znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 61/08-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U., obe   bytom   P.,   právne   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   S.   M.,   N.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM-1   T   27/1999   (pôvodne vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1 T 27/1999) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-1 T 27/1999 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM-1   T   27/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Maloletej   N.   U.,   zastúpenej   zákonnou   zástupkyňou   S.   U.,   priznáva   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť   maloletej   N.   U.,   zastúpenej zákonnou   zástupkyňou   S.   U.,   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   6   732   Sk   (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. S. M., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 31. januára 2008 doručená sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U. (ďalej len „sťažovateľka“) a právne zastúpenej advokátkou JUDr. S. M., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM-1   T   27/1999   (pôvodne   vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1 T 27/1999).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn. NM-1 T 27/1999 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry N. č. k. Pv 208/98-38 z 22. februára 1999 vedené trestné konanie proti obvinenému J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. l zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“), v ktorom má sťažovateľka postavenie poškodenej osoby. Podľa tvrdení sťažovateľky konanie vo veci trvá už desiaty rok a do dňa podania sťažnosti nebolo právoplatne ukončené.

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uviedla   doterajší priebeh   konania a prehľad procesných úkonov vykonaných okresným súdom a navrhla, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd   v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM   –   1   T/27/1999 p o r u š i l   základné právo mal. N. U., P. zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou S. U. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 1 T/27/1999 sa p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   mal.   N.   U.   zastúpenej   zákonnou   zástupkyňou,   ktorá   je   jej   matkou   S.   U. sa p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   800.000   Sk   (slovom osemstotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   v Trenčíne p o v i n n ý   vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Trenčíne je p o v i n n ý nahradiť mal. poškodenej N. U. zastúpenej zákonnou zástupkyňou – matkou S. U. vo výške 10.090.- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta JUDr. S. M., “

Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením   sp.   zn.   I.   ÚS   61/08 z 13. februára 2008 sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd vyzval listom z 20. februára 2008 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila   k prijatej   sťažnosti.   Predsedníčka   okresného   súdu   JUDr.   M.   J.   vo vyjadrení sp. zn. Spr 337/08 z 13. marca 2008 (ústavnému súdu doručenom 25. marca 2008) uviedla úkony, ktoré vo veci po podaní obžaloby vykonal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, a úkony okresného súdu, z ktorých vyvodila tieto závery:

„...   Po   oboznámení   sa   s obsahom   spisu   sp.   zn.   NM-   1T   27/1999   nemôžem konštatovať zvýšenú skutkovú, či právnu zložitosť tejto veci.

Z predmetného súdneho spisu sp. zn. NM-1T 27/1999 som nezistila žiadne prieťahy, ktoré by spôsobil sťažovateľ. Prvé prieťahy vo veci som zistila po vrátení spisu z Krajského súdu Trenčín dňa 6. 12. 2000, kedy bol termín hlavného pojednávania vytýčený až na 10. 9. 2001.   Je   však   zrejmé   z lekárskej   správy,   že   v tomto   období   bol   obžalovaný   2-krát hospitalizovaný z dôvodu závažného duševného ochorenia, pre ktoré sa nemohol zúčastniť ani   hlavného   pojednávania   stanoveného   na   dňa   9.   10.   2001.   Vo   veci   nebolo   konané do 5. 11.   2002,   kedy bola   vec pridelená   ako zákonnej   sudkyni JUDr.   Z.,   ktorá   vo veci konala v zmysle pokynu Krajského súdu v Trenčíne. Od 1. 10. 2003 do 16. 6. 2005 som zistila   prieťah   zo   strany   súdu,   pretože   až   dňa   16.   6.   2005   vydal   sudca   uznesenie na skúmanie duševného stavu obžalovaného, pričom spis bol predložený znalcom až 19. 9. 2006. Následne bolo vo veci konané až doteraz bez zjavných prieťahov. Prieťahy zo strany súdu je možné čiastočne ospravedlniť vedomosťou o nepriaznivom duševnom zdravotnom stave obžalovaného a jeho prípadnou neschopnosťou chápať zmysel trestného konania.“

