znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 61/2013-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   B.   K.,   B.,   a   mal.   R.   K.,   B.,   zastúpeného zákonným zástupcom otcom – JUDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru Organizácie spojených   národov   o   právach   dieťaťa   postupom Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky pri rozhodovaní   o   dovolaní,   ktoré   podal JUDr. B.   K.   proti   uzneseniu   Krajského   súdu v Prešove č. k. 1 CoP 63/2012-187, 1 CoP 64/2012 z 20. júna 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra 2012   doručená   sťažnosť   JUDr.   B.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   a   mal.   R.   K.,   B., zastúpeného zákonným zástupcom otcom – JUDr. B. K. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“) postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní   o dovolaní, ktoré podal sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 CoP 63/2012-187, 1 CoP 64/2012 z 20. júna 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   14.   augusta   2012 najvyššiemu   súdu   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu.   Sťažovatelia   v   sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 dohovoru o právach dieťaťa tým, že najvyšším súdom nebolo „... pri   prevzatí   a   pridelení   veci...   vydané   sťažovateľovi   (dovolateľovi   –   otcovi dieťaťa) potvrdenie o prevzatí a pridelení predmetného dovolania podľa § 51 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo porušené základné právo na zákonného sudcu a vzniklo dôvodné podozrenie z manipulácie súdneho konania a zasahovania do nezávislosti súdu: na ktorý nadviazal Najvyšší súd nečinnosťou – nekonaním vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa), keď nebola vykonaná súdna právomoc, resp. bol odmietnutý výkon súdnej právomoci v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej 7-dňovej lehote na rozhodnutie súdu (bez zákonnej možnosti predĺženia súdom), na vykonanie ktorej má účastník konania právny nárok   garantovaný   vnútroštátnym   právom   (§   243c   Občianskeho   súdneho   poriadku v spojitosti s § 75 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku a v spojitosti s § 1, § 2, § 3, § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), t. j. nebolo vydané rozhodnutie o predmetnom dovolaní v zákonom stanovenej lehote...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«1. Protizákonným a protiústavným postupom Najvyššieho súdu SR v rámci súdneho konania o dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 06. 2012. č. 1CoP/63/2012-187, 1CoP/64/2012:

-   ktoré   bolo   vydané   v predmetnej   veci   starostlivosti   súdu   o   maloletých,   začatej na základe   návrhu   navrhovateľa   (otca   dieťaťa)   na   nariadenie   predbežného   opatrenia o odovzdaní maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča – otca maloletého dieťaťa (navrhovateľa) a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu pred vydaním rozhodnutia vo veci návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv matky maloletého dieťaťa (odporkyne) v celom rozsahu, ktorý bol doručený legitímnemu – miestne príslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   V   dňa   13.   04.   2012   (sp.   zn.   22P/121/2012) a následne nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 18. 04. 2012 (sp. zn. 9P/145/2012),

- procesným úkonom Najvyššieho súdu SR, ktorý spočíval v nevydaní potvrdenia o prevzatí a pridelení veci podľa § 51 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších   predpisov   pri   podaní   predmetného   dovolania   dňa   14.   08.   2012,   v   dôsledku ktorého došlo k protizákonnej a protiústavnej manipulácii dovolacieho súdneho konania a zasahovaniu do nezávislosti a nestrannosti súdu, (viac ako 60 dní od začatia dovolacieho súdneho konania nebolo potvrdenie o prevzatí a pridelení veci ani zaslané sťažovateľovi – dovolateľovi),

