znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 607/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M. V.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jozefom   Polákom, Radlinského   1718,   Dolný   Kubín,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8 Co 227/2014-127 zo 14. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. augusta 2014   doručená   sťažnosť   M. V.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu   v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 227/2014-127 zo 14. mája 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   sa «žalobou   podanou   na   Okresnom   súde Námestovo dňa 28.02.2013 v konaní vedenom na OS NO pod sp. zn. 8C/31/2013 domáhala uloženia povinnosti žalovanému, ako výlučnému vlastníkovi pozemku..., ostatné plochy o výmere 135 m2, k. ú..., strpieť vecné bremeno oprávnenej žalobkyne, ako výlučnej vlastnícky pozemkov, parc... a č..., k. ú..., týkajúce sa práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku..., ostatné plochy o výmere 135 m2 v k. ú..., k pozemkom parc... a č... v k. ú....

Žalobu zdôvodnila tým, že aj keď riadne zavkladovanou kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 19.05.2003 došlo vtedajším vlastníkom k zriadeniu predmetného vecného bremena k pozemku..., v dôsledku toho, že nie je vecné bremeno evidované na príslušnom liste vlastníctva nemôže svoje oprávnenia z neho plynúce reálne využívať...

Kúpnou   zmluvou   a   dohodou   o   zriadení   vecného   bremena   zo   dňa   28.03.2003 žalobkyňa odkúpila od predávajúceho K. G. časti pozemkov vedených v tom čase na LV č... k. ú... ako... ostatná plocha o výmere 252 m2 a parc. č... ostatná plocha o výmere 252m m2 a to len v rozsahu ich časti zodpovedajúcich podľa geometrického plánu J. G. č... zo dňa 28.01.2003 novovytvorenej parcele.. č... ostatná plocha o výmere 117 m2. V čl. VI zmluvy súčasne došlo k dohode o zriadení vecného bremena spočívajúceho v oprávnení vlastníka pozemkov... parc. č... a č... prechádzať pešo a jazdiť motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku parc... č... ostatná plocha o výmere 135 m2, k. ú...... vecné bremeno bolo   zriadené   na   neurčito   a   zároveň   bolo   dohodnuté,   že   jeho   právne   účinky   budú prechádzať   súčasne   so   zmenou   vlastníckych   vzťahov   k   predmetným   pozemkom.   Vklad zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 16.06.2003 pod č....

... vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľnosti z uvedenej zmluvy   síce   bol   povolený   v   prospech   žalobkyne   rozhodnutím   Správy   katastra   zo   dňa 16.06.2003, avšak povinnosť vyplývajúcu z vecného bremena vzťahujúcu sa k pozemku... nebola v dôsledku pochybenia katastra zapísaná na list vlastníctva č... k. ú..., kde bola táto parcela v tom čase vedená.

Pozemok..., parc. č... bola následne predmetom prevodov, konkrétne kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2006. K. G. odpredal tento pozemok manželom F., ktorí ho následne kúpnou zmluvou zo dňa 28.12.2006 odpredali J. Á. a tento ho následne v roku 2009 daroval M. G., ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8C/31/2013 vystupoval v pozícií žalovaného...

Po   zistení vyššie uvedených   skutočnosti   žalobkyňa   - sťažovateľka,   vyzvala listom zo dňa   12.11.2007   Správu   katastra   Námestovo   na   zápis   vecného,   bremena   zriadeného kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 19.05.2003 do LV č...   k.   ú....   Správa   katastra   Námestovo   na   základe   vyššie   uvedenej   výzvy   vykonala neformálny zápis opravy chyby údajov na LV č... k. ú..., a pod položkou výkazu zmien č..., ktorým do časti „C“ tohto listu vlastníctva zapísala ťarchu v znení:...Právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku parc. č... ost. pl. o výmere   135   m2 k.   ú...   k pozemkom...   a...   Proti   uvedenému   opatreniu   Správy   katastra Námestovo, vykonanému pod položkou výkazu zmien č..., bol podaný protest prokurátora č... zo dňa 02.05.2008. O uvedenom proteste prokurátora rozhodoval Katastrálny úrad v Žiline, ktorý rozhodnutím č... zo dňa 31.07.2008 protestu prokurátora vyhovel a opatrenie Správy katastra Námestovo vykonané pod položkou výkazu zmien č..., zrušil a vec vrátil Správe katastra Námestovo na ďalšie konanie...

