znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 601/2014-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka   prerokoval   prijatú sťažnosť   obchodnej   spoločnosti NICHOLTRACKT,   s.   r.   o.,Fiľakovská   24,   Lučenec, zastúpenej   advokátom   JUDr.   Alexandrom   Filom,   UlicaP. Rádayho 14/A,   Lučenec, vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   NICHOLTRACKT,   s.   r.   o.,na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Prešov p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.18 Cb 145/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   NICHOLTRACKT,   s.   r.   o., p r i z n á v a   finančnézadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Prešovp o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Prešov j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiNICHOLTRACKT,   s.   r.   o.,   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   340,90   €   (slovomtristoštyridsať   eur   a deväťdesiat   centov)   na účet   jej   právneho   zástupcu   advokátaJUDr. Alexandra   Fila,   Ulica   P.   Rádayho   14/A,   Lučenec,   do dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra2014   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti NICHOLTRACKT,   s.   r.   o. (ďalej   len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „... súdnym konaním, v ktorom sa podľa sťažovateľa doteraz   porušuje   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   aj   právo   na   prejednanie   jeho   záležitostí v primeranej lehote prislúchajúce mu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... je súdne konanie, vedené sťažovateľom ako navrhovateľom proti odporcovi pred Okresným súdom v Prešove, začaté v auguste 2010, v obchodnoprávnej veci o zaplatenie istiny 16.742,11 € s príslušenstvom pod spisovou značkou Okresného súdu v Prešove sp. zn. 18Cb/145/2010“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdoma poukazuje   na   to,   že   okresný   súd   odo   dňa   podania   návrhu   dosiaľ   nenariadil   znaleckédokazovanie   a „...   nevykonal   ani   žiadny   iný   úkon   za   účelom   riadneho   konania a rozhodnutia   vo   veci   samej“.   Poznamenáva,   že   z uvedeného   dôvodu „...   navrhovateľ podaním jeho advokáta z 15.11.2012 po prvý krát písomne urgoval na Okresnom súde Prešov   nariadenie   znaleckého   dokazovania   v   zmysle   stanoviska   súdu   z   ostatného pojednávania   v   tejto   veci,   konaného   24.11.2011.   Pretože   ani   ďalších   vyše   6   mesiacov po prvej   urgencii   súd   vo   veci   nenariadil   znalecké   dokazovanie   a   ani   inak   nekonal, navrhovateľ   podaním   jeho   advokáta   z   24.05.2013   po   druhý   krát   písomne   urgoval na Okresnom súde Prešov nariadenie znaleckého dokazovania alebo iného pokračovania či konania vo veci. Súd vo veci ani po druhej urgencii nekonal.

Na to navrhovateľ prostredníctvom svojho advokáta 17.03.2014 podal predsedovi Okresného súdu v Prešove podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ako aj podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach sťažnosť proti prieťahom v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde v Prešove pod spisovou značkou 18Cb/145/2010.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 22.04.2014 navrhovateľovi oznámila, že táto jeho sťažnosť je dôvodná....

Ďalej predsedníčka okresného súdu oznámila aj to, že zároveň bol stanovený nový termín pojednávania na 15.05.2014 o 13:30 hod.“.

4.   Ako   ďalej   sťažovateľka   uvádza, „...   v tejto   veci   vytýčené   pojednávanie na 15.05.2014 sa nakoniec nekonalo...“, pretože pracovníčka okresného súdu advokátovisťažovateľky 14. mája 2014 mailom oznámila, že na základe pokynu sudcu sa pojednávanienebude   konať   a nový   termín   pojednávania   bude   účastníkom   doručený   poštou.   Advokátsťažovateľky   preto   opakovane   13.   augusta   2014   nahliadol   do   súdneho   spisu   sp.   zn.18 Cb 145/2010 a zistil, že „... sudca medzitým určil v tejto veci nový termín pojednávania na 09.10.2014 o 11:30 hod. a obvyklou písomnou úpravou z 08.08.2014, nachádzajúcou sa v   súdnom   spise,   prikázal   kancelárii   súdu   expedovať   účastníkom   predvolania   na   tento termín.   Následne   18.08.2014   bolo   advokátovi   navrhovateľa   poštou   doručené   písomné predvolanie Okresného súdu Prešov na pojednávanie v tejto veci 18Cb/145/2010, vytýčené na 09.10.2014 o 11:00 hod.“.