- a následným procesným úkonom Najvyššieho súdu SR voči účastníkom konania (sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa), ktorý spočíval v nekonaní súdu vo veci predmetného   dovolania   sťažovateľa   (dovolateľa   –   otca   dieťaťa),   keď   Najvyšší   súd   SR v rozpore s právnym poriadkom SR (Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN o právach dieťaťa) neposkytol súdnu ochranu práv maloletému dieťaťu sťažovateľa a sťažovateľovi, resp.   odmietol   výkon   súdnej   právomoci   nevydaním   rozhodnutia   súdu   o   predmetnom dovolaní v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej 7-dňovej lehote na rozhodnutie   súdu   (bez   zákonnej   možnosti   predĺženia   súdom),   na   vykonanie   ktorej má účastník   konania   právny   nárok   garantovaný   vnútroštátnym   právom   (§   10a   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 243c a § 75 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Ústavou SR),

boli   porušené   nasledovné   základné   práva   a   slobody   sťažovateľa   a   maloletého dieťaťa sťažovateľa. ako aj ľudské práva a základné slobody týchto subjektov práv zaručené medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná SR:

- čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a čl. 12 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 41 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 12 ods. 4 Ústavy SR

-   čl.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „Dohovor“),

- čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie),

- čl. 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy),

- čl. 17 Dohovoru (zákaz zneužitia práv),

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. a   v   nadväznosti   na   porušenie   uvedených   základných   práv   účastníka   konania (sťažovateľa   a   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa),   ako   aj   ľudských   práv   zaručených medzinárodnými zmluvami, ktoré slúžia na domáhanie sa práv priznaných subjektom práv právnym poriadkom SR, došlo tak k následnému porušeniu, resp. súhlasu štátneho orgánu súdnej moci SR s ohrozovaním a porušovaním nasledovných základných práv a slobôd maloletého   dieťaťa   sťažovateľa,   ako   aj   ľudských   práv   a   základných   slobôd   maloletého dieťaťa sťažovateľa zaručených medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná SR, ktorých   súdnej   ochrany   sa   domáhal   sťažovateľ   na   základe   predmetného   návrhu sťažovateľa   –   navrhovateľa   (otca   dieťaťa)   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorý doručil   miestne   príslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   V   dňa   13.   04.   2012   (sp.   zn. 22P/121/2012), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. 9P/145/2012), ako   aj   v   rámci   predmetného   odvolania   navrhovateľa   a   dovolania   navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. 9P/145/2012, sp. zn. 1CoP/63/2012, 1CoP/64/2012):

- čl. 15 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 40 Ústavy SR,

- čl. 24 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 16 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 19 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 16 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 41 ods. 4 Ústavy SR,

- čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 41 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 12 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 12 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 14 Ústavy SR. ako aj k následnému porušeniu nasledovných základných práv sťažovateľa, ako aj ľudských   práv   a   základných   slobôd   sťažovateľa   zaručených   medzinárodnými   zmluvami, ktorými je viazaná SR, ktorých sa domáhal sťažovateľ na základe predmetného návrhu sťažovateľa   –   navrhovateľa   (otca   dieťaťa)   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorý doručil   miestne   príslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   V   dňa   13.   04.   2012   (sp.   zn. 22P/121/2012), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. 9P/145/2012), ako   aj   v   rámci   predmetného   odvolania   navrhovateľa   a   dovolania   navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. 9P/145/2012, sp. zn. 1CoP/63/2012, 1CoP/64/2012),

- čl. 16 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 19 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 41 ods. 4 Ústavy SR,

- čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 41 ods. 1 Ústavy SR,

- ako aj čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

2. Protizákonným a protiústavným postupom Najvyššieho súdu SR v súdnom konaní o predmetnom dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 06. 2012, č. k. 1CoP/63/2012-187, 1CoP/64/2012, súčasne došlo k   manipulácii   predmetného   dovolacieho   súdneho   konania,   k   zásahu   do   nezávislosti a nestrannosti súdu a k zámernému a účelovému odmietaniu poskytnutia súdnej ochrany práv sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa na legitímnom súde (vecne a miestne príslušnom súde), resp. odmietaniu súdnej ochrany práv zákonným senátom súdu, čím boli nielen porušené horeuvedené základné práva a slobody sťažovateľa a maloletého dieťaťa sťažovateľa zo strany súdnej moci v SR:

