znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 611/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod sp. zn. 9   Cb 86/2006)   a postupom Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 9 Cb 86/2006) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013.

Sťažovateľka v sťažnosti opísala priebeh konania, ktoré sa začalo 5. októbra 2006 doručením   návrhu   sťažovateľky   Okresnému   súdu   Trnava   a   bolo   vedené pod sp. zn. 9 Cb 86/2006, následne po zmene organizácie súdom bolo konanie od roku 2008 vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 a v čase doručenia sťažnosti sa predmetné konanie nachádza v štádiu odvolacieho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013.

Sťažovateľka   poukázala   na   jednotlivé   obdobia   nečinnosti   a   neefektívnej   činnosti Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Piešťany a krajského súdu a uviedla:

„Celková   dĺžka   predmetného   súdneho   konania   od   podania   návrhu   na   vydanie platobného   rozkazu,   ktorý   bol   na   Okresný   súd   Trnava   doručený   dňa   05.   10.   2006 do dnešného dňa predstavuje dobu skoro šesť rokov a deväť mesiacov. Toto obdobie možno charakterizovať ako dobu, počas ktorej sa predmetným súdom nepodarilo medzi účastníkmi konania odstrániť stav právnej neistoty v ich právnom vzťahu.

Samotná   dĺžka   zbytočných   prieťahov   v   konaní   spôsobená   postupom   vyššie spomenutých súdov predstavuje dobu cca skoro štyroch rokov a deviatich mesiacov ide o obdobie,   počas   ktorého   nečinnosťou   súdov   nedošlo   k   efektívnemu   posunu   v   súdnom konaní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prieťahy v prejednávanej veci sú výlučne zapríčinené   nečinnosťou   zo   strany   súdov.   Sťažovateľ   bol   počas   doterajšieho   trvania súdneho konania maximálne súčinný. Reagoval na jednotlivé výzvy súdov a rovnako tak sa vyjadroval k podaniam odporcu a zúčastňoval sa pojednávaní (okrem tých kde ospravedlnil svoju neúčasť na nich a požiadal súd o rozhodnutie na základe listinných dôkazov)... Na prejednanie a rozhodnutie vo veci sa nevyžadujú špeciálne znalosti zo strany jednotlivých súdov, prípadne vykonanie znaleckého dokazovania. Rovnako platná právna úprava   vzťahujúca   sa   na   prejednávanú   vec   z   nej   nevytvára   tzv.   právne   zložitú   vec. Na základe   uvedených   skutočností   vec   je   po   právnej   a   skutkovej   stránke   jednoduchá, spadajúca do bežnej agendy všeobecných súdov...

Predmetná právna vec bola v doterajšom priebehu konania prejednávaná pred tromi súdmi a to pred Okresným súdom Trnava, pred Okresným súdom Piešťany a pred Krajským súdom v Trnave...

zbytočné   prieťahy   v   prejednávanej   veci   boli   spôsobené   postupom   troch   súdov, pričom   každý   z   nich   nesie   zodpovednosť   za   prieťahy   vzniknuté   práve   ich   nečinnosťou. Vzhľadom na to, že Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany by v danej veci mohli len konštatovať   porušenie   práva   sťažovateľa   bez   prijatia   účinnej   nápravy   a   Krajský   súd   v Trnave konštatovať porušenie práva len vo vzťahu k zbytočným prieťahom spôsobených jeho nečinnosťou za ktoré nesie zodpovednosť, nie je podľa nás podanie sťažnosti v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch efektívnym prostriedkom na ochranu práv sťažovateľa...“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 86/2006, postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 porušené bolo. Krajskému   súdu   v   Trnave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   Trnava   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie... 1.500,- EUR...

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie... 2.000,- EUR...

Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie... 500,- EUR...

Okresný   súd   Trnava,   Okresný   súd   Piešťany   a   Krajský   súd   v   Trnave   sú   povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   namieta,   že   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom pod sp.   zn.   9   Cb   86/2006   a   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 Cb 83/2008, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s petitom sťažnosti ústavný súd poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v sťažovateľkinej   veci   z   Okresného   súdu   Trnava   (odovzdávajúci   súd)   na   Okresný   súd Piešťany   (nadobúdajúci   súd).   Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva v sťažovateľkinej veci bolo aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba z tohto hľadiska posudzovať namietané konanie ako celok bez ohľadu na to, že vo veci konali odovzdávajúci súd a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.

Ústavný   súd   z   vyžiadaného   súdneho   spisu   Okresného   súdu   Piešťany sp. zn. 6 Cb 83/2008 zistil takýto priebeh sťažovateľkou označeného súdneho konania:

Dňa 5. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania, ktorým   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   domáhala   voči   Markovi   Benechovi ako odporcovi   zaplatenia   sumy   154 040 Sk   s   príslušenstvom.   Konanie   bolo   vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 9 Cb 86/2006.

Okresný   súd   Trnava   16.   novembra   2006   vydal   vo   veci   platobný   rozkaz,   proti ktorému   odporca   13.   decembra   2006   podal   odpor,   a   16.   apríla   2007   vyzval   odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor   a zaslal odpor   sťažovateľke, ktorá sa   k nemu vyjadrila 3. mája 2007. Okresný súd Trnava 12. júna 2007 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktorý svoje vyjadrenie doručil toho istého dňa, resp. 19. júna 2007. Dňa 20. septembra 2007 zaslal vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľke, ktorá sa k nemu vyjadrila 10. októbra 2007.