Sťažovateľka následne viacerými výzvami žiadala Správu katastra v Námestove, aby v   zmysle   rozhodnutia   Katastrálneho   úradu   v   Žiline   č...   zo   dňa   31.07.2008   o začatie katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a zápis vecného bremena k pozemku... k. ú....

Správa   katastra   Námestovo   vydala   dňa   12.04.2010   rozhodnutie   č...,   ktorým neopravila chybu v katastrálnom operáte. Vo výroku tohto rozhodnutia Správy katastra Námestovo je zároveň uvedené, že pri zápise kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena č..., pod položkou výkazu zmien č... zo dňa 14.08.2003 a kúpnej zmluvy a dohody o zriadení   vecného   bremena   č...,   pod   položkou   výkazu   z mien   č...   zo   dňa   14.08.2003, pracovníčka Správy katastra Námestovo nevpísala do už neaktívneho LV č... k. ú..., vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku... ostatné plochy o výmere 135 m2 k. ú... k pozemkom parc... a... Proti uvedenému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol o tom, že ťarcha - zriadenie vecného bremena - bude na LV č... k. ú..., zapísané.

Katastrálny úrad v Žiline vydal dňa 31.03.2011 rozhodnutie č... Správy katastra Námestovo   zmenil   tak,   že   návrhu   sťažovateľky   nevyhovel   a   nezapísal   na LV č...   k.   ú... k pozemku... vecné bremeno, pričom v závere odôvodnenia uviedol, že predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu (právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku parc. č... k pozemkom parc. č... a... k. ú...) dotknuté právnymi zmenami, konkrétne rozhodnutím Správy katastra Námestovo č... a... nezaniklo, ale   na   jeho   zápis   na   LV   č...   k.   ú...   je   potrebné,   aby   účastníci   konania   medzi   sebou mimosúdne   uzavreli   dohodu,   obsahom   ktorej   bude   dohoda   o   práve   zodpovedajúcom vecnému bremenu, ktorá sa zapíše do katastra ne hnuteľnosti vkladom, alebo podali na súd návrh   na   určenie   práva   k   nehnuteľnosti.   Na záver   dodalo,   že   až   na   základe   povolenia vkladu   nepomenovanej   zmluvy   uzavretej   podľa   ust.   §   510bč.   zák.   alebo   právoplatného súdneho   rozhodnutia   o   určení   práva   zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   môže   Správa katastra Námestovo opraviť údaje v katastrálnom operáte.

Okresný   súd   Námestovo   rozsudkom   sp.   zn.   8C/31/2013-106   zo   dňa   03.06.2013 vo výroku 1/ uložil žalovanému, ako výlučnému vlastníkovi pozemku,... parcela č..., ostatné plochy o výmere 135 m2, evidovaného v katastri nehnuteľnosti, Správou katastra Námestovo na   LV   č...   k.   ú...,   povinnosť   strpieť   peší   prechod   žalobkyne   ako   výlučnej   vlastnícky pozemkov,   parcela...   č...   a...,   evidovaných   v   katastri   nehnuteľnosti,   správou   katastra Námestovo, na LV č... k. ú..., po pozemku... parcela č..., ostatné plochy o výmere 135 m2 k. ú...   k   pozemkom   parc...   a   č...   v   k.   ú...   Vo   výroku   II/   vo   zvyšku   žalobu   zamietol, vo výroku III/ rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania... Sťažovateľka sa proti vyššie uvedenému rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   odvolala.   V   odvolaní   namietala nesprávne právne posúdenie charakteru práva prechodu.