- keď Najvyšší súd SR v dôsledku odmietnutia výkonu súdnej právomoci vo veci predmetného dovolania postupoval rovnako ako všeobecné súdy nižšieho stupňa (Okresný súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove) v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. 9P/145/2012,   sp.   zn.   1CoP/63/2012,   1CoP/64/2012)   protizákonnými   a   protiústavnými postupmi a rozhodnutiami, keď rovnako zasiahol do nezávislosti súdu a spôsobil prieťahy v poskytnutí súdnej ochrany práv legitímnym súdom (miestne príslušnom Okresným súdom Bratislava V) v súdnom konaní o predmetnom návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa)   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorý   bolo   doručený   dňa   13.   04.   2012 legitímnemu Okresnému súdu Bratislava V a následne postúpený nelegitímnemu Okresnému súdu Vranov nad Topľou a prejednaný týmto nelegitímnym súdom (sp. zn. 9P/145/2012), a nadradil tak záujmy N. v SR na presadzovaní jej ideologických princípov a praktík, ktoré ohrozujú a porušujú základné práva dieťaťa, nad základné práva a slobody garantované Ústavou   SR   všetkým   (t.   j.   aj   subjektu   práva,   ktorým   je   maloleté   dieťa),   a   umožnil pretrvávanie protiprávneho stavu zasahovania do výkonu rodičovských práv a povinností voči   maloletému   dieťaťu   sťažovateľa   v   rozpore   s čl.   41   ods.   4   Ústavy   SR,   ktorá „starostlivosť o deti a ich výchovu priznáva výhradne rodičom, a tak ako priznáva právo deťom na výhradnú rodičovskú výchovu a starostlivosť“.

- a umožnil zasahovanie do výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu   sťažovateľa,   ku   ktorému   dochádzalo   proti   vôli   sťažovateľa   (dovolateľa   –   otca dieťaťa) presadzovaním týchto ideologických princípov a praktík matkou dieťaťa, ako aj prostredníctvom   členov   N.,   ktorým   matka   dieťaťa   uvedeným   spôsobom   umožňovala porušovať základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a základné práva sťažovateľa, dokonca v obydlí v mieste stáleho bydliska maloletého dieťaťa sťažovateľa v spoločnej domácnosti   so   sťažovateľom,   a   to   napriek   nesúhlasu,   proti   výslovnej   vôli,   ako   aj   bez vedomia sťažovateľa.

ale súčasne nastala perzekúcia sťažovateľa (otca dieťaťa) za to, že uplatňuje právny nárok   maloletého   dieťaťa   na   ochranu   základných   práv   a   právom   chránených   záujmov maloletého dieťaťa sťažovateľa, ako aj sťažovateľa (otca dieťaťa), ku ktorých ohrozovaniu a porušovaniu   dochádza   zneužívaním   a   zanedbávaním   výkonu   rodičovských   práv a povinností   matkou   maloletého   dieťaťa,   členkou   N.,   ktorá   uprednostňuje   a   nadraďuje ideologické   princípy,   praktiky   a   záujmy   N.,   ktoré   ohrozujú   a   porušujú   základné   práva a slobody   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa,   nad   základné   práva   a   slobody   maloletého dieťaťa   sťažovateľa   a   sťažovateľa,   ktorých   súdnej   ochrany   sa   sťažovateľ   domáhal   na základe   predmetného   návrhu   sťažovateľa   –   navrhovateľa   (otca   dieťaťa)   na   nariadenie predbežného opatrenia, ktorý doručil miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn. 22P/121/2012), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. 9P/145/2012), ako aj v rámci predmetného odvolania navrhovateľa a dovolania navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. 9P/145/2012, sp. zn. 1CoP/63/2012, 1CoP/64/2012),   a   boli   porušené   nasledovné   základné   práva   sťažovateľa   a   maloletého dieťaťa sťažovateľa:

- čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),

- čl. 13 Dohovoru,

- čl. 17 Dohovoru,

- čl. 12 ods. 4 Ústavy SR.

3. Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikazuje:

-   Najvyššiemu   súdu   SR,   na   ktorom   sa   dňa   14.   08.   2012   začalo   súdne   konanie o predmetnom   dovolaní   sťažovateľa   (dovolateľa   –   odvolateľa   –   navrhovateľa   – otca dieťaťa)   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Prešove   zo   dňa   20.   06.   2012, č. k. 1CoP/63/2012-187, 1CoP/64/2012,

- Najvyššiemu súdu SR, ktorý porušil základné právo účastníkov konania (maloletého dieťaťa   sťažovateľa   a   sťažovateľa)   na   zákonného   sudcu   a   následne   bol   nečinný   a   ako legitímny súd podľa § 11 ods. 1 v spojitosti s § 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevydal   na   základe   §   243c   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   spojitosti   s   §   75   ods.   5 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie súdu v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej 7-dňovei lehote v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých začatej na základe návrhu podľa § 76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.

- v dôsledku čoho došlo Najvyšším súdom SR k odmietnutiu poskytnutia predbežnej súdnej   ochrany   základných   práv   maloletému   dieťaťu   sťažovateľa   a   sťažovateľovi legitímnym   zákonným   senátom   súdu   v   zákonom   presne   stanovenej,   časovo   ohraničenej a uzavretej 7-dňovej lehote, a boli tak porušené horeuvedené základné práva ako aj ľudské práva   a   základné   slobody   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa   a   sťažovateľa   zaručené citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná,

- a v nadväznosti na nelegitímne a nezákonné uznesenia všeobecných súdov nižších stupňov (Okresného súdu Vranov nad Topľou – sp. zn. 9P/145/2012 a odvolacieho súdu – Krajského   súdu   v Prešove   –   sp.   zn.   1CoP/63/2012,   1CoP/64/2012)   tak   pretrváva protiprávny stav, keď v dôsledku protizákonnej a protiústavnej manipulácie predmetných súdnych   konaní   a   zasahovania   do   nezávislosti   súdu   v   dôsledku   porušovania   práva na zákonného sudcu a predpisov upravujúcich miestnu príslušnosť súdu došlo k vydaniu nezákonných   rozhodnutí   súdov,   ktoré   boli   súčasne   súdmi   nelegitímnymi   –   miestne nepríslušnými   vo   vzťahu   k   miestnej   príslušnosti   súdu   na   súdne   konanie   o   predmetnom návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia o odovzdaní maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča – otca maloletého dieťaťa (navrhovateľa) a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu pred vydaním rozhodnutia vo veci návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv matky maloletého   dieťaťa   (odporkyne)   v   celom   rozsahu,   doručeného   miestne   príslušnému Okresnému   súdu   Bratislava   V   dňa   13.   04.   2012   a   následne   nezákonne   postúpeného Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 18. 04. 2012.

aby konal vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa – otca   dieťaťa)   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Prešove   zo   dňa   20.   06.   2012, č. k. 1CoP/63/2012,   1CoP/64/2012.   a   to   v   súlade   so   zákonmi   SR,   Ústavou   SR a medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách,   ktorými je viazaná SR:

- t. j. aby Najvyšší súd SR ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 10a ods. 1 a § 36c Občianskeho súdneho poriadku   v   zákonom   stanovenej   7-dňovei   lehote   (§   75   ods.   5   Občianskeho   súdneho poriadku) od doručenia nálezu Ústavného sudu SR o tejto sťažnosti, prejednal a rozhodol predmetné dovolanie sťažovateľa (dovolateľa) zo dňa 10. 08. 2012, doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 14. 08. 2012.

- t. j. aby Najvyšší súd SR vydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie súdu, ktorým   poskytne   predbežnú   súdnu   ochranu   práv   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa a sťažovateľa na základe predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa) v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých.

