znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 604/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 143/2012 zo 14. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 143/2011 zo 14. júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Spoločnosť   K...   ako   kupujúca   uzatvorila   dňa   14.   5.   2010   zmluvu   o   kúpe nehnuteľností...   pričom   kúpnu   zmluvu   za   predávajúcu   podpísal   A.   S...   z   titulu   jeho oprávnenia k predaju založených nehnuteľností na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným   právom   V   1441/2005   k predávaným   nehnuteľnostiam   zapísaného   vkladom   do katastra dňa 19. 11. 2007 na základe záložnej zmluvy uzatvorenej s pôvodným vlastníkom L. s. r. o. N.

Okresný súd v Nitre v konaní... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,   rozsudkom č. k. 25C/64/2011 zo dna 27. 9. 2011 určil, že kúpna zmluva je neplatná...

Kupujúca   K.   s.   r.   o.   v   odvolaní   proti   prvostupňovému   rozsudku   sa   domáhala zamietnutia žaloby z dôvodu, že predávajúca E. s. r. o. sa platne stala záložcom A. S. na základe   povolenia   vkladu   jeho   záložného   práva,   pričom   exekučné   záložné   právo   Z 3275/2006 oprávneného I. S. nemôže byť posudzované ako prednostné záložné právo lebo takýto postup je v rozpore s princípom prednosti zápisov práv do katastra podľa poradia doručených listín.

Krajský   súd   v   Nitre   v   odvolacom   konaní   7Co/143/2011   potvrdil   prvostupňový rozsudok...

Meritom sťažnosti je ústavne nekonformná aplikácia zákonných ustanovení § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, Krajským súdom v Nitre pri zisťovaní prednostného záložného veriteľa a prednosti zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyplýva, že súd posudzoval exekučné záložné právo Z 3275/2006 oprávneného I. S. ako prednostného záložného veriteľa výlučne podľa skoršieho času jeho zápisu do listu vlastníctva.

Všeobecné súdy v danej veci postupovali formalisticky pri zisťovaní prednostného záložného veriteľa, pretože vychádzali iba podľa skoršieho času zápisu záložného práva do listu vlastníctva a vôbec nevzali do úvahy čas zápisu záložného práva do katastra (§ 41 ods.   2 katastrálneho   zákona)   ktorý je určený   dátumom   zápisu   uvedeného   v príslušnom protokole vkladov a záznamov.

Všeobecné   súdy   pri   zisťovaní   prednostného   poradia   zápisu   záložného   práva do katastra nehnuteľností musia vychádzať z ustanovenia § 151k ods. 1 Obč. zákonníka ktorým   je   určené   jednotné   kritérium   v   prednosti   a   to   „dňom   registrácie   v   osobitnom registri“.

Za deň registrácie v osobitnom registri treba považovať deň zápisu v príslušnom protokole správy katastra, a nie deň zápisu do listu vlastníctva ako to aplikuje súd. List vlastníctva sám osebe nie je osobitným registrom. List vlastníctva je jednou z listín katastra nehnuteľnosti plniacu funkciu publicity a obsahujúcu časť údajov katastra o konkrétnej nehnuteľnosti, a v liste vlastníctva sa odzrkadľujú práva z listín zapísaných v príslušných protokoloch   registra   vkladov,   záznamov,   atď.   Aj   právne   účinky   zo   zmlúv   vznikajú   už povolením   vkladu   a   nie   až   zápisom   práva   do   listu   vlastníctva.   Preto   registráciu   práv v katastri nehnuteľností nemožno vykladať ako akt vpisu do listu vlastníctva, pretože vpis do listu   vlastníctva   je   len   technickou   formou   publicity   práv   plynúcich   z   listín zaregistrovaných v príslušných protokoloch katastra.

V českej aj slovenskej katastrálnej praxi platí, že poradie záložných práv na liste vlastníctva vyjadruje iba čas zápisu do listu vlastníctva ale nevyjadruje poradie vzniku záložných práv ani poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Poradie vzniku záložných   práv   sa   určuje   podľa   času   ich   vzniku   (deň   vzniku   právnych   účinkov   vkladu záložného   práva   do   katastra   nehnuteľností,   deň   právoplatnosti   rozhodnutia   o   zriadení záložného práva a pod.) a poradie ich zápisov do katastra nehnuteľnosti sa určuje podľa dátumu zápisu uvedeného v protokole vkladov alebo záznamov.

Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v   poradí,   v   akom   sa   správe   katastra   doručili   zmluvy,   verejné   listiny   alebo   iné   listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“

Právny názor Krajského súdu v Nitre v tom, že skorším zápisom záložného práva oprávneného I. S. do listu vlastníctva sa tento veriteľ stal prednostným na uspokojenie pred záložným   právom   A.   S.   ktorému   právne   účinky   vznikli   neskôr,   je   diskriminačný   a nespravodlivý, pretože záložné právo oprávneného I. S. posudzuje súd podľa dňa zápisu do listu vlastníctva a záložné právo A. S. posudzuje súd podľa dňa vzniku právnych účinkov. Takýto názor súdu je v príkrom rozpore s princípom prednosti zápisu práv do katastra „kto skôr príde, ten skôr melie“. Súd svojim právnym názorom zvýhodňuje tých, ktorých práva sa skôr zapísali do listu vlastníctva bez ohľadu na poradie doručenia listiny na zápis do katastra.

Návrh na vklad záložného práva A. S. bol správe katastra doručený pred exekučným príkazom oprávneného I. S., a preto musí byť posudzované ako prednostné právo na zápis a teda aj na uspokojenie pred neskoršie doručeným exekučným príkazom, lebo „zmyslom dodržania princípu prednosti je najmä ochrana práv účastníkov katastrálneho konania“.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„... rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Co/143/2011 bolo porušené naše základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súčasne   žiadame,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu   v   Nitre 7Co/143/2011, a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Súčasne žiadame, aby ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva zaplatiť mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,6 € (dva úkony právnej   pomoci   á   127,17   €,   príprava,   prevzatie   veci   a   podanie   ústavnej   sťažnosti,   1/6 z výpočtového základu = 763 €), režijný paušál 2 x 7,63 € – 1/100 z výpočtového základu, na účet môjho právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie rozlišuje   okrem   iného   aj   osobitnú   kategóriu   návrhov,   ktorými   sú   návrhy   „zjavne neopodstatnené“. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie poskytuje   ústavnému   súdu   príležitosť   preskúmať   v   štádiu   predbežného   prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení alebo   iných   zásahov,   ktorými   malo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   alebo   slobôd navrhovateľa   a   z   nich   vyplývajúcich   skutkových   zistení,   a   jednak   tiež   na   základe argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, IV. ÚS 300/08).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   rozsudkom   krajského súdu   a jemu predchádzajúcim postupom.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sa obchodná spoločnosť E., s. r. o., domáhala voči sťažovateľke ako odporkyni určenia, že kúpna zmluva uzatvorená 14. mája 2010 medzi obchodnou spoločnosťou E., s. r. o., a sťažovateľkou je neplatná. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 25 C 64/2011-489 z 27. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom.