Napriek existencii platnej a účinnej dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 28.03.2003,   ktorou,   ako   konštatoval   sám   prvostupňový   súd,   „žalobkyňa   nadobudla povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti uvedené oprávnenia vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v dôsledku pochybenia správy katastra   nebola   táto   ťarcha   vyznačená   na   príslušnom   liste   vlastníctva,   nakoľko   podľa § 151o ods. 1 OZ nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je viazané iba na povolenie   vkladu   do   katastra   nehnuteľnosti,   k   čomu   v   danom   prípade   došlo“,   súd napadnutým rozsudkom nevyhovel žalobe v celom rozsahu a neurčil povinnosť žalovanému strpieť prechod žalobkyne po parc. č... nie len peši, ale aj motorovým vozidlom tak, ako to vyplýva z dohody o zriadení vecného bremena...

Z podanej žaloby, ako aj zo samotného priebehu konania nepochybne vyplýva, že v súdenom   prípade   sa   nejedná   o   prípad   zriadenia   vecného   bremena   konštitutívnym rozhodnutím   oprávneného   orgánu   -   v   danom   prípade   súdu,   nakoľko   existuje   dohoda o zriadení   vecného   bremena   a   teda   ide   o   prípad   vzniku   vecného   bremena   na   základe dvojstranného právneho dojednania - písomnej dohody...

Prvostupňový súd ale aj napriek skutočnosti, že na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku   sám   konštatoval,   že   v   zmysle   ust.   §   151o   ods.   1   OZ   nadobudnutie   práva zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   je   viazané   iba   na   povolenie   vkladu   do   katastra nehnuteľnosti, k čomu v danom prípade došlo, uložením povinnosti žalovaného strpieť len prechod   peši,   cez   pozemky   ktorých   je   výlučným   vlastníkom   žalovaný,   v   podstate bez akéhokoľvek návrhu či právneho dôvodu modifikoval dohodu, o ktorej sa sám vyjadril že už touto žalobkyňa, ako vlastnícka pozemkov parc... a č..., získala oprávnenie prechádzať nie len pešo, ale aj motorovým vozidlom, traktorom alebo povozom po pozemku...... Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukazuje na ust. § 151p ods. 1 v zmysle ktorého   vecné   bremená   zanikajú   rozhodnutím   príslušného   orgánu   alebo   zo   zákona, v spojení s ust. § 151p ods. 2 v zmysle ktorého, vecné bremeno zanikne ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu   jej   nehnuteľnosti,   prechodnou   nemožnosťou   výkonu   práva   vecné   bremeno nezaniká.

Ďalej   v   odôvodnení   uvádza,   že   v   dôsledku   zmien   realizovaných   žalobkyňou   má pozemok šírku cca 2,19 m čo nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, a teda vecné bremeno v rozsahu prejazdu motorovým vozidlom zaniklo zo zákona. S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa však nemožno stotožniť, nakoľko za motorové vozidlo sa považuje aj štvorkolka, ktorú žalobkyňa, ako to vyplýva z výpovede svedka A. V. na pojednávaní dňa 03.06.2013, vlastní a využíva a ktorá má šírku cca 1,4 m a teda bez akýchkoľvek problémov po spornom pozemku prejde.

Na základe uvedeného ma žalobkyňa za to, že k zániku vecného bremena zo zákona tak ako to upravuje ust. § 151o ods. 2 OZ, nedošlo, nakoľko je prejazd motorovým vozidlom aj naďalej možný...