- a   aby   tak   Najvyšší   súd   SR   napravil   svojím   rozhodnutím   v súlade   s uvedenými ustanoveniami   zákonov   SR,   Ústavy   SR   a   medzinárodných   zmlúv   o   ľudských   právach a základných   slobodách,   ktorými   je   SR   viazaná,   protiprávny   stav,   ku   ktorému   došlo nevykonaním súdnej právomoci vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa),

- a aby Najvyšší súd SR v súlade s uvedenými ustanoveniami zákonov SR, Ústavy SR a   medzinárodných   zmlúv   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách,   ktorými   je   SR viazaná,   pri   výkone   súdnej   právomoci   v   zmysle   predmetného   dovolania   sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa) rešpektoval, že čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantuje súdnu ochranu aj nasledovných základných práv a slobôd maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa, ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ na základe predmetného návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý doručil miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn. 22P/121/2012), a ktorý bol   nezákonne   postúpený   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou,   kde   bol   predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. 9P/145/2012), ako aj v rámci predmetného   odvolania   navrhovateľa   a   dovolania   navrhovateľa   v   predmetnom   súdnom konaní (sp. zn. 9P/145/2012, sp. zn. 1CoP/63/2012, 1CoP/64/2012):

- čl. 15 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 40 Ústavy SR,

- čl. 24 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 16 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 19 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 16 ods. 3 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa

- čl. 41 ods. 4 Ústavy SR,

- čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 41 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- čl. 12 ods. 1 Ústavy SR,

- čl. 12 ods. 2 Ústavy SR,

- čl. 14 Ústavy SR. Rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   SR   je   nevyhnutné   z   dôvodu   zabezpečenia   účinnej a rýchlej predbežnej súdnej ochrany práv nielen v predmetnom dovolacom súdnom konaní na   Najvyššom   súde   SR,   ktoré   nadväzuje   na   súdne   konania   na   súdoch   nižšieho   stupňa (sp. zn. 22P/121/2012 – Okresný súd Bratislava V, sp. zn. 9P/145/2012 – Okresný súd Vranov   nad   Topľou,   sp.   zn.   1CoP/63/2012,   1CoP/64/2012   –   Krajský   súd   v   Prešove), ale aj v súdnom   konaní   vo   veci   samej   začatom   na   základe   návrhu   navrhovateľa   (otca dieťaťa)   na   pozbavenie   rodiča   (odporkyne   –   matky   dieťaťa)   výkonu   rodičovských   práv a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu okrem vyživovacej povinnosti rodiča (odporkyne – matky dieťaťa) voči maloletému dieťaťu, ktorá podľa § 39 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutím súdu nezaniká a na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa (rodiča - otca dieťaťa) a určenie výkonu   rodičovských   práv   a   povinností   voči   maloletému   dieťaťu   v   celom   rozsahu navrhovateľovi (rodičovi – otcovi dieťaťa), rešpektujúc ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k odporkyni (sp. zn. 4P/102/2012), keďže nevydanie rozhodnutia o predmetnom dovolaní sťažovateľa je prekážkou v ďalšom postupe   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   v   predmetnom   súdnom   konaní (sp. zn. 4P/102/2012), vzhľadom na to, že:

- predmetným dovolaním sťažovateľa (dovolateľa),   ako aj odvolaním sťažovateľa (odvolateľa),   t.   j.   opravnými   prostriedkami   v   predmetnom   súdnom   konaní (sp. zn. 9P/145/2012, sp. zn. 1CoP/63/2012, 1CoP/64/2012) bolo okrem iného namietané nedodržanie základnej podmienky súdneho konania (miestnej príslušnosti súdu),

