znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 61/00 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet Ing. R. M., bytom Ž., na začatie konania vo veci   porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 9 C 1013/91 a sp. zn. 9 C 182/95 a taktor o z h o d o l :

Podnet Ing. R. M. na začatie konania o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

Dňa 16. augusta 2000 Ing. R. M., bytom Ž. (ďalej len „navrhovateľ“), doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podanie, v ktorom namietal porušenie základného ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) v konaní Okresného súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 9 C 1013/91 a sp. zn. 9 C 182/95.

Keďže   podnet   nespĺňal   podmienku   vyplývajúcu   z ustanovenia   §   20   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   lebo   nebolo   k nemu pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd vyzval navrhovateľa prípisom z 28. augusta 2000, aby tento nedostatok v lehote 10 dní odstránil tak, že ústavnému súdu predloží splnomocnenie udelené   advokátovi   alebo   komerčnému   právnikovi   na   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom.   Súčasne bol   poučený, že pokiaľ splnomocnenie   nepripojí,   môže ústavný súd jeho návrh odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Navrhovateľ túto výzvu prevzal 4. septembra 2000.

Navrhovateľ   listom   zo   7.   septembra   2000   protestoval   proti   výzve   na predloženie   plnomocenstva   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   alebo   komerčným   právnikom   s poukazom   na   to,   že   takýto   postup   je v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (čl. 11 ústavy), v ktorých je deklarované právo osoby byť zastupovanou advokátom podľa vlastnej voľby, nie však povinnosť, a že vyžadovanie takejto   povinnosti je vytváraním prekážok osobe pri jej uplatňovaní základných slobôd a ľudských práv.Ústavný   súd   následne   prípisom   z 18.   septembra   2000,   ktorý   navrhovateľ prevzal   20.   septembra   2000,   predĺžil   navrhovateľovi   lehotu   na   splnenie   výzvy z 28. augusta 2000 o ďalších 10 dní od doručenia prípisu a pripomenul mu možné dôsledky   v prípade   jej   nesplnenia   ani   v dodatočnej   lehote   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde). Zároveň navrhovateľovi uviedol, že konanie pred ústavným súdom je   ovládané   zásadou   voľného   prístupu   k ústavnému   súdu.   Pokiaľ   zákon   vyžaduje povinné zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom, očividne tým nesleduje, aby   sa   bránilo   ochrane   porušených   ústavných   práv   navrhovateľa.   Práve   naopak, hlavným   cieľom   tejto   požiadavky   je,   aby   sa   aj   prostredníctvom   profesionálne kvalifikovaného   zastúpenia   mohla   ochrana   práv,   ktorá   je   zverená   do   pôsobnosti ústavného súdu, poskytnúť efektívne. V odôvodnených prípadoch, napr. ak

navrhovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky   na platenie hotových   výdavkov zástupcu a na odmenu za zastupovanie, zákonná úprava umožňuje ustanoviť mu za zástupcu advokáta, ktorého hotové výdavky a odmenu za zastupovanie hradí štát.

Navrhovateľ na uvedený prípis odpovedal listom zo 17. októbra 2000, v ktorom zotrval na obsahu svojho protestu zo 7. septembra 2000. Navrhovateľ do dnešného dňa vyžadované splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na jeho zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   nepredložil   ani   neuviedol   žiadnu skutočnosť,   na základe ktorej   by mu bolo možné ustanoviť právneho zástupcu   na štátne trovy.