Sťažovateľka trvá na tom,   že vzhľad a tvar pozemku...   k. ú...,   sa od dokončenia stavebných úprav vykonaných za účelom lepšieho využívania zriadeného vecného bremena (vybudovanie   oporného   múru,   terasovitý   ráz,   navozenie   štrku   a   pod.)   viaznuceho k predmetnému   pozemku,   nebol   zmenený   žiadnymi   inými   zmenami   trvalého   charakteru, pre ktoré by už nemohol slúžiť potrebám sťažovateľky, ako oprávnenej z vecného bremena. Jedinou zmenou tohto pozemku... je, že ho žalovaný – M. G. zatrávnil, ale pod trávnatým porastom je štrk, ktorého uložene zabezpečoval aj otec sťažovateľky, žalovaný naň vysadil okrasné   dreviny   a   oplotil   ho,   čo   však   nie   je   zmenou   trvalého   charakteru,   ale   len prechodného.

Podľa ust. § 151 p ods. 2 Obč. zák. vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 151 p ods. 2 Obč. zák., zatrávnenie, oplotenie a vysadenie drevín na pozemku... parc. č... k. ú..., ku ktorému sa viaže zriadené vecné bremeno, samo osebe nemá za následok zánik vecného bremena zo zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/160/1996 zo dňa 23.04.1997)... Krajský   súd   v   Žiline   rozsudkom   sp.   zn.   8Co/227/2014-127   zo   dňa   14.05.2014 rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/31/2013-106 zo dňa 03.06.2013 vo výroku II., III. a IV. potvrdil a vo výroku I. zostal nedotknutý...

Odvolací   súd   úplne opomenul fakt,   že sťažovateľka vlastní   a   využíva   štvorkolku, ktorá   sa   tiež   považuje   za   motorové   vozidlo,   ako   aj   skutočnosť,   že   prevažná   väčšina osobných motorových vozidiel strednej triedy neprevyšuje ani šírku 2m a teda po spornom pozemku prejde bez akýchkoľvek problémov...».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/227/2014-127 zo dňa 14.05.2014 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   spočívajúce   v   práve na spravodlivé súdne konanie....

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/227/2014-127   zo   dňa   14.05.2014,   ktorým   potvrdil   rozsudok   Okresného   súdu Námestovo rozsudkom sp. zn. 8C/31/2013-106 zo dňa 03.06.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie....

Zároveň... žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   rozsudkom   krajského   súdu,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 31/2013-106 z 3. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v odvolaním sťažovateľky napadnutej časti.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa sa žalobou podanou   okresnému   súdu   domáhala   proti   žalovanému   určenia   povinnosti   strpieť   vecné bremeno in rem. Sťažovateľka sa konkrétne domáhala určenia, že žalovaný ako výlučný vlastník   pozemku   (parcela...   č...,   k.   ú...)   je   povinný   strpieť   prechod   peši   a prejazd motorovými vozidlami,   traktorom   alebo povozom   sťažovateľky   ako výlučnej vlastníčky susediacich pozemkov (parcely... č... a parcely..., k. ú...) cez pozemok žalovaného k svojim pozemkom.

Okresný   súd   svojím   rozsudkom   čiastočne   vyhovel   žalobe   sťažovateľky,   a   to v rozsahu   určenia   povinnosti   žalovaného   strpieť   peší   prechod   sťažovateľky   cez   jeho pozemok. Žalobu sťažovateľky v časti, v ktorej sa domáhala určenia povinnosti žalovaného strpieť   jej   prejazd   motorovými   vozidlami,   traktorom   alebo   povozom   cez   pozemok žalovaného,   zamietol.   O   trovách   konania   rozhodol   okresný   súd   tak,   že   ich   nepriznal žiadnemu z účastníkov konania a sťažovateľke aj žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu u každého v sume 0,59 €.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním sťažovateľky napadnutej časti,   t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o trovách účastníkov a vo výroku o trovách štátu.

