znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 619/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Mašanom, Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov, vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T 99/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2014 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Mašanom,   Advokátska   kancelária   JUDr. Marcel   Mašan,   s. r. o.,   Školská   257,   Veľký Slavkov,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T 99/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa   8.   11.   2012   podal   sťažovateľ   dovolanie   proti   rozsudku   Krajského   súdu v Prešove č. 3 To 31/2011 zo dňa 21. 9. 2011. Následne podaním zo dňa 18. 4. 2013 doplnil svoje dovolanie....

Dovolanie   napadlo   na   NS   SR   až   dňa   18.   8.   2014   a   je   vedené   pod   sp.   zn. 4 Tdo 50/2014, teda dovolanie bolo predložené na NS SR až po 21 mesiacoch.

Obvinený   má   právo   na   to,   aby   o   jeho   trestnom   obvinení   bolo   rozhodnuté v primeranej   lehote.   Toto   právo   je   integrálnou   súčasťou   práva   na   spravodlivý   proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Sťažovateľ   v   doterajšom   priebehu   konania   poskytoval   okresnému   súdu   potrebnú súčinnosť, a preto mu nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že konanie nebolo dosiaľ skončené....

Nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   jeho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru...   keďže   v   primeranej   lehote   nepostúpil   Okresný   súd   v   Prešove   dovolanie sťažovateľa Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o dovolaní.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T 99/10 porušil základné právo sťažovateľa J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3   000,--   €,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Prešove   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €, ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej stabilizovanej   judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a   cieľom   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu   v   nadväznosti   na   takto   vymedzený   účel   označeného   práva   vyplýva,   že   ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd predložil jeho dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) až po 21 mesiacoch od jeho podania, a to 18. augusta 2014.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd predložil dovolanie sťažovateľa najvyššiemu súdu 18. augusta 2014. Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu bola   ústavnému   súdu   doručená   až   9.   októbra   2014,   teda   v   čase,   keď   k   porušovaniu označených práv postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať.

Predložením   dovolania   najvyššiemu   súdu   vykonal   okresný   súd   všetky   zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a   preto   záležitosť   možno posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné a iné právo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014