znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 602/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 Tos 90/13 z 8. januára 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 4/2014 z 28. januára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. septembra 2014 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej   len „krajský   súd“)   sp.   zn.   4 Tos   90/13 z 8.   januára 2014 (ďalej   len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   4   Tdo   4/2014   z 28.   januára   2014   (ďalej   len   „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní pred Okresným súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 Nt 18/2013 domáhal obnovy konania v jeho právoplatnej skončenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 T 213/2009. Okresný súd svojím uznesením sp. zn. 1 Nt 18/2013 zo 6. novembra 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie okresného súdu“) zamietol sťažovateľov návrh na obnovu konania. Krajský súd svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu ako vecne   správne.   Najvyšší   súd   svojím   napadnutým   rozhodnutím   odmietol   sťažovateľom podané dovolanie, tento mimoriadny opravný prostriedok podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 213/2009 z 9. júla 2010, teda proti právoplatnému rozhodnutiu v jeho pôvodnej trestnej veci. V ostanom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ ústavný súd žiadal, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo: mne.... na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci, bez právnej pomoci, ustanovenie obhajoby, k porušenie zákona, pred súdom, právo zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., postupu Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod spisovou značkou 2T 213/2009 porušené bolo, obnova konania sp. zn. 1 Nt 18/2013-27 porušené   bolo,   dovolanie   NS   SR   sp.   zn.   4   Tdo   4/2014   porušené   bolo,   odvolanie   proti obnove konania na Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 4 Tos 90/2013 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Zvolen   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   2   T   213/2009   prikazuje neporušovať zákon, začať konať nanovo.

3. S. K. priznáva finančné primerané zadosťučinenie vo výške 30. 000,- €...

4. S. K. priznáva náhradu trov právnemu zastúpeniu v sume 400 €...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

6. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 16. januára 2014 a jeho obhajcovi JUDr. R. U. 14. januára 2014 a ďalej napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi 21. februára 2014 a obhajcovi JUDr. R. U. 19. februára 2014. Sťažovateľ sa teda obrátil na ústavný súd so sťažnosťou (23. septembra 2014, pozn.) po uplynutí zákonom o ústavnom súde danou kogentnou   lehotou   2   mesiacov,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   ako   podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7.   Nad   rámec   uvedeného   a v súvislosti   so   sťažovateľom   namietaným   porušením práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy ústavný súd   konštatuje,   že podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď namietané   porušenie   označeného   práva   ešte   trvalo   (napr.   I. ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02, I. ÚS 116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02). Vzhľadom na uvedené ústavný súd dodáva, že sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde v čase, keď už bolo všeobecnými súdmi nielen v pôvodnom trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 T 213/2009, ale aj o mimoriadnych opravných prostriedkoch (obnove konania a dovolaní) rozhodnuté, a preto táto skutočnosť zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014