znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 617/2012-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,   sp.   zn.   KP   4/2012-59   zo   7.   novembra   2012   označené   ako „námietka predpojatosti   sudcov   JUDr.   Ladislavova   Orosza,   JUDr.   Ľudmily   Gajdošíkovej a JUDr. Jána   Lubyho“ vo veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 13. novembra 2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-59 zo 7. novembra 2012 označené ako „námietka predpojatosti sudcov JUDr. Ladislavova Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti JUDr. L. J. (ďalej len „sťažovateľ“) proti   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   vedenej   na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 174/2011 z 25. januára 2012.

2.1   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Štefana   Harabina,   najmä v súvislosti   s   legitimitou   zastávania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky...

Okrem   odborných   schopností   predsedu   Najvyššieho   súdu   SR   spochybnil JUDr. Ladislav Orosz aj jeho osobnostné kvality...“.

V ďalšom poukazoval na podľa jeho názoru nepreukázaný nátlak na osobu Ladislava Orosza v súvislosti s rozhodovaním o veci sp. zn. PL. ÚS 17/08.

2.2   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu SR sa ako členka senátu bez využitia opozitného vóta vyjadrovala aj k odborným schopnostiam JUDr. Štefana Harabina pri vedení voľby Súdnou radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach   spochybňuje odbornosť a kvalifikovanosť terajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR...“.

2.3 Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje   pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti...“.

3. Navrhovateľ uzavrel, že „Negatívny (nepriateľský) vzťah sudcov štvrtého senátu voči   osobe   JUDr.   Štefana   Harabina   existuje   nielen   ako   k   fyzickej   osobe,   ale   aj   ako k predsedovi Najvyššieho súdu SR – teda k štatutárnemu zástupcovi účastníka konania...“. Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 352/2010, v rámci ktorého bol sudca   Ladislav   Orosz   vylúčený   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom na ústavnom   súde   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09   (v   označenej   veci   JUDr.   Štefan   Harabin vystupoval ako účastník ústavným súdom preskúmavaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Nc 29/2008 z 8. októbra 2008, pozn.).  

4. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

5. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

7. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

8.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

9.1   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom v podstatnom uviedol:

«Predseda najvyššieho súdu formuluje v označenom návrhu námietky proti mojej osobe,   ktoré   majú   zakladať   moju   predpojatosť   pri   rozhodovaní   veci   vedenej   ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012. V zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky   ďalšie   ním   dosiaľ   vznesené   námietky   predpojatosti   proti   mojej   osobe   (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09...); jej podstata spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v   podrobnostiach   v   záujme   hospodárnosti odkazujem   aj   v tomto   prípade,   a   na   tomto   základe   konštatujem,   že   prvú   z   námietok vznesených predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe považujem za nedôvodnú.»

9.2   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie rovnakého dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných   schopností   a   morálnych   hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť. Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie   separátneho vóta... a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo... a jeho nevyužitie používa ako argument mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

9.3 Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody...,   pre   ktoré   by   mohli   vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej. K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah... s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom   zúčastneným   v   konaní“   založené   na   jeho domnienkach, a rovnako tak ani ďalšie predsedom najvyššieho súdu uvádzané skutočnosti nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

10.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

11.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Cdo   174/2011   z   25.   januára   2011.   Uvedenú   vec   v   rámci dovolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát   najvyššieho   súdu.   Predmetom   rozhodovacej   činnosti   tohto   dovolacieho   senátu najvyššieho   súdu   bolo   preskúmanie   dovolania   podaného   sťažovateľom.   Navrhovateľ v predmetnom   spore   nevystupoval   ani   ako   člen   senátu,   ani   ako   účastník   a   ani   ako zúčastnená osoba.

12. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (pozri bod 5 a 6) podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.   Postavenie   navrhovateľa   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vedenom pod sp. zn. IV. ÚS   480/2012,   iba   ktorého   osoby   sa   ním   namietané skutočnosti   dotýkajú (pozri body 2.1, 2.2, 2.3), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov   konania   pred   všeobecným   súdom   (t.   j.   žalobcu   a   žalovaného),   resp.   ako   je postavenie inej zúčastnenej osoby (napr. vedľajší účastník). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe navrhovateľa.   Navrhovateľ   totiž   nie   je/nebol   účastníkom   pôvodného   konania   ani   inak zúčastnenou osobou v tomto súdnom konaní a ani nebol členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, pričom zároveň nepoukázal na také právne významné okolnosti, ktoré by potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava Orosza,   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 174/2011.

13. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   480/2012.   Ústavný   súd   takto   už   rozhodol   aj   v   iných   prípadoch a nepripustil   námietky   navrhovateľa   podobného   charakteru   (napr.   III.   ÚS   30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 480/2012.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012