znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 612/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   L.,   t.   č.   vo   výkone   trestu,   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods.   3 a čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 122/2007 z 25. októbra 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 140/2012 z 15. mája 2013, ako aj jemu predchádzajúcim postupom, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2013 doručená sťažnosť P. L., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46,   čl.   47   ods.   3   a čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 122/2007 z 25. októbra 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 140/2012 z 15. mája 2013, ako aj jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   v   roku   2007   podal   okresnému   súdu   žalobu o ochranu   osobnosti,   o   ktorej   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 15 C 122/2007 z 25. októbra 2011 tak, že žaloba bol zamietnutá. K priebehu konania pred   okresným   súdom   sťažovateľ   uviedol,   že   mu   nebolo   umožnené „byť na pojednávaniach... podávať návrhy, prednesy navrhovať dôkazy, vypočúvať svedkov...“. Uvedeným   postupom   okresný   súd   poskytol   podľa   sťažovateľa   neoprávnenú   výhodu druhému účastníkovi konania, čím porušil princíp rovnosti zbraní v konaní.

Krajský súd ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 140/2012 z 15. mája 2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Rovnako krajský súd podľa tvrdenia sťažovateľa nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní, na ktorom vyhlásil svoje rozhodnutie.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví:

„1. Ústavné právo P. L... na súdnu ochranu, rovnosť v konaní, na prístup k súdu, a pod. podľa čl. 46 Ústavy SR, 47 ods. 3 Ústavy SR, 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé   súdne   konanie   zaručované   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   právo   na   opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, a iné, v konaní vedenom na /a rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 5. 2013 č. 4Co/140/2012-292 ako aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2011 č. 16 C/122/2007, porušené boli.

2. Ústavný súd SR týmto zrušuje rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 5. 2013 č. 4Co/140/2012-292 a vec vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   kontaktoval   Centrum   právnej   pomoci z dôvodu ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu, že k sťažnosti   sťažovateľ   nepripojil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto prípisom zo 17. septembra 2013 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 5 dní   od   doručenia   výzvy   sťažnosť   v   požadovanom   rozsahu   doplnil,   teda   predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci o poskytnutí právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom   spolu   s   písomným   splnomocnením   udeleným   konkrétnemu   advokátovi na zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom.   Zároveň   ho   poučil   o   následkoch   jej nedoplnenia v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním   z   21.   septembra   2013, v rámci ktorého uviedol, že rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 3 N 6894/2013-PP zo   16.   augusta   2013 mu bol predbežne   priznaný nárok   na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom a určený advokát JUDr. Michal Polák. Súčasne uviedol, že požiadal   menovaného   advokáta   o   vypracovanie   splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom predložil kópiu uvedenej žiadosti.

Ústavný   súd   dopytom   na   Centre   právnej   pomoci,   kancelárie   Trenčín   zistil,   že rozhodnutím sp. zn. 3 N 6894/2013-PP zo 16. augusta 2013 bolo rozhodnuté o predbežnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi a bol mu určený advokát JUDr. M. H., B., na spísanie a podanie dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 4 Co 140/2012.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu obsahujúcej upozornenie na možnosť odmietnutia jeho sťažnosti v prípade nesplnenia podmienok v nej stanovených vo svojom podaní z 21. septembra 2013 uviedol zjavne nepravdivé tvrdenia o konaní o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v konaní pred ústavným   súdom,   pričom   vzhľadom   na   množstvo   sťažností   sťažovateľa,   ktorými   sa domáhal ochrany svojich práv pred ústavným súdom v predchádzajúcom období, mu musel byť zrejmý rozdiel medzi spísaním dovolania a sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd so zreteľom na nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v stanovenej lehote (ani do predbežného prerokovania sťažnosti) rozhodol   o odmietnutí   sťažnosti   už pri   jej predbežnom   prerokovaní podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd bližšie argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označených práv nezaoberal.

Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením práv sťažovateľa. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom   však   predpokladá   splnenie   všetkých   ústavných   a   zákonných   predpokladov a podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   vrátane   splnenia   zákonom   predpísaných náležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013