znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 61/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom   B., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky postupom Slovenskej pošty, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing.   V. M.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2004 doručená sťažnosť Ing. V. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci porušenia jej základného práva na listové tajomstvo podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Slovenskej pošty, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „pošta“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   sťažuje   na   postup   pošty   v súvislosti s porušením   jej   listového   tajomstva,   ku   ktorému   došlo   opakovaným   otvorením   listovej zásielky,   a to   zásielok   doručených   10.   novembra   2003   a 20.   októbra   2003.   Ďalej zo sťažnosti   vyplýva,   že   6.   októbra   2003   poslala   doporučene   list   na   označenú   adresu do cudziny, „ktorý pravdepodobne tiež nebol adresátovi doručený“. Dňa 25. novembra 2003 uplatnila reklamáciu a došlo jej „oznámenie, že cudzia poštová správa neodpovedala na reklamačný list“. Na tomto základe sťažovateľka vyvodila záver, že postupom pošty bolo porušené jej právo garantované v čl. 22 ústavy a žiadala vysloviť, že „Slovenská pošta, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, porušila základné ľudské práva a slobody Ing. V. M. - čl. 22 Ústavy SR“. Súčasne žiadala uložiť pošte nahradiť trovy konania.

II.

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...) Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie (...).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd, môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyššie   citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo   právnickej   osoby   zistí,   že   ochrany   tohto   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

V danej veci sťažovateľkou označený porušovateľ jej základného práva „Slovenská pošta, š. p.“, je právnickou osobou. V predmetnej veci ústavný súd v rámci jej predbežného prerokovania dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby sa v odôvodnení tohto rozhodnutia zaoberal   takými   aspektami   podania,   ako   je   pasívna   legitimácia   štátneho   podniku   pošty v konaní pred ústavným súdom.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   doručovanie   poštových   zásielok   má   charakter občianskoprávneho   vzťahu   a   že   sťažovateľka   neuviedla   žiadnu   skutočnosť,   na   základe ktorej by bolo možné usúdiť, že nemá k dispozícii dostupný a účinný právny prostriedok nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi vo veci, ktorá tvorí predmet jej sťažnosti na ústavnom súde.

Z týchto dôvodov predmetná sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   vyplývajúcej   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc ústavného   súdu   meritórne   konať   a rozhodovať   o uplatnených   námietkach   porušenia označených základných práv.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2004