5.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   s   poukazom   na   rozhodovaciu   praxústavného súdu, ako i jej pomerne obsiahle závery týkajúce sa vyhodnotenia troch okolnostípostupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010 (t. j. zložitosti veci,správania účastníka konania – sťažovateľky – a postupu samotného súdu) ústavnému súdunavrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie vecí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 18Cb/145/2010 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/145/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4.   Okresný   súd   Prešov   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   vo   výške 381,82 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Alexandra Fila, vedený vo

,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 601/2014-13z 1. októbra 2014 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval právneho zástupcusťažovateľky a podpredsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby savo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Podpredsedu   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveňvyzval, aby sa k sťažnosti vyjadril.

7.   Okresný   súd   Prešov   podaním   sp.   zn.   1   SprO   1206/2014   z   27.   októbra   2014doručeným   ústavnému   súdu   31.   októbra   2014   ústavnému   súdu   oznámil,   že „...   dňa 9.10.2014 bol vo veci 18 Cb 145/2010 vyhlásený rozsudok, ktorý po vyhotovení v zákonnej lehote bude expedovaný účastníkom konania. Po návrate doručeniek bude spisový materiál spolu s podrobným vyjadrením predložený Ústavnému súdu SR.“.

Následne   sa   okresný   súd   k   podanej   sťažnosti   vyjadril   i   podaním   sp.   zn.1 SprO 1206/2014   z 12.   januára   2015   doručeným   ústavnému   súdu   15.   januára   2015,v ktorom podpredseda okresného súdu uviedol:

„Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému TVAREKO, s.r.o. zaplatiť sumu 16.742,11 Eur s príslušenstvom. Dňa   11.11.2010   bol   v   súlade   so   žalobou   vydaný   platobný   rozkaz   pod   č.   k. 21Rob 264/2010 - 30, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 10.5.2011, ktoré bolo na základe ospravedlnenia účastníkov   odročené   na   deň   2.6.2011.   Na   tomto   pojednávaní   súd   vypočul   účastníkov konania   a pojednávanie   odročil   za   účelom   doplnenia   dokazovania   predložením   faktúr, ktorými fakturoval žalovaný žalobcovi mesačnú odplatu (zálohu). Následne bol stanovený nový   termín   pojednávania   na   deň   29.9.2011,   ktoré   bolo   na   základe   žiadosti   právneho zástupcu   žalobcu   bez   prejednania   veci   odročené   na   termín   24.11.2011.   Na   tomto pojednávaní súd oboznámil predložené listinné dôkazy a vypočul k nim účastníkov, resp. ich právnych zástupcov.

Na základe procesných návrhov účastníkov bolo vo veci vykonávané dokazovanie, ktoré   vzhľadom   na   rozporné   stanoviská   vyústilo   do   návrhu   žalobcu   na   nariadenie znaleckého   dokazovania.   V   tej   súvislosti   boli   účastníci   vyzvaní   na   podanie   písomných prednesov vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania a vec bola predložená vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia o pribratí znalca. Žalovaný prostredníctvom   právnej   zástupkyne   navrhol   pred   nariadením   znaleckého   dokazovania rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 O.s.p. Pri príprave rozhodnutia vo veci   samej   došlo   k   nesprávnej   zámene   obchodného   mena   odporcu   so   subjektom na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol omylom zaradený medzi veci, v ktorých je konanie zo zákona prerušené a nie je v nich možné pokračovať.

