znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 61/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., bytom V., zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   a na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10 C 269/1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním   z 13.   februára   2006   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. februára 2006, označeným ako „Sťažnosť“ M. Š., bytom V. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpená   advokátkou   JUDr.   O.   S.,   P.,   namieta   porušenie základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   a na   prerokovanie   veci   v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod sp. zn. 10 C 269/1999.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie vyššie označeného základného práva. Ďalej požaduje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   na   základe   žaloby   Bytového   podniku   N.   sa   voči sťažovateľke vedie konanie o zaplatenie nedoplatku na nájomnom vo výške 900 613,74 Sk. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 269/1999 z 9. decembra 2005 bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť 482 230 Sk s úrokmi z omeškania, pričom vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudok okresného súdu bol sťažovateľke doručený 20. decembra 2005. Práve voči   tomuto   rozsudku   podáva   sťažovateľka   v zákonnej   dvojmesačnej   lehote   sťažnosť ústavnému   súdu.   Okresný   súd   porušil   svojím   postupom   označené   základné   právo sťažovateľky, lebo napriek ospravedlneniu právnej zástupkyne sťažovateľky súd neodročil pojednávanie určené na 9. december 2005 a konal a rozhodol v neprítomnosti sťažovateľky a jej zástupkyne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   pred   porušením   základných   práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozhodol ako súd prvého stupňa rozsudkom z 9. decembra 2005, ktorý jej bol doručený 20. decembra 2005. Hoci sťažovateľka rozsudok okresného   súdu   ústavnému   súdu   nepredložila   (a   to   aj   napriek   tomu,   že   je   zastúpená advokátkou   ako   kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou),   nemôžu   byť   nijaké   pochybnosti o tom, že proti tomuto rozsudku   bolo prípustné podať v zákonnej lehote odvolanie ako riadny   opravný   prostriedok.   To   zároveň   znamená,   že   právomoc   poskytnúť   ochranu označenému základnému právu sťažovateľky prináleží krajskému súdu ako odvolaciemu súdu. Tým je súčasne vylúčená podľa zásady subsidiarity právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006