Krajský   súd   v   relevantnej   časti   odôvodnenia   rozsudku   uvádza: „...   súd   prvého stupňa... mal za preukázané, že dňa 09. 03. 2005 bola medzi záložným veriteľom A. S. a záložcom spoločnosťou L. spol. s r. o. uzatvorená záložná zmluva na nehnuteľnosti zapísané v LV č. 1025 kat. úz. C., konkrétne parcely č. 1956/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, parc. č. 1956/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parc. č. 1957 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, rozostavaný dom na parc. č. 1956/1 vrátane   plotu   okolo   pozemku,   pričom   spoločnosť   L.   spol.   s   r.   o.   od   záložnej   zmluvy odstúpila. Rovnako mal za preukázané, že na Okresnom súde Nitra sa viedlo konanie pod sp.   zn.   15C/77/05   o   určenie   neplatnosti   odstúpenia   od   záložnej   zmluvy   medzi navrhovateľom A. S. a odporcom LH Group spol. s r. o., v ktorom bolo ku dňu 03. 11. 2007 rozhodnuté   o   tom,   že   odstúpenie   od   záložnej   zmluvy   je   neplatné.   Ďalej   súd   zistil,   že spoločnosť   L.   spol.   s   r.   o.   mala   dlh   voči   I.   S.,   ktorý   sa   jeho   vymoženia   domáhal prostredníctvom exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/308/2006, v ktorom konaní bol ku dňu 11. 12. 2006 právoplatne schválený príklep vydražiteľa E. s. r. o. na predmetné nehnuteľnosti s tým, že v čase exekučného konania nebolo na predmetných nehnuteľnostiach zapísané žiadne záložné právo a v rámci exekúcie sa nebolo potrebné so žiadnym   záložným   právom   vysporiadavať.   Poukázal   na   to,   že   navrhovateľ   nadobudol predmetné nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, teda ku dňu 25. 08. 2006 a navrhovateľ bol ako vlastník nehnuteľností na základe príklepu do katastra nehnuteľností zapísaný dňa 10. 09. 2010, pričom k tomu dňu bolo záložné právo A. S. na predmetné nehnuteľnosti, ktorého vklad bol povolený dňa 19. 11. 2007, vymazané. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa   14.   05.   2010   bola   uzatvorená   kúpna   zmluva   medzi   navrhovateľom   a   odporcom na predmetné   nehnuteľnosti,   keď   navrhovateľ   bol   podľa   zmluvy   zastúpený   záložným veriteľom A. S., na základe záložnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2005. V tejto súvislosti súd zistil, že zmluvu autorizoval práv. zást. odporcu JUDr. J. T., avšak štatutárny zást. navrhovateľa túto zmluvu nepodpisoval, ani žiadna ním poverená osoba. Následne dňa 19. 05. 2010 bol na katastrálny úrad podaný návrh odporcom na zavkladovanie predmetnej zmluvy, ktoré konanie katastrálny úrad prerušil do vyriešenia predbežnej otázky ohľadne platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená zo dňa 14. 05. 2010 medzi účastníkmi ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. 1025 kat. úz. C., keď za predávajúceho podpisoval zmluvu A. S., je neplatná, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ku dňu 25. 08. 2006   nadobudol   vlastnícke   právo   k   predmetným   nehnuteľnostiam,   bez   toho,   aby   na nehnuteľnostiach viazli nejaké ťarchy alebo závady. Podľa názoru súdu ak by existovali nejaké závady, napr. záložné právo, toto by muselo byť zo zákona v rámci exekučného konania vysporiadané s tým, že akékoľvek vecné bremeno, prípadne aj také, ktoré vznikne na základe osobitného právneho predpisu, čo nebol daný prípad, by muselo byť uvádzané v znaleckom   posudku   pri   oceňovaní   nehnuteľností   a v dražobnej   vyhláške   by   museli   byť uvedené   všetky   závady,   ktoré   musí   vydražiteľ   prevziať,   bez   započítania   na   najvyššie podanie. Zastal názor, že ak by teda existovalo záložné právo A. S., s týmto by sa musel exekútor v rámci exekučného konania vysporiadať, avšak v prípade, že by bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že pre exekučné konanie bolo tak irelevantné, ak A. S. alebo ním poverená osoba oznamovala, že má záložné právo na nehnuteľnosti, keďže toto v čase exekúcie nevzniklo, nakoľko k zápisu záložného práva k predmetných nehnuteľnostiam   v katastri   nehnuteľností   došlo   dňa   19.   11.   2007.   Navrhovateľ   tak   ako vydražiteľ oboznámiac sa s nehnuteľnosťami v rámci exekučného konania bol oprávnene presvedčený,   že   na   nehnuteľnostiach   nevzniklo   žiadne   záložné   právo   a   nadobudol nehnuteľnosti   bez   akýchkoľvek   záložného   práva,   v   dôsledku   čoho   došlo   k pochybeniu katastrálneho úradu, keď záložné právo A. S. zapísal do katastra nehnuteľností, keďže po tom, ako nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam príklepom dňa 25. 08. 2006,   už nebolo možné zapísať záložné právo A.   S.   k predmetným nehnuteľnostiam.   O uvedených skutočnostiach mal mať podľa názoru súdu vedomosť aj právnik, ktorý kúpnu zmluvu autorizoval, keďže ako predávajúceho uvádza navrhovateľa i keď v tom čase bola v katastri nehnuteľností ako vlastník evidovaná spoločnosť L. s. r. o., teda o nadobudnutí vlastníctva príklepom navrhovateľ musel mať vedomosť. Napriek týmto skutočnostiam však odporca, resp. jeho právny zástupca mal za to, že kúpna zmluva je uzatvorená platne a odporca na základe toho podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem na podanom   návrhu,   keďže   bolo   potrebné   upraviť   pomery   medzi   účastníkmi,   teda   vyriešiť spornú otázku, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. či je alebo nie je kúpna zmluva platná, pričom na takéto konanie bol aj katastrálnym úradom odkázaný. Záverom poukázal na to, že o platnosti kúpnej zmluvy nie je presvedčený ani A. S., ktorý sa voči odporcovi a spoločnosti L. s. r. o. v konkurze návrhom zo dňa 27. 05. 2011 vedeného pod č. k. 16C/113/2011   domáhal   určenia,   že   na   predmetných   nehnuteľnostiach   je   ťarcha záložného práva, zavkladovaná dňa 19. 11. 2007, ktorý návrh považoval súd v rozpore s jeho konaním – uzatvorením kúpnej zmluvy za navrhovateľa dňa 14. 05. 2010, na základe ktorej by logicky v prípade, že by bola kúpna zmluva v súlade so zákonom, záložné právo zaniklo...

