znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 603/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Bauerom, Štúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   zmenou zákonného sudcu v januári 2013 a opatrením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Spr. 3347/2013 z 1. augusta 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 29/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2014 doručená   sťažnosť   V.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr. Richardom   Bauerom, Štúrova 27, Košice, ktorou namieta porušenia svojich   základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   zmenou zákonného sudcu v januári 2013 a opatrením okresného súdu sp. zn. Spr. 3347/2013 z 1. augusta 2013 (ďalej len „opatrenie okresného súdu“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 29/2012.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Sťažovateľka   je   účastníčkou...   konania   vedeného   pred   Okresným   súdom Bratislava II... pod sp. zn. 13C/29/2012...

Po nahliadnutí do súdneho spisu... 31. marca 2014... zistila... skutočnosti, ktoré v nej vyvolali pochybnosť či vo veci konajúca sudkyňa JUDr. Katarína Fakanová je vo veci zákonnou sudkyňou určená v zmysle platného Rozvrhu práce a jeho Dodatkov a Opatrení pre rok 2013 pre príslušný okresný súd.

K   rukám   sa   sťažovateľke   súčasne   dostala   aj   písomná   informácia,   že   samotná sudkyňa JUDr. Katarína Fakanová konajúca v súčasnosti vo veci 13C/29/2012 sa necíti byť zákonnou sudkyňou....

9. februára 2012 podala sťažovateľka na okresný súd návrh, ktorým sa domáhala ochrany svojich práv... jej návrhu bola pridelená spisová značka... 13C/29/2012 a vec bola pod touto sp. zn. pridelená podľa platného Rozvrhu práce okresného súdu zákonnej sudkyni JUDr. Michaele Frimmelovej....

...   10.   januára   2013   bola,   okrem   iných   vecí,   aj   vec   13C/29/2012   predsedníčkou okresného súdu JUDr. Dagmar Buchalovou prerozdelená Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce okresného   súdu   na   rok   2013   (Spr.   3670)   zo   dňa   10.   januára   2013   a   Opatrením predsedníčky   súdu   JUDr.   Buchalovej   zo   dňa   17.   januára   2013   a   21.   januára   2013 náhodným výberom medzi 16 civilných sudcov pomocou technických prostriedkov sudcovi okresného súdu JUDr. Jane Štepánikovej.

...   29.   júla   2013...   nová   predsedníčka   okresného   súdu   JUDr.   Nora   Vladova Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce okresného súdu na rok 2013 (Spr. 3670) zo dňa 29. júla 2013   s účinnosťou   od   1.   augusta   2013   všetky   neprávoplatne   skončené   veci   po JUDr. Michaele Frimmelovej odňala sudcom „z dôvodu zmeny zákonného sudcu“ a znova ich prerozdelila.

... 1. augusta 2013 bola vec 13C/29/2012 Opatrením okresného súdu Spr. 3347/2013 pridelená sudkyni JUDr. Kataríne Fakanovej.

... v predmetnej veci 13C/29/2012 vec z oddelenia 13C evidentne už bola v januári 2013 pridelená náhodným výberom konkrétnemu sudcovi JUDr. Jane Štepánikovej, pričom po...   prezretí   spisu   a   oboznámení   sa   s   prípisom   zákonnej   sudkyne   JUDr.   Kataríny Fakanovej má sťažovateľka za to, že ku dňu 31. marec 2014 sa v spise nenachádza podanie, ktorým   by   niektorý   z   účastníkov   konania   13C/29/2012   od   januára   2013   do   júla   2013 vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   sudcovi,   ktorému   bola   vec   takto   prerozdelená   po JUDr. Michaele   Frimmelovej   a   bol   by   z   konania   v   tejto   konkrétnej   veci   vylúčený a k dnešnému   dňu   nenastala   žiadna   zo   zákonných   skutočností,   ktorá   by   umožňovala   už pridelenú vec určenému zákonnému sudcovi odňať a znovu ju prerozdeliť....