Ústavný   súd   k tvrdeniu   navrhovateľa,   že   ide   o postup,   ktorý   je   v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, považuje za potrebné ešte dodať, že povinnosť obrátiť sa na vyšší súd prostredníctvom advokáta, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku vo vzťahu k ústavnému súdu a ktorú možno nájsť ustanovenú v právnom systéme viacerých členských štátov Rady Európy,   je   v súlade   s povinnosťou   Slovenskej   republiky   zabezpečiť   účinné   právne prostriedky nápravy pred národným orgánom každému, koho práva a slobody priznané ústavou alebo medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách boli porušené. Ústavný súd starostlivo skúma každú žiadosť o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom na štátne trovy, a pokiaľ zistí, že osobné a majetkové pomery žiadateľa odôvodňujú takéto ustanovenie vo veci namietaného porušenia   základného   práva,   v ktorej   sú   inak   splnené   podmienky   na   prijatie návrhu (podnetu)   na   ďalšie   konanie,   takýmto   žiadostiam   pravidelne   vyhovuje (pozri napr. uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   II.   ÚS   55/98 z 9. februára 2000 a č. k. III. ÚS 48/00-38 z 31. októbra 2000).

Nakoľko navrhovateľ vytýkaný nedostatok svojho podnetu doteraz neodstránil, ústavný súd ho s ohľadom na uvedené musel po predbežnom prerokovaní odmietnuť pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2000

Rvp 1111/00

S p r á v asudcu spravodajcu Daniela Švábyho vo veci podnetu na začatie konania podaného Ing. Rudolfom Mikolajom dňa 16. 8. 2000 a zapísaného pod sp. zn. Rvp 593/00.

I.

Podľa § 29 ods. 4 ZoÚS spravodajca predkladá podnet Ing. Rudolfa Mikolaja (ďalej len „navrhovateľ“) s návrhom

1.   na jeho predbežné   prerokovanie na neverejnom zasadnutí senátu I.   ÚS podľa § 25 ods. 1 ZoÚS a

2.   na   jeho odmietnutie podľa   §   25   ods.   2   ZoÚS   z dôvodov   uvedených v pripojenom návrhu uznesenia. II.

Predmetom   podnetu   je   údajné   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Žiline vo veci sp. zn. 9 C 1013/91 a sp. zn. 9 C 182/95.

Podnet bol podaný už za účinnosti zákona č. 226/00 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon   o ústavnom   súde.   Navrhovateľ   s   podnetom   nepredložil   splnomocnenie   vyžadované touto novelou, a to ani na opakovanú výzvu sudcu spravodajcu. Navrhovateľ protestoval proti princípu   povinného   zastupovania   v konaní   pred   ústavným   súdom   s odôvodnením,   že   je v rozpore   s medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach,   ktoré   majú   prednosť   pred zákonmi (čl. 11 ústavy). V tomto smere sa obrátil aj na predsedu ústavného súdu a ani po jeho odpovedi   navrhovateľ   nezmenil   svoj   názor   o uvedenom   rozpore   tejto   povinnosti s medzinárodnými zmluvami a požadované splnomocnenie nepredložil a ani neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by mohol prichádzať do úvahy postup pri ustanovení advokáta na účet štátu, postup, ktorý mal v druhej výzve uvedený.

Za tejto situácie spravodajcovi nezostávala iná možnosť než navrhnúť senátu odmietnutie podnetu z dôvodov nedodržania zákonom predpísaných náležitostí, i keď musí   priznať,   že   po   oboznámení   sa   so   spisom   v napadnutej   veci   nemá   žiadne pochybnosti o tom, že konanie, ktoré je t. č. stále nerozhodnuté na súde 1. stupňa a ktoré   trvá   vyše   9   rokov,   je   (resp.   bolo)   sprevádzané   prieťahmi,   ktoré   by   mohli odôvodňovať   prijatie   podnetu   na   konanie   nebyť   nesplnenej   podmienky   povinného zastúpenia advokátom alebo komerčným zástupcom.

Navrhovateľ naznačuje v podnete, že sa obráti so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu na porušenie práva na prerokovanie veci „v primeranej lehote“ (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) ako i na skutočnosť, že jeho podnet v tomto smere nebol prerokovaný v dôsledku podmienky povinného zastúpenia ústavným súdom (čl. 13 Dohovoru). Spravodajca k tomu poznamenáva, že navrhovateľ nemusí byť pred štrasburským   súdom   neúspešný   a potom   by   mohol   prichádzať   postup   podľa novelizovaného ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V Košiciach 9. 11. 2000