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o tom, že posudzovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania zo dňa 14. 05. 2010 je neplatná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008)   sa   v   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   obmedzil   iba   na   skonštatovanie   správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 249 ods. 2 OSP odvolací súd uvádza, že rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba považovať za správne najmä   s   poukazom   na   tú   skutočnosť,   ktorú   správne   konštatoval   súd   prvého   stupňa,   že posudzovaná   kúpna   zmluva,   ktorú   za   navrhovateľa   podpísal   A.   S.,   je   neplatná.   S navrhovateľom t. j. so spoločnosťou E. s. r. o., so sídlom N... odporca ani A. S. žiadnu záložnú zmluvu neuzatvoril a zo žiadnej zmluvy nevyplýva oprávnenie A. S. kúpnu zmluvu za navrhovateľa uzatvoriť. Je totiž nesporné, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 09. 03. 2005, na ktorú sa A. S. pri uzatváraní posudzovanej kúpnej zmluvy odvolával, bola uzatvorená A. S. so spoločnosťou L., spol. s r. o., N. a nie so spoločnosťou E. s. r. o., so sídlom N..., ktorá vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla príklepom v exekučnom konaní. Ako správne súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, záložné právo ako právo k nehnuteľnosti zo zmluvy vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností, pričom v čase, keď navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti príklepom v dražbe (25. 08. 2006), na tejto žiadne záložné právo neviazlo.“

Vo svojej doterajšej judikatúre v nadväznosti na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   odôvodnenia   rozhodnutí prvostupňového   súdu   a odvolacieho   súdu   nemožno   posudzovať   izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že odvolací súd poukázal na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu a v plnom rozsahu sa stotožnil s jeho právnym názorom a odôvodnením, t. j. postupoval v súlade s § 219 ods. 2 OSP.

Zároveň   sa   krajský   súd   pre   zdôraznenie   správnosti   v   krátkosti   vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľky obsiahnutými v odvolaní proti rozsudku okresného súdu,   ktoré   sú   podľa   názoru   ústavného   súdu   relevantné,   a   to   ústavne akceptovateľným spôsobom.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, podľa ktorého je čas zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom protokole vkladov a záznamov. Je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok nepozná inštitút „protokol vkladov a záznamov“. Ide o inštitút, ktorý sa aplikuje v Českej republike. Vzhľadom na uvedené nie je ani jednotná slovenská a česká katastrálna prax, ako to tvrdí sťažovateľka.   Preto   nemožno   prisvedčiť   ani   názoru   sťažovateľky,   že   poradie   zápisov záložných   práv   sa   určuje   podľa   dátumu   zápisov   uvedeného   v   protokole   vkladov a záznamov.

Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra   nehnuteľností.   Vklad   práva   k   nehnuteľnostiam   má   konštitutívny   charakter, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa   a zanikajú vkladom do katastra.

Ústavný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom všeobecných súdov, podľa ktorého je pre poradie vzniku záložného práva sťažovateľky rozhodujúci deň, ktorým bol vklad záložného práva sťažovateľky do katastra nehnuteľností povolený, a nie deň, keď bol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností doručený Správe katastra Nitra.

