znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 61/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014 prerokoval   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, č. k. KP 3/2013-60 z 12. novembra 2013 o predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho   vo   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   pod sp. zn. Rvp 20761/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 20761/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 19. novembra 2013 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 3/2013-60 z 12. novembra 2013, ktorým vzniesol námietku predpojatosti voči sudcom ústavného súdu JUDr. Ladislavovi Oroszovi,   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej   a JUDr.   Jánovi   Lubymu   vo   veci   sťažnosti sťažovateľky   M.   T.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   proti intera   alia Najvyššiemu   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 20761/2013.   Sťažovateľka   v tomto   konaní   namieta   porušenie   v petite   označených   práv postupom inter alia najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 95/2012 a jeho rozsudkom zo 14. augusta 2013.

2.   Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   spravodajcovi   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že na tohto sudcu podal 22. februára 2013 trestné oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v jeho disciplinárnej veci, hoci vedel, že je proti jeho osobe zaujatý. Táto zaujatosť spočíva vo vzájomnej nevraživosti, ktorej   dôkazom   je   skutočnosť,   že   sudca   Ladislav   Orosz   sa   prostredníctvom   médií opakovane   negatívne   vyjadril   k   jeho   odbornosti   a   kvalifikovanosti   najmä   v   súvislosti s legitimitou zastavania funkcie predsedu najvyššieho súdu (v rokoch 1998 2003). V tejto̶ súvislosti poukázal na viacero mediálnych správ. Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa dá očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k jeho osobe aj v tomto konaní.

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcom ústavného súdu Ladislavovi   Oroszovi,   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   Jánovi   Lubymu   navrhovateľ   vo   svojom podaní tiež uviedol:

„Na   sudcov   celého   senátu,   teda   na   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov Ľudmily   Gajdošíkovej   a   Ladislava   Orosza   na   verejnom   zasadnutí   13.   augusta   2013 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 459/2012 o sťažnosti obchodnej spoločnosti GEN MAN VENTURES AG, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   podľa   čl.   38   ods.   1   Listiny základných   práv   a slobôd   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 1 MObdo   V   4/2010   z   25. augusta   2011“,   nálezom   tak,   že   vyslovil   porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a namietané rozhodnutie   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Navrhovateľ   ďalej   argumentoval,   že uvedeným postupom a rozhodnutím IV.   senát ústavného súdu   ignoroval skutočnosť, že v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu ústavného súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosť rozhodnutia   sp.   zn.   IV.   ÚS   459/2012,   ktoré   považuje   za „typicky   účelové“,   pričom „Účelovosť   konania   spočíva   v   tom,   že   v dôsledku   nevraživého   vzťahu   k   predsedovi Najvyššieho   súdu   SR   Štefanovi   Harabinovi,   úmyselne   vykonštruovali   nedostatky   v   jeho práci s cieľom znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...“.

4. Na základe uvedeného navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcov ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 20761/2013.

5.   Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Namietaní   sudcovia   k   vzneseným   námietkam   predpojatosti   podaným navrhovateľom   uviedli,   že   tieto   sú   nedôvodné,   resp.   účelové   a   že   sa   necítia   byť v predmetnej   veci   zaujatí.   V   podrobnostiach   reagovali   podobne   ako   vo   veci sp. zn. I. ÚS 664/2013   (a   mnohých   ďalších,   napr.   I.   ÚS   652/2013,   I.   ÚS   36/2013), na argumentáciu ktorú ústavný súd v ďalšom odkazuje.  

11.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

12.   Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   namieta   porušenie   bližšie   označených   práv postupom inter alia najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 95/2012 a jeho rozsudkom   zo   14.   augusta   2013.   Z   tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie „zástupcu   účastníka“   podať   námietku   predpojatosti   proti   vec   prerokovávajúcim   sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 20761/2013, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 20761/2013, ktorého osoby sa námietky   predpojatosti   uvedené   v   podaní   navrhovateľa   výlučne   týkajú,   je prima   facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným   súdom.   Za   takejto   situácie   spravidla   nemôže   obstáť   námietka predpojatosti   vznesená   predsedom   najvyššieho   súdu,   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava   Orosza,   Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   So   95/2012   a   jeho   rozsudkom zo 14. augusta 2013.

13.   Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   413/2013.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, I. ÚS 622/2012, I. ÚS 36/2013). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 20761/2013.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014