Sťažovateľka má... odôvodnené pochybnosti o tom, že JUDr. Katarína Fakanová je od 1. augusta 2013 vo veci zákonnou sudkyňou, lebo odňatie veci a jej nové prerozdelenie nebolo, aj podľa názoru tejto sudkyne, vykonané zákonným spôsobom, ale pravdepodobne len na základe subjektívneho pocitu predsedníčky okresného súdu JUDr. Nory Vladovej, a z dôvodov ktoré nie sú zákonné a nie sú sťažovateľke známe....

Sťažovateľka má vzhľadom k situácii, ktorá nastala v konaní 13C/29/2012, ktorého je účastníčkou, dôvodné pochybnosti, že jej vec pôvodne z oddelenia 13C (teraz v oddelení 19C)   nebola pridelená   niektorému   zo   sudcov okresného súdu JUDr.   Jane Štepánikovej v súlade s ustanovením § 51, 51a zákona osudoch a vec prejednáva konkrétna sudkyňa JUDr.   Katarína Fakanová,   ktorá   podľa   názoru sťažovateľky tiež nemôže   byť   zákonnou sudkyňou čím je porušené jej základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1.

Odňatím veci 13C/29/2012 zákonnej sudkyni JUDr. Michaele Frimmelovej v januári 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľky nebyť odňatý zákonnému sudcovi, pričom ďalšie pridelenie sudkyni JUDr. Kataríne Fakanovej bolo tiež protizákonné a protiústavné, čo bez ďalšieho konštatuje vo svojom prípise aj sudkyňa JUDr. Katarína Fakanová. Sťažovateľka má teda záverom za to, že na strane sudkyne JUDr. Jany Štepánikovej nenastala k 1. augustu 2013 žiadna zo zákonných okolností, za ktorých by jej vec mohla byť odňatá   a   znovu   prerozdelená,   preto   považuje   postup   predsedníčky   okresného   súdu JUDr. Nory Vladovej za protizákonný a protiústavný.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné právo V.   M.   nebyť   odňatý zákonnému   sudcovi   podľa   čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   súvislosti   so   zmenou zákonného sudcu v mesiaci január roku 2013 a Opatrením Okresného súdu Bratislava II Spr. 3347/2013 zo dňa 1.8.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/29/2012 porušené boli.

2. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II porušovať   právo   V.   M.   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva V. M. finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR, ktoré jej je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť V. M., trovy konania na účet jej právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie rozlišuje   okrem   iného   aj   osobitnú   kategóriu   návrhov,   ktorými   sú   návrhy   „zjavne neopodstatnené“. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie poskytuje   ústavnému   súdu   príležitosť   preskúmať   v   štádiu   predbežného   prerokovania sťažnosti   (§   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde)   možnosť   jej   prípadného   odmietnutia na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení alebo   iných   zásahov,   ktorými   malo   dôjsť   k   porušeniu   základných   práv   alebo   slobôd navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a tiež na základe argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, IV. ÚS 300/08).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu zmenou zákonného sudcu v januári 2013 a opatrením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 29/2012.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatuje,   že   obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3182/2014 z 2. júna 2014 doručeného   ústavnému   súdu   6.   júna   2014,   ktoré   si   ústavný   súd   v   rámci   prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, okrem iného vyplýva:

«Spisy   z   oddelenia   13C   (po   JUDr.   Michaele   Frimmelovej)   boli   dňa   17.01.2013 opatrením č. Spr. 3027/2013 vtedajšou predsedníčkou súdu JUDr. Dagmar Buchalovou prerozdelené z dôvodu odchodu JUDr. Michaely Frimmelovej na Krajský súd v Bratislave. Prerozdelenie   bolo   vykonané   oddelením   informatiky   Krajského   súdu   v   Bratislave...   bez zadaného   pomeru   nápadu   jednotlivým   sudcom...   prerozdelenie   spisov   nebolo   pokryté v súlade s ust. § 52 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch dodatkom k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2013 a prerokované Sudcovskou radou Okresného súdu Bratislava II, napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia zmeny a dodatky rozvrhu   práce,   ktoré   sa   dotýkajú   sudcov   a   súdnych   úradníkov   poverených   konaním a rozhodovaním,   vykoná   predseda   súdu   spôsobom   určeným   v   rozvrhu   práce   po   ich prerokovaní v sudcovskej rade.

