znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 619/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. V.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 159/2012 z 31. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. novembra 2012   doručená   sťažnosť   M.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   V.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   6   Co   159/2012 z 31. júla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „Návrhom zo dňa 29. 10. 2008 sa navrhovateľka V. Ď. domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru... v dôsledku toho, že po   zrušení   všetkých   pracovných   miest   M...   sa   stala   pre   M.   ako   zamestnankyňa nadbytočnou...

Okresný   súd   v   Martine...   rozsudkom   č.   5C/104/09...   zo   dňa   10.   02.   2010   návrh navrhovateľky zamietol...

Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením sp. zn. 6Co/139/2010 zo dňa 29. 09. 2010 rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 10. 02. 2010 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, a to z dôvodov vád konania... ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. Odvolací súd zároveň v uznesení nariadil, aby okresný súd doplnil dokazovanie podľa jeho pokynov. Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie svojím rozsudkom č. 5C/104/09-248 zo   dňa   12.   01.   2012   návrh   navrhovateľky   opäť   zamietol...   Proti   tomuto   rozhodnutiu navrhovateľka znovu podala odvolanie.

Porušovateľ, ako odvolací súd... uznesením č. 6Co/159/2012 zo dňa 31. 07. 2012 rozsudok okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) po druhýkrát zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd v predmetnom konaní   (po   zrušení   predchádzajúceho   rozsudku)   neodstránil   všetky   nedostatky   vytýkané zrušujúcim   uznesením   odvolacieho   súdu,   v   dôsledku   ktorej   skutočnosti   odvolací   súd považoval   jeho závery   o platnosti   výpovede z   pracovného   pomeru danej   navrhovateľke odporcom za predčasné. V tomto uznesení znovu nariadil okresnému súdu, aby dokazovanie doplnil...

Sťažovateľka je presvedčená, že predmetným uznesením porušovateľa a postupom, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal boli porušené jej uvedené práva v dôsledku toho, že porušovateľ už po druhýkrát rozhodnutie Okresného súdu v Martine zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím spôsobil pretrvávanie právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka doteraz nachádza...

Sťažovateľka sa domnieva, že ak po prvom vrátení rozhodnutia Okresnému súdu v Martine,   tento   nevykonal   dokazovanie   v   rozsahu,   v   akom   mu   to   určil   odvolací   súd vo svojom uznesení, mal tak odvolací súd v druhom odvolacom konaní urobiť sám, keďže mu zákon túto povinnosť ukladá...

Navyše   pre   zrušujúce   rozhodnutie   odvolacieho   súdu   neboli   splnené   ani   zákonné podmienky a uvedené ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) OSP vo veci aplikovateľné nebolo... Postup   porušovateľa...,   kedy   rozhodnutie   okresného   súdu   zrušil   a   vec mu po druhýkrát vrátil na ďalšie konanie namiesto nariadenia odvolacieho pojednávania, na ktorom mal sám doplniť dokazovanie, bez splnenia procesných podmienok na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, má podľa sťažovateľky priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   to,   že   porušovateľ   mal   zákonnú   povinnosť   nariadiť   pojednávanie s cieľom   doplnenia   dokazovania,   ktoré   podľa   jeho   názoru   okresný   súd   nevykonal v dostatočnom   rozsahu   ani   po   prvom   vrátení   veci   na   ďalšie   konanie   a   pre   zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu neboli splnené zákonné podmienky, došlo týmto konaním k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň k porušeniu práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Právo sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/159/2012 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/159/2012 porušené bolo.

3. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesenie   Krajského   súdu   v   Žiline   zo   dňa 31. 07. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/159/2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 s DPH, ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet právneho   zástupcu   JUDr.   M.   V.,   č.   ú.:  ...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd   za   účinný prostriedok   nápravy namietaného protiprávneho stavu,   ktorý   má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba za predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi krajského súdu sťažovateľkou podaná bola.

Sťažovateľka   zároveň   v   sťažnosti   neuvádza   žiadne   argumenty,   ktorými   by preukázala, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods.   2 zákona o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012