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. NM-1T/27/1999 zistil ústavný súd tento priebeh konania:

Okresnou prokuratúrou N. bola 23. februára 1999 podaná na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom obžaloba na J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242 ods.   1   spolu   s trestným   činom   obmedzovania   osobnej slobody   podľa   §   231   ods.   1   a 2 Trestného   zákona.   Hlavné   pojednávanie   vo   veci   sa uskutočnilo   13. decembra   1999 a okresný súd na ňom rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 T 27/99, ktorým obžalovaného spod obžaloby   oslobodil.   Odvolanie   proti   rozsudku   podala   na   hlavnom   pojednávaní   okresná prokurátorka. Okresná prokuratúra N. 12. marca 2000 doplnila odvolanie o dôvody a podala návrh   na   zrušenie   napadnutého   rozsudku   a vrátenie   veci   súdu   na   nové   konanie a rozhodnutie. Spis bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom doručený 16. mája 2000 Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd na pojednávaní uskutočnenom 9. októbra 2000 vyhlásil uznesenie sp. zn. 2 To 163/00, ktorým   napadnutý   rozsudok   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   nové   konanie a rozhodnutie.   Po   vrátení   spisu   určil   Okresný   súd   Nové   Mesto   nad   Váhom   termín pojednávania   na   10.   september   2001   a za účelom   zabezpečenia   dôkazov   ho   odročil   na neurčito. Okresný súd v ďalšom období opakovane zabezpečoval dôkazy z Kriminalisticko-expertízneho   ústavu   Policajného   zboru   v B.,   v prípade   došlo   k viacerým   zmenám konajúceho   sudcu,   v dôsledku   organizačných   zmien   v súdnictve   bol   spis   postúpený Okresnému súdu Trenčín, ktorý 16. júna 2005 vydal uznesenie na vykonanie znaleckého dokazovania   z odboru   psychiatrie.   Znalecký   posudok   bol   podaný   25.   októbra   2006. Pojednávanie určené na 26. apríl 2007 bolo odročené na 21. jún 2007 a následne na 20. júl 2007. Okresný súd na tomto pojednávaní rozhodol o potrebe vykonania nového znaleckého posudku   znalcom   odlišným   od   osoby   ošetrujúceho   lekára   obžalovaného   a pojednávanie odročil na neurčito. Uznesením okresného súdu č. k. NM-1 T 27/1999-169 z 20. júla 2007 boli   určení   noví   znalci   z odboru   psychiatrie   na   podanie   znaleckého   posudku   (znalecký posudok podaný 26. novembra 2007). Okresný súd na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2007 uznesením č. k. NM-1 T 27/1999-193 prerušil trestné stíhanie obžalovaného, pretože obžalovaný pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní trestného činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Následne bol spis daný na lehotu 3 mesiace a po zmene zákonného sudcu na lehotu 5 mesiacov s tým, že bude uskutočnený dopyt na zdravotný stav obžalovaného.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa   §   43   Trestného   zákona   poškodený   je   osoba,   ktorej   bolo   trestným   činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 80/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú   zásadu   uznávanú   aj   v judikatúre   ESĽP,   podľa   ktorej   sa   primeraná   lehota na konania   v trestných   veciach   v dôsledku   mimoriadne   citeľného   zásahu   do   sféry osobnostných   práv   a slobôd,   ktorý   je   s priebehom   trestného   procesu   spojený,   musí posudzovať   prísnejšie   (II.   ÚS   32/03,   I.   ÚS   80/06).   Nemožno   pochybovať   o tom, že aj povaha   predmetného   závažného   trestného   činu   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená, že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania, vrátane poškodenej strany.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o trestnoprávnych záležitostiach predstavuje vždy určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci najmä   s rozsahom   potrebného   dokazovania   a nevyhnutnosťou   znaleckého   dokazovania. Doterajší   neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   v prípade   tak   závažného trestného   činu   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   faktickej   zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov   došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je maloletá osoba, ktorá je v konaní pred ústavným súdom zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou. Zákonná zástupkyňa vníma spáchanie trestného činu na svojej maloletej dcére ako vlastnú ujmu a má eminentný záujem na vyšetrení trestného činu a potrestaní páchateľa. Spolu s manželom od začiatku konania pred okresným súdom splnomocnila na zastupovanie v konaní advokátku JUDr. S. M., ktorá je zároveň právnou zástupkyňou sťažovateľky aj v konaní pred ústavným súdom. Spoločne s právnou zástupkyňou sa zúčastnila všetkých dosiaľ uskutočnených pojednávaní v uvedenej   trestnej   veci.   Aktívny   je   aj   postup   právnej   zástupkyne,   ktorá   pravidelne nahliadala   do   spisu   a robila   úkony   v mene   poškodenej.   Správanie   sťažovateľky   teda nijakým spôsobom neovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania a všetky okolnosti daného prípadu. Poukazuje predovšetkým na to, že nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal v roku 1999, t. j. pred takmer 10 rokmi, keď mala maloletá 4,5 roka. Sťažovateľkou označené súdne konanie prebiehajúce pred okresným súdom možno už na základe jeho posúdenia ako celok považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06, I. ÚS 80/06).

Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania, ktoré na okresnom súde trvá už desiaty rok, je zjavne neprimeraná. Zo súdneho spisu bolo zistené, že vo veci začal pôvodne konať Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pričom kompetencia na konanie prešla v dôsledku reorganizácie   súdnictva   na   Okresný   súd   Trenčín.   Z celkovej   dĺžky   konania   predstavuje úplná nečinnosť oboch súdov obdobie piatich rokov bez existencie zákonnej prekážky, ktorá by im bránila vo veci konať. Vo veci sa postupne vystriedali piati zákonní sudcovia. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie uznesením prerušené pre duševnú chorobu obžalovaného, ktorá nastala po spáchaní trestného činu a v dôsledku ktorej nie je schopný chápať   zmysel   trestného   stíhania.   K tejto   skutočnosti   treba   uviesť,   že   zo   znaleckého psychiatrického   posudku,   ktorý   podali   18.   novembra   2007   súdni   znalci,   vyplýva, že obžalovaný   trpí   v súčasnosti   nevyliečiteľnou   duševnou   poruchou,   ktorou   ochorel po spáchaní trestného činu.

Okresný súd bol v uvedenej veci opakovane nečinný, a to napr. od podania obžaloby 23.   februára   1999   do   25.   novembra   1999   (deväť   mesiacov),   od   12.   decembra   2000 do 18. augusta 2001 (osem mesiacov), od 3. decembra 2002 do 16. júna 2005 (viac ako tridsať mesiacov) a prieťahy v konaní boli zistené aj pri nariaďovaní súdnych pojednávaní. Zabezpečenie dôkazu, ktorý mal byť využitý pri preukazovaní spáchania trestného činu obžalovaným, trvalo okresnému súdu od 13. septembra 2001 do 7. augusta 2002, pričom uvedený   dôkaz   tvoril   súčasť   trestného   spisu   od   podania   obžaloby,   pretože   výsledky Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave boli do spisu založené už v štádiu prípravného konania 12. augusta 1998.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez existencie akýchkoľvek zákonných dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho aspektu   neospravedlniteľné   a netolerovateľné,   keďže   svojimi   dôsledkami   v kontexte desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti   (denegatio   iustitiae).   K týmto   zbytočným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci, ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. NM – 1 T /27/1999.

V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu   podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. NM – 1 T 27/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 800 000 Sk, ktoré odôvodnila aj tým, že „... žije už vyše desať rokoch spolu so svojím manželom a mal. N. v psychickej traume, pričom počas tohto času nezískala žiadnu nádej v dôsledku konania súdu na vydanie konečného rozhodnutia vo veci a má za to, že finančné zadosťučinenie za jeden kalendárny rok je primerané vo výške 80 000,- Sk.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, povahu veci a celkovú dĺžku namietaného konania považoval za primerané v sume 100 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. S. M., a uložil okresnému súdu uhradiť právnej zástupkyni trovy konania v sume 6 732 Sk, a to za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008