Počnúc od 1. januára 2008 v dôsledku zmien v organizácii súdov bol na vedenie konania ďalej príslušný Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), ktorý ho viedol pod sp. zn. 6 Cb 83/2008.

Dňa   25.   septembra   2009   okresný   súd   uznesením   odmietol   odpor   podaný   proti platobnému   rozkazu   z   dôvodu,   že   bol   podaný   bez   odôvodnenia,   toto   uznesenie   bolo na odvolanie odporcu zrušené uznesením krajského súdu z 28. decembra 2009 a spis bol vrátený okresnému súdu 28. januára 2010.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 28. jún 2010, termín následne zmenil na 26. júl 2010 a na tomto pojednávaní rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol. Rozsudok na odvolanie sťažovateľky krajský súd zrušil uznesením z 28. januára 2011 a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. marca 2011.

Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil pojednávanie na 30. máj 2012, na ktorom vec prerokoval za prítomnosti účastníkov konania. Ďalšie pojednávania nariadené   na   9.   júl   2012,   1.   október   2012   a   31.   október   2012   sa   nekonali z   dôvodov na strane   odporcu   alebo   sťažovateľky.   Na   pojednávaní   14.   novembra   2012   pokračoval okresný súd v prerokovaní veci a na pojednávaní 28. novembra 2012 vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke 5 113,19 € s príslušenstvom.

Proti rozsudku okresného súdu z 28. novembra 2012 podal odporca 18. januára 2013 odvolanie, ktoré (po zaslaní na vyjadrenie sťažovateľke a výzve na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie 22. januára 2013) bolo predložené krajskému súdu 27. februára 2013. Odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. 21 Cob 44/2013 a dosiaľ nebolo skončené.

Sťažnosť   sťažovateľky   smeruje   proti   postupu   okresného   súdu   v   prvostupňovom konaní,   ako   aj   postupu   krajského   súdu   v   odvolacom   konaní.   Ústavný   súd   predbežne posudzoval   sťažovateľkou   namietané   konanie   ako   celok   a   zistil,   že   v   čase   doručenia sťažnosti   ústavnému   súdu   trvalo   šesť   rokov   a   deväť   mesiacov   a   nebolo   právoplatne ukončené.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu   9. júla 2013 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol   a na základe odvolania odporcu bolo už vedené odvolacie konanie krajským súdom (vec bola predložená krajskému súdu na odvolacie konanie 27. februára 2013).

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   objektívne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, keďže okresný súd už vo veci nekonal, čím je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti okresnému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pokiaľ   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   označených   práv   aj   postupom krajského súdu, je namieste konštatovať, že krajský súd ako odvolací súd vo veci konal počnúc od 27. februára 2013 a odvolacie konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 9. júla 2013 trvalo takmer päť mesiacov.

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy   v   konaní   predsedovi   okresného   súdu   ani   predsedovi   krajského   súdu   pred doručením jej sťažnosti ústavnému súdu 9. júla 2013 [sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 8 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 53/03, IV. ÚS 278/04).

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepodala predsedovi okresného súdu ani predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu a z obsahu sťažnosti nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na   základe   ktorých   by   ústavný   súd   mohol   upustiť   od   splnenia   podmienky   prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto prípade nemožno považovať ani celkovú dobu trvania označeného súdneho konania a jeho doterajší priebeh.

Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 152/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v časti smerujúcej proti okresnému súdu aj v časti smerujúcej proti krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť   z   dôvodu   nevyčerpania   dostupných   a   účinných   právnych   prostriedkov ochrany jej základného práva.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Zo   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 21 C 42/2006 vo veci konal okresný súd od 16. marca 2006 do 1. júna 2010 (v trvaní štyroch rokov a necelých troch mesiacov), krajský súd ako súd odvolací od 1. júna 2010 do 11. januára 2011 (v trvaní necelých osem mesiacov), po zrušení prvého rozsudku okresného súdu a vrátení veci opätovne vo veci konal okresný súd od 11. januára 2011 do 19. apríla 2012 (v trvaní jedného roka a troch mesiacov) a následne konal krajský súd v odvolacom   konaní   od   19.   apríla   2012   do   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu 14. novembra 2012 a následne do 12. decembra 2012 (v trvaní necelých osem mesiacov), keď vo veci rozhodol tak, že potvrdil druhý rozsudok okresného súdu a zároveň pristúpil k doručovaniu svojho rozhodnutia účastníkom konania, resp. ich zástupcom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   pri   posudzovaní   konania   ako   celku   (teda   postupu okresného súdu v spojení s postupom krajského súdu) je možné ustáliť obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného súdu, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku konania nie je možné ustáliť v posudzovanom konaní ako celku takú nečinnosť či neefektívnu činnosť, ktorá   by   mohla   dosahovať   ústavnoprávny   rozmer.   Preto   je   daný   aj   ďalší   dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti proti okresnému súdu, ako aj krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu odmietol a ďalšími jej nárokmi sa nezaoberal.

V   závere   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   dôvod   odmietnutia   tejto sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci opätovne   konať okresný   súd a jeho postup budú   charakterizovať prieťahy) nie   je daná prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013