Sudcovská rada tunajšieho súdu žiadala uznesením č. 8/2013... vysvetlenie vtedajšej štátnej   správy   Okresného   súdu   Bratislava   II   k rozdeleniu   oddelenia   13C...   Vtedajšia predsedníčka tunajšieho súdu nevedela vysvetliť a doposiaľ ani nikdy nevysvetlila postup pri prerozdeľovaní oddelenia 13C.

... 01.03.2013 bola... JUDr. Dagmar Buchalová odvolaná ministrom spravodlivosti z funkcie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   II,   pričom   v   dôvodoch   odvolania z funkcie   minister   spravodlivosti   okrem   iných   skutočností   uvádza:   „predsedníčka Okresného súdu Bratislava II neupravila konkrétne prerozdelenie oddelenia 13C v dodatku k rozvrhu práce na rok 2013...“...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým dôvody odvolania JUDr. Dagmar Buchalovej   z   funkcie   predsedu   súdu,   kedy   vznikla   situácia,   že   vo   veciach   pridelených sudcom   tunajšieho   súdu   konali   nezákonní   sudcovia,   bolo   pristúpené   k   opätovnému prerozdeleniu oddelenia 13C a to spôsobom, ktorý predpokladá zákon....

Sudcom tunajšieho súdu boli následne spisy z oddelenia 13C prerozdelené Dodatkom č. 10 k rozvrhu práce na rok 2013... Dodatok bol riadne prerokovaný Sudcovskou radou Okresného   súdu   Bratislava   II   dňa   08.07.2013   a   nadobudol   účinnosť   dňa   01.08.2013... Prílohou   Dodatku   č.   10   je   zoznam   neprávoplatne   ukončených   vecí   určených   na prerozdelenie spolu so zoznamom sudcov so zadaným pomerom nápadu vecí a takto bol zaslaný oddeleniu informatiky krajského súdu na prerozdelenie.

Na základe podanej sťažnosti L. M. som si pri jej vybavovaní pripojila k nahliadnutiu spis tunajšieho súdu 13C/29/2012, kedy som zistila, že konajúca sudkyňa JUDr. Katarína Fakanová napriek tomu, že mala (ako sama uvádza vo svojej informácii pre účastníkov konania,   bod   4),   dôvodné   podozrenie,   že   vo   veci   nie   je   zákonnou   sudkyňou,   nevyužila postup   v   zmysle   §   15   ods.1   O.s.p.   Naopak,   ako   sama   uviedla   vo   svojom   písomnom vyjadrení, o skutočnosti, že nie je vo veci zákonnou sudkyňou informovala účastníkov na pojednávaniach ústne, pričom im osobne odovzdala písomnú „Informáciu pre účastníkov konania“... v ktorej vyslovuje podozrenie, že nie je zákonnou sudkyňou, ako i podozrenie, že som ako predseda súdu konala na základe subjektívneho pocitu v rozpore so zákonom. O uvedených skutočnostiach, ani o odovzdaní písomnosti účastníkom konania v spise nie je žiaden záznam ani zmienka.

