znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 603/2013-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P,   s.   r.   o.,   M.,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou Č., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. Š., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 402/2012-655 z 22. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   a   práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 14 Co 402/2012-655 z 22. januára 2013.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka na Okresnom súde   Malacky   (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6 C 292/2008 vystupovala v procesnej pozícii žalovanej na základe žaloby podanej navrhovateľom V. M., ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru z 25. apríla 2003 z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a náhrady mzdy. Okresný súd po prerokovaní veci rozsudkom č. k. 6 C 292/2008-606 z 20. marca 2012 rozhodol, že výpoveď sťažovateľky z 25. apríla 2003 daná navrhovateľovi je neplatná, a zároveň   odporcu   zaviazal   zaplatiť   navrhovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 3 252,94 € a trovy štátu 40,79 €. Podstatným dôvodom, na základe ktorého okresný súd   žalobe   vyhovel,   bola   skutočnosť,   že   sťažovateľka   si   ako   zamestnávateľ   nesplnila ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala nedostatočné   odôvodnenie   rozsudku,   jeho   extrémnu   nevyváženosť   a   nedostatok   opisu vlastných úvah pri preukazovaní, či v čase keď navrhovateľovi dala výpoveď, existovalo v obchodnej spoločnosti voľné pracovné miesto, ktoré mu bola povinná ponúknuť. Krajský súd odvolaním sťažovateľky napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a v odôvodnení s odvolaním sa na § 219 ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku   skonštatoval správnosť dôvodov rozsudku okresného súdu.

Rozsudok   okresného   súdu   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   nadobudol právoplatnosť 1. marca 2013.

4. Sťažovateľka v obsiahlej sťažnosti predloženej ústavnému súdu opísala procesnú históriu konania, odôvodnila prípustnosť sťažnosti a právomoc ústavného súdu, podrobne rozviedla dôvody porušenia základných ľudských práv a slobôd z hľadiska hmotnoprávneho i   procesnoprávneho   s   odvolaním   sa   na   judikatúru   a   právnu   teóriu   tak   ústavného, ako aj Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva.   Za   porušenie   označených   práv   napadnutým rozhodnutím označuje sťažovateľka skutočnosť, že jej nebola poskytnutá primeraná súdna ochrana, ktorá by zodpovedala zaužívaným ústavným štandardom.

5.   Ústavnému   súdu   bolo   13.   septembra   2013   doručené   podanie   sťažovateľky označené ako „Späťvzatie ústavnej sťažnosti“, v ktorom uviedla, že prostredníctvom svojho právneho   zástupcu   berie   sťažnosť   späť,   a   žiada,   aby   ústavný   súd   konanie   o   ústavnej sťažnosti v celom rozsahu zastavil.

6.   Podľa   §   54   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd   rozhodne,   že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

7. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a podania sťažovateľky (resp. jej právneho zástupcu),   ktorým   vzala   svoju   sťažnosť   späť,   konštatuje,   že   sú   splnené   podmienky na zastavenie   konania   v   zmysle   §   54   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   rozhodol   tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013