Takýto názor všeobecných súdov je v plnom súlade s doteraz existujúcou judikatúrou Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   podľa   ktorej „Povinnosťou   správy   katastra   vo vkladovom   konaní   podľa   §§   31   a   nasl.   katastrálneho zákona v rámci procesu skúmania platnosti zmluvy v intenciách § 31 ods. 1 je postupovať v súlade   so   zákonmi   a   inými   právnymi   predpismi.   Z   uvedeného   dôvodu   pokiaľ   je   jej doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zapíše ho podľa § 38 v spojení s § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v spojení s § 44 ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.   ako   poznámku,   ktorá   informuje   o   nehnuteľnosti,   je   jej   povinnosťou   pri   skúmaní platnosti zmluvy upovedomenie o začatí exekúcie vyhodnotiť v zmysle citovaných ustanovení exekučného poriadku. Z právnej normy ustanovenej v § 47 ods. 1, písm. b) spojení s § 135 ods.   1   písm. c)   exekučného   poriadku   vyplýva,   že   exekútor   poverený   exekúciou   zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil. Uloženie zákazu povinnému, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekúcie, previedol na niekoho iného   alebo   aby   ju   zaťažil,   je   takou   okolnosťou,   ktorá   bráni   povinnému   s nakladaním nehnuteľnosti [§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f) vyhlášky č.   79/1996   Z.   z.]   a na ktorú   musí   správa   katastra   prihliadať   v   rámci   celého   procesu vkladového konania (§ 31 ods. 2 ).

Podľa   názoru odvolacieho súdu   vzhľadom k tomu,   že   správa   katastra   rozhoduje na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodnutia [§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z. z.] bolo jej povinnosťou v predmetnej veci skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu do katastra. Vydanie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti exekútorom povereným exekúciou po jeho doručení správe katastra je takou skutkovou a právnou zmenou, na ktorú správa katastra   mala   prihliadať   vo   vkladovom   konaní   v   čase   vydania   rozhodnutia   o   povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Iný výklad by bol v rozpore so zabezpečením   práv   oprávneného,   v   prospech   ktorého   začala   exekúcia   na   základe upovedomenia o začatí exekúcie vydaného exekútorom povereným súdom na jej vykonanie“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 271/2008 z 21. júla 2009). Obdobný právny názor je vyjadrený aj v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 101/2007 z 23. januára 2008 a sp. zn. 2 Sžo 142/2007 z 25. júna 2008.

Na   základe   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   posúdil   rozsudok   krajského súdu a dospel k záveru, že základné a iné práva sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, neboli porušené. Krajský súd, resp. okresný súd sa námietkami, ktoré sú predmetom sťažnosti, zaoberali a odôvodnenie rozhodnutia opreli o konkrétne ustanovenia Katastrálneho zákona a Exekučného poriadku.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   obsahom   základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   nie   je   záruka,   že   rozhodnutie   súdu   bude   spĺňať očakávania a predstavy   účastníka   konania.   Podstatou   je,   aby postup   súdu   bol   v   súlade so zákonom,   aby   bol   ústavne   akceptovateľný   a   aby   jeho   rozhodnutie   bolo   možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd   dôvod   zasahovať   do   postupu   a   rozhodnutí   súdov,   a   tak   vyslovovať   porušenia základných práv (m. m. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

V závere ústavný súd poznamenáva, že A. S. sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal určenia, že jeho záložné právo, ktoré Správa katastra Nitra povolila 19. novembra 2007 pod sp. zn. V 1441/2005, stále trvá. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 113/2011 zo 4. novembra 2011 jeho žalobu zamietol. O jeho odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co 27/2012   z   31.   mája   2012   tak,   že   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   16   C 113/2011 zo 4. novembra 2011 potvrdil.

Rozsudok   krajského súdu   sp.   zn. 8 Co   27/2012   z   31.   mája 2012   napadol   A.   S. sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   17.   septembra   2012.   Dôvody   sťažnosti   boli   v podstate totožné s dôvodmi sťažnosti sťažovateľky. O sťažnosti A. S. rozhodol ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 628/2012-35 zo 7. mája 2013, ktorým vyslovil, že základné a iné práva A. S. rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012 porušené neboli.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013