- a to v dôsledku právnej skutočnosti, že Okresný súd Vranov nad Topľou konal, prejednal   a   rozhodol   predmetný   návrh   navrhovateľa   (otca   dieťaťa)   na   nariadenie predbežného opatrenia doručený legitímnemu Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 a následne nezákonne postúpený dňa 18. 04. 2012 nelegitímnemu Okresnému súdu Vranov   nad   Topľou,   ako   súd   nelegitímny   –   miestne   nepríslušný   súd   na   súdne   konanie o predmetnom návrhu na predbežné opatrenie, t. j. ako miestne nepríslušný súd aj na súdne konanie   vo   veci   samej,   keďže   miestna   príslušnosť   súdu   na   súdne   konanie   o   návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa spravuje miestnou príslušnosťou súdu na súdne konanie vo veci samej, a to na základe okolností v čase začatia súdneho konania (§ 74 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Z   uvedeného   dôvodu   je   povinnosťou   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   podľa § 109   ods.   1   písm.   b)   Občianskeho   súdneho   poriadku   prerušiť   súdne   konanie   začaté na základe návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej doručenom Okresnému súdu Bratislava   V   dňa   24.   04.   2012   a   nezákonne   postúpeného   Okresnému   súdu   Vranov nad Topľou dňa 24. 04. 2012, keďže v dovolacom súdnom konaní na Najvyššom súde SR sa rieši otázka (podmienka súdneho konania – miestna príslušnosť súdu na súdne konanie vo veci samej), od ktorej závisí rozhodnutie okresného súdu a okresný súd nie je oprávnený túto otázku riešiť.»

Sťažovatelia zároveň žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 55 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   namietajú   porušenie   svojich   základných   a   iných   práv postupom najvyššieho súdu v konaní o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu, ktoré podal sťažovateľ na najvyššom súde proti uzneseniu krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že najvyšší súd sťažovateľovi pri podaní dovolania nevydal potvrdenie o prijatí a pridelení veci   podľa   §   51   ods.1   a   9   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a vo veci bol nečinný, pretože nekonal a o dovolaní sťažovateľa nerozhodol v 7-dňovej lehote.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o tom, že najvyšší súd sťažovateľovi pri podaní dovolania nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci, ústavný súd uvádza, že v zmysle § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa dovolanie podáva na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Súd prvého stupňa po vykonaní procesných úkonov podľa § 241 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku predloží dovolanie spolu so súdnym spisom dovolaciemu súdu. V prvom stupni vo veci sťažovateľov rozhodoval Okresný súd Vranov nad   Topľou,   preto   v   zmysle   citovaných   ustanovení   mal   sťažovateľ   podať   dovolanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal dovolanie najvyššiemu   súdu,   tento   musí   podanie   sťažovateľa   postúpiť   Okresnému   súdu   Vranov nad Topľou.   Z   uvedeného   dôvodu   nebolo   možné   potvrdenie   o prevzatí   a   pridelení   veci sťažovateľovi vydať.

O zjavne neopodstatnenú   sťažnosť ide   vtedy,   keď namietaným postupom   orgánu štátu alebo rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   názoru   ústavného súdu   postupoval   v   tomto   prípade   najvyšší   súd   v   súlade s právnymi   normami   upravujúcimi   dovolacie   konanie   (resp.   podanie   dovolania,   pozn.), a preto   postupom   najvyššieho   súdu,   ktorý   nevydal   sťažovateľovi   potvrdenie   o   prevzatí a pridelení veci, nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu označených základných a iných práv sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo   vzťahu   k   námietke   sťažovateľov   o   porušení   ich   základných   a   iných   práv nečinnosťou,   resp.   nekonaním   najvyššieho   súdu   ústavný   súd   poukazuje   na   ustálenú judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť   ústavnému   súdu,   musí   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V   konaní   o   sťažnosti   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   a   iných   práv nečinnosťou   všeobecného   súdu   považuje   ústavný   súd   za   účinný   prostriedok   nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podanú predsedovi súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základných   a   iných   práv   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   koná   iba za predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi najvyššieho súdu sťažovatelia podali.

Sťažovatelia   zároveň   v   sťažnosti   neuvádzajú   žiadne   argumenty,   ktorými by preukázali, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany ich základného práva nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto im ústavný súd nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažovatelia nevyužili pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti najvyššieho súdu a nepreukázali ani to, že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti.   Uvedené   skutočnosti   zakladajú   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľov pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013