SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 618/2013-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, ČSA 18, Brezno, vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 25 Cb 73/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2013doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, ČSA 18, Brezno, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 73/2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 22. 3. 2012 bolo na Okresnom súde Bratislava I zahájené súdne konanie sťažovateľa ako navrhovateľa proti odporcovi
o zaplatenie 350,22 Eur s príslušenstvom, sp. zn. 25 Cb 73/2012. V danej veci bol vydaný platobný rozkaz až dňa 4. 6. 2012, proti ktorému odporca podal odpor, doručený súdu 1. 8. 2012. V mesiaci október 2012 bol vyzvaný súdom na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.
Keďže súd následne nekonal viac ako 8 mesiacov, sťažovateľ podal na Okresný súd Bratislava I dňa 12. 7. 2013 sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď.
Krátko po podaní sťažnosti súd zaslal navrhovateľovi odpor (t. j. cca po roku od jeho podania odporcom) spolu s výzvou na vyjadrenie, ak to považuje za potrebné. Odvtedy súd nevykonal žiadny úkon...
Konanie trvá už viac ako rok a pol, pričom nedošlo ani k vytýčeniu prvého pojednávania; nejedná sa pritom ani o takú vec, ktorá by vyžadovala viaceré úkony súdu počas dlhšieho obdobia pred vytýčením prvého pojednávania. Tým, že súd vo veci bezdôvodne nekoná (spolu viac ako rok nevykonal žiadny úkon), vo veci nebolo vytýčené ani pojednávanie, nebolo rozhodnuté, boli práva sťažovateľa významne poškodené. Preto požaduje sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Okresný súd Bratislava I v konaní pod sp. zn. 25Cb 73/2012 porušil právo ⬛⬛⬛⬛..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 25 Cb 73/2012 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet advokátky JUDr. Márie Stahovcovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorejreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 25 Cb 73/2012.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vo veci vedenej okresným súdompod sp. zn. 25 Cb 73/2012 sa začalo 22. marca 2012 doručením návrhu sťažovateľaokresnému súdu a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu (7. októbra 2013) trvá viac akojeden a pol roka. Okresný súd je podľa sťažovateľa vo veci nečinný a jeho konanie jepoznačené prieťahmi, keď od začatia konania vykonal len tieto úkony: vydanie platobnéhorozkazu a jeho doručovanie, výzva pre odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za nímpodaný odpor proti platobnému rozkazu, zaslanie odporu na vyjadrenie sťažovateľovi,pričom vo veci nenariadil ani jedno pojednávanie.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postupvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že vzhľadomna celkovú dĺžku namietaného konania (viac ako jeden a pol roka), na úkony vykonanéokresným súdom v tomto konaní v posudzovanom konaní nebol zistený prieťah takejintenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označeného základného práva sťažovateľav namietanom konaní.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľaodmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľanezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2013