Po zistení uvedenej nesprávnosti na základe urgencie právneho zástupcu žalobcu bol obratom   zaslaný   návrh   žalovaného   žalobcovi   na   vyjadrenie   a   zároveň   bol   sudcom stanovený   nový   termín   pojednávania   na   deň   15.5.2014   o   13.30   hod.,   ktorý   bol   však na základe upozornenia kancelárie, pre kolíziu s iným už určeným termínom stanovený na deň 9.10.2014, na ktorom súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom v prospech žalobcu.   Proti   tomuto   rozsudku   bolo   žalovaným   podané   odvolanie   o   ktorom   bude rozhodovať Krajský súd v Prešove.

Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam považujeme za potrebné uviesť, že v rámci rozvrhu práce vybavuje zákonný sudca JUDr. Tomáš Novák agendy Cb, Zm, CbZm, K, R, Cbi, NcKR, Nsre, Exre, Cbr, Pok, Rob, S, kde pri množstve nápadu a náročnosti agendy, najmä novej právnej úpravy konkurzného práva, dochádzalo k vybavovaniu vo viacerých agendách súčasne, čo v súvislosti s náročnosťou rozhodnutí spôsobilo zdržanie konania. Zároveň Vám oznamujeme, že v zmysle § 31 ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR, netrváme na tom, aby Ústavný súd SR konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasíme s upustením od neho.“

8. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súdpovažoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 15. januára 2015.

9. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu reagoval podanímdoručeným   ústavnému   súdu   26.   januára   2015,   v   ktorom   okrem   iného   uviedol,   žesťažovateľka „... súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci“. Sťažovateľka   zároveň   ústavnému   súdu   oznámila,   že   dôvody   uvádzané   okresnýmsúdom považuje za také, ktoré neovplyvňujú jej právny názor uvedený v ústavnej sťažnostiz 28. augusta 2014, a poukázala na pisársku chybu v bode 4 petitu ústavnej sťažnosti, keďnamiesto správnej celkovej požadovanej sumy náhrady trov konania vo výške 588,91 €omylom uviedla nesprávnu sumu 381,82 €. S ohľadom na uvedenú zrejmú nesprávnosťpreto   ústavný   súd požiadala, aby   v prípade,   ak   jej   ústavný   súd   prizná aj náhradu   trovkonania, aby jej ju priznal v správnej výške 588,91 €, tak ako je špecifikovaná na konci10. strany sťažnosti.

10.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu okresného súdu dospel k názoru, žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom....

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Priznaniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu naorganizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo   (II. ÚS 21/01,I. ÚS 251/05).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmikonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalšíchnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávaniaa úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musiaoznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa budekonať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré trebaodborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

17.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahuveci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľku   (napr.   I.   ÚS   19/00,I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

17.1   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je posúdenie   právneho   vzťahuvzniknutého   medzi   účastníkmi   súdneho   sporu   v   súvislosti   s uzavretou   obchodnoumandátnou zmluvou spočívajúce v tom, či sťažovateľka (vystupujúca v predmetnom konanína   okresnom   súde   v   právnom   postavení   žalobkyne)   má   zákonný   nárok   na   vydaniebezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie otázokbezdôvodného obohatenia tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ideo druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch(Občiansky zákonník a Obchodný zákonník), ako aj v procesných predpisoch (Občianskysúdny poriadok) a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlejjudikatúry.

17.2   V   rámci   hodnotenia   prípadných   zbytočných   prieťahov   v   súdnom   konaníz hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoréby   signalizovali   podiel   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   na   zbytočnomneodôvodnenom predĺžení konania narušením jeho plynulosti. Sťažovateľka bola v konaníaktívna a podaniami doručenými okresnému súdu 21. novembra 2012, ako i 3. júna 2013opakovane   urgovala   nariadenie   znaleckého   dokazovania   vo   veci.   Sťažovateľka   rovnakopodala   i sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   adresovanú   predsedníčke   okresného   súdu,   ktoráv odpovedi z 22. apríla 2014 sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní jedôvodná.