Krajský súd zhodne s okresným súdom dospeli k záveru, že vecné bremeno, určenia ktorého sa   sťažovateľka   domáha, vzniklo už povolením   vkladu   tohto   vecného bremena do katastra nehnuteľností (na základe dohody uzavretej medzi sťažovateľkou a právnym predchodcom   žalovaného   o   zriadení   vecného   bremena),   avšak   v   dôsledku   pochybenia katastra nehnuteľností nebolo premietnuté v zápise na príslušnom liste vlastníctva. Napriek uvedenému záveru okresný súd a krajský súd nevyhoveli požiadavke sťažovateľky v jej žalobe   na   deklaratórne   určenie   takto   vzniknutého   vecného   bremena   v   celom   rozsahu z dôvodu, že v čase rozhodovania okresného súdu už došlo zo zákona k čiastočnému zániku tohto   vecného   bremena   (v   rozsahu   povinnosti   žalovaného   strpieť   prejazd   motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom cez jeho pozemok) v dôsledku trvalej zmeny pomerov. Podľa záveru okresného súdu odobreného krajským súdom v zmysle § 151p ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nastali také trvalé zmeny, že pozemok žalovaného už nemôže slúžiť potrebám sťažovateľky alebo prospešnejšiemu užívaniu jej pozemkov. Tieto trvalé zmeny ustálili   okresný   súd   a   krajský   súd   vykonaním   takých   terénnych   úprav   sťažovateľkou, v dôsledku   ktorých   pozemok   žalovaného   už   nemôže   slúžiť   na   prejazd   motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom.

Sťažovateľka v podstatnej časti svojej argumentácie namieta, že krajský súd potvrdil nesprávne závery   okresného súdu,   ktorý „bez akéhokoľvek návrhu či právneho dôvodu modifikoval   dohodu,   o   ktorej   sa   sám   vyjadril   že   už   touto   žalobkyňa,   ako   vlastníčka pozemkov parc...   a č...,   získala   oprávnenie   prechádzať   nie len   pešo,   ale aj   motorovým vozidlom, traktorom alebo povozom po pozemku...“.

Sťažovateľka ďalej namieta, že krajský súd potvrdil nesprávny záver okresného súdu o tom, že „v dôsledku zmien realizovaných žalobkyňou má pozemok šírku cca 2,19 m, čo nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, a teda vecné bremeno v rozsahu prejazdu motorovým   vozidlom   zaniklo   zo   zákona“ a   že „za   motorové   vozidlo   sa   považuje   aj štvorkolka, ktorú..., ako to vyplýva z výpovede svedka A. V. na pojednávaní dňa 03.06.2013, vlastní a využíva a ktorá má šírku cca 1,4 m a teda bez akýchkoľvek problémov po spornom pozemku prejde...“, a preto podľa nej „k zániku vecného bremena zo zákona tak ako to upravuje ust. § 151o ods. 2 OZ, nedošlo, nakoľko je prejazd motorovým vozidlom aj naďalej možný“.

Sťažovateľka   zároveň   namietala,   že   krajský   súd   sa   opomenul   vysporiadať   s   tou časťou jej odvolacej argumentácie, v ktorej poukazuje na možnosť prejazdu cez pozemok žalovaného štvorkolkou, a uviedla: „Odvolací súd úplne opomenul fakt, že sťažovateľka vlastní a využíva štvorkolku, ktorá sa tiež považuje za motorové vozidlo, ako aj skutočnosť, že prevažná väčšina osobných motorových vozidiel strednej triedy neprevyšuje ani šírku 2 m, a teda po spornom pozemku prejde bez akýchkoľvek problémov.“

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods.   1   dohovoru)   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   ústavný   súd   na   účely   posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po   preskúmaní rozsudku   krajského   súdu   ústavný   súd   argumentáciu   sťažovateľky nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosť   záverov   krajského   súdu. Ústavný   súd   nezistil,   že   by   krajským   súdom   aplikovaný   postup   a   jeho   závery   mohli zakladať   dôvod   na   zásah   ústavného   súdu   do   namietaného   rozsudku   v   súlade   s   jeho právomocami   ustanovenými   v   čl.   127   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   nezistil,   že   by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:

„Odvolací   súd   po   preskúmaní   napadnutého   rozsudku   i   konania,   ktoré   mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu   potrebnom   na   zistenie   rozhodujúcich   skutočností,   na   podklade   vykonaného dokazovania   dospel   ku   správnym   skutkovým   zisteniam   vzhľadom   na   prejednávanú   vec. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Len   na   zdôraznenie   odvolací   súd   uvádza,   že   preskúmaním   spisového   materiálu na vec   sa   vzťahujúceho...   Bolo...   potrebné   zo   strany   okresného   súdu   vysporiadať   sa s otázkou   rozsahu   vecného   bremena   vzhľadom   na   vyjadrenia   žalovaného,   že   z   dôvodu terénnych úprav na pozemku nie je možné požadovanú povinnosť vyplývajúcu z vecného bremena určiť. V tejto súvislosti okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a to jednak ohliadkou na mieste samom (príslušná podrobná fotodokumentácia č. 1. 84-95 spisu) a tiež výsluchom svedkov a z takto vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver, keď mal   za   preukázané,   že   v   súčasnosti   v   dôsledku   terasovitého   charakteru   pozemkov, vystavania oporného múru a garáže rodinou žalobkyne už nie je nijako technicky možné využívať pozemok žalovaného... na prejazd motorovými vozidlami, povozom či traktorom k pozemkom žalobkyne, keď jej patriace pozemky parc... a č... sú v súčasnosti v dôsledku terénnych a stavebných úprav položené o cca 2 metre vyššie ako je situovaný pozemok žalovaného..., sú oddelené oporným múrom a nie je možné prekonať takmer pravouhlé odbočenie do svahu v závere zaťaženého pozemku... bez toho, aby sa prejazdom motorového vozidla nezasiahlo aj do susediaceho pozemku... parc. č..., ktorého sa však vecné bremeno nijako   netýka.   V   dôsledku   výstavby   garáže   má   pozemok   v   tomto   mieste   šírku   iba   cca 2,19 metra, čo nijako nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, traktorom či povozom a následné odbočenie doprava do strmého svahu, pričom ani vjazd motorovým vozidlom do garáže   nie   je   možný   bez   vstupu   na   susediaci   pozemok...   parc.   č....   ktorý   nie   je vlastníctvom žalobkyne. Nastali teda také trvalé zmeny realizované žalobkyňou (resp. jej rodinnými príslušníkmi), že pozemok žalovaného... nemôže slúžiť na prejazd motorovými vozidlami   (traktorom   či   povozom).   V   tejto   súvislosti   odvolací   súd   len   poukazuje na ust. § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a pokiaľ z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že boli vykonané také   terénne   úpravy,   ktoré   zmenili   šírku   pozemku   na   2,19   m   (čo   je   nepostačujúce pre prejazd   motorovými   vozidlami)   správne   okresný   súd   posúdil,   že   v   čase   rozhodnom pre vydanie rozsudku je potrené aplikovať ust. § 151 p ods. 2 Občianskeho zákonníka teda, že vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti...

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zmeny rozsudku z dôvodu vlastníctva štvorkolky toto ňou v konaní pred okresným súdom nebolo tvrdené a ani vlastníctvo k tomuto druhu vozidla nepreukázala.   Z   uvedených   dôvodov   odvolanie   žalobkyne   odvolací   súd   nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a to aj vo vzťahu k trovám konania potvrdil.“

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS   204/2010)   rešpektuje   názor,   podľa   ktorého   nemožno   právo   na   súdnu   ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v   súlade   so   skutkovým   a   právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   sťažovateľkou   označených základných a iných práv rozsudkom krajského súdu, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými nárokmi sťažovateľky uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014