Svoj   názor   JUDr.   Katarína   Fakanová   prezentovala   iba   v   e-mailovom   liste, adresovanom všetkým sudcom tunajšieho súdu s tým, že dala na zváženie sudcom tunajšieho súdu   zvolanie   občianskoprávneho   grémia,   ako   vtedajšia   predsedníčka   tohto   grémia. Pravdepodobne vzhľadom na stanovisko ostatných sudcov tunajšieho súdu, prezentované na následnej   pracovnej   porade,   grémium   zvolané   nebolo   (aspoň   nemám   o   tom   vedomosť) napriek tomu, že ako vtedajšia predsedníčka občianskoprávneho grémia mala oprávnenie grémium zvolať.

Záverom uvádzam, že vo veci som nepostupovala svojvoľne na základe subjektívneho pocitu, ale v zmysle relevantných podkladov a to predovšetkým na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti zo dňa 01.03.2013, ktorým odvolal bývalú predsedníčku tunajšieho súdu z funkcie predsedu súdu a jeho dôvodov a následného Dodatku č. 10 k rozvrhu práce na rok 2013, ktorý bol riadne prerokovaný Sudcovskou radou Okresného súdu Bratislava II dňa 08.07.2013 a nadobudol účinnosť dňa 01.08.2013.

Uvedené úkony boli vykonané práve za účelom, aby sa predišlo situácii, kedy vo veciach konajú nezákonní sudcovia, na čo v konečnom dôsledku poukazovali i samotní účastníci konania v došlých sťažnostiach a návrhoch...

...   namietané   pre   rozdeľovanie   spisov   bolo   už   predmetnom   šetrenia   Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Bratislava, a to na základe podaného trestného oznámenia na moju osobu zo strany sťažovateľky V.   M. Uznesením zo dňa 14.02.2014 ČVS:ORP~2311/1-OVK-B2-2013   vyšetrovateľ   odmietol   trestné   oznámenie   vo veci podozrenia z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona...»

Z   uvedených   skutočností,   ktoré   predsedníčka   okresného   súdu   tiež   riadne zdokladovala, vyplýva, že v právnej veci sťažovateľky došlo ku zmene zákonného sudcu na základe   inštitútu   prerozdelenia   už   pridelených   vecí   v   súlade   s   §   52   ods.   7   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ako   vyplýva   z   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   a   z   dokladov,   ktoré k vyjadreniu priložila, JUDr. Jana Štepánikova nebola zákonnou sudkyňou z dôvodu, že k prerozdeleniu   vecí   po   odchode   JUDr.   Michaely   Frimmelovej   na   krajský   súd   nedošlo zákonným spôsobom.

Podľa   §   52   ods.   7   zákona   o   súdoch   zmeny   a   dodatky   rozvrhu   práce,   ktoré   sa dotýkajú   sudcov   a   súdnych   úradníkov   poverených   konaním   a   rozhodovaním,   vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu   práce.   Úplne znenie   rozvrhu   práce   zverejní   predseda   súdu   rovnako   ako rozvrh práce.

Ústavný inštitút zákonného sudcu je založený predovšetkým na zákonom určenej právomoci,   ako   aj   vecnej   a   miestnej   príslušnosti   súdu.   Okrem   toho   je   potrebné   vziať do úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu alebo senát príslušný na rozhodnutie konkrétneho prípadu (obdobne II. ÚS 47/99, I. ÚS 11/01, III. ÚS 285/2010).

Za   zákonného   sudcu   treba   považovať   sudcu,   ktorý   spĺňa   zákonom   určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010).

Za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy teda zásadne treba považovať toho, kto bol určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup predsedu súdu   ako   orgánu   štátnej   správy   súdov,   ktorý   je   v   súlade   s   ustanoveniami   právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02, III. ÚS 295/08).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k zmene v osobe zákonného sudcu v právnej veci sťažovateľky došlo na základe prerozdelenia už pridelených vecí z dôvodu predvídaného zákonom a spôsobom, ktorý vyžaduje príslušný zákon.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi   postupom   okresného   súdu   pri   zmene   zmenou   zákonného   sudcu   v   januári   2013 a opatrením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 29/2012 a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014