17.3   Napokon,   pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium   podstatné   pre   skúmanie   existenciezbytočných   prieťahov   v   konaní,   ktorým   je   samotný   procesný   postup   okresného   súdu,ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok. Pri hodnotení tretiehokritéria slúžiaceho na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní všeobecnéhosúdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu konania okresný súd v časeod podania žaloby (t. j. od 9. augusta 2010 do 13. januára 2012) nepochybne konal bezprieťahov a nariadil viacero termínov pojednávaní, z ktorých boli niektoré odročené na inýtermín na základe objektívnych žiadostí samotných účastníkov konania, respektíve boliodročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   ďalej   konštatuje,   že   okolnosťou,   ktorá   narušilaplynulosť   konania   vo   veci   sťažovateľky   (t.   j.   obdobie   nečinnosti   od   13.   januára   2012do 14. apríla 2014), bola skutočnosť, že „... pri príprave rozhodnutia vo veci samej došlo k nesprávnej   zámene   obchodného   mena   odporcu   so   subjektom   na   ktorého   majetok   bol vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol omylom zaradený medzi veci, v   ktorých   je   konanie   zo   zákona   prerušené   a   nie   je   v   nich   možné   pokračovať“.V nadväznosti   na   uvedené   jednoznačné   pochybenie   zo   strany   okresného   súduústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a   neefektívna   činnosťštátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručenéhozákladného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátnehoorgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sasťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I.   ÚS   376/06,III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Pretože   práve   nesústredená   činnosť   okresného   súdu   viedla   k objektívnemupochybeniu súdu, v dôsledku ktorého nastala viac ako dvojročná nečinnosť súdu v konanívedenom   pod   sp.   zn.   18   Cb   145/2010, došlo   zo   strany   okresného   súdu   k   porušeniuzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru tak,ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavya podľa   §   56   ods.   3   písm.   a) zákona   o   ústavnom   súde   konať   vo   veci   bez   zbytočnýchprieťahov, lebo konanie vo veci nie je dosiaľ právoplatne skončené (bod 2).

V konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   18   Cb   145/2010   bolo   dosiaľrozhodnuté len medzitýmnym rozsudkom č. k. 18 Cb 145/2010-143 z 9. októbra 2014,v zmysle   ktorého   okresný   súd   určil,   že „...   nárok   žalobcu   na   vrátenie   neoprávnene vyplatenej   zálohy   na   odmenu   mandatára,   titulom   bezdôvodného   obohatenia   podľa Mandátnej zmluvy z 26. februára 2009 a jej Dodatku č. 1 z 26. februára 2009 je daný“.Proti zmienenému rozhodnutiu okresného súdu však žalovaný podaním z 26. novembra2014   doručeným   okresnému   súdu   1.   decembra   2014   podal   odvolanie,   o ktorom   buderozhodovať Krajský súd v Prešove. Až následne po jeho rozhodnutí bude vec opätovnepredložená okresnému súdu na rozhodnutie.

III.

19. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

20. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

21. Keďže   ústavný súd rozhodol,   že bolo porušené základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jejžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

22. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € z dôvodu,že „... nekonaním Okresného súdu Prešov... sa sťažovateľ už dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, navyše je pod tlakom nevysporiadaných vecí a aj vo finančnej neistote. Okresnému súdu v Prešove sa počas obdobia vyše štyroch rokov tohto súdneho konania, z ktorého prevažnú časť tvorili zbytočné prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou, nepodarilo dosiahnuť účel súdneho konania a odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý z toho dôvodu navyše doteraz pretrváva“.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

24. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zozásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľačl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom podsp. zn. 18 Cb 145/2010 (zohľadňujúc obdobie činnosti, ako i nečinnosti okresného súdu),ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia   nepredstavuje   realizáciu   práva   priznaného   čl.   46   ods.   3   ústavy,   t. j.primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou, či už zaskutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právnehozastúpenia advokátom.

28. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátomJUDr.   Alexandrom   Filