   júla   2001   (doručenie   druhostupňového   rozhodnutia   okresnému   súdu)   do

25. júla   2002   (stanovenie   termínu   pojednávania),   t.   j.   v trvaní   12   mesiacov a 3 týždňov (keď okresný súd doručoval druhostupňové rozhodnutie účastníkom);t. j. spolu vyše 53 mesiacov (vyše 4 rokov), bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, resp. nevykonal vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť (resp. nízku efektívnosť procesných úkonov) okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať.   Personálne   problémy   a vysoká   zaťaženosť   sudcov   nemôže   byť   na   ťarchu účastníka   konania a nemajú povahu okolnosti,   ktorá   by vylučovala zodpovednosť   súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02). (Na ďalšie dôvody uvádzané okresným súdom ústavný súd čiastočne prihliadol – pozri vyššie bod 3. 2 III. časti odôvodnenia pri zisťovaní okolností vplývajúcich na doterajšiu celkovú dĺžku konania.)

Vychádzajúc   zo   svojej   judikatúry   ústavný   súd   nad   rámec   vyššie   uvedených konštatácií   ešte   poznamenáva,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci (ktorá nie je právne a ani fakticky mimoriadne zložitá), je konaním nezlučiteľným s imperatívom ustanoveným v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Nadväzujúc   na   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva k čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, ktorú si ústavný súd   osvojil   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (ustanoveného čl. 48 ods. 2 ústavy), ústavný súd zdôrazňuje v zásade obsahovú príbuznosť (totožnosť, nie odlišnosť) týchto práv.

Konanie   v neprimeranej   lehote   v kontexte   uvedeného   znamená   teda   súčasne   aj konanie   so   zbytočnými   prieťahmi   (oboje   spôsobujú   pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty účastníkov konania).

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk najmä z dôvodu vplyvu „neúmerne zdĺhavého vybavovania jej veci“ na rozdiel v cenách nehnuteľností. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky okolnosti   prípadu,   najmä   s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania,   ale   aj   správanie sťažovateľky v predmetnom konaní (pozri bod 3.2. tejto časti) považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z   11.   marca   2005   a stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu z 18. augusta 2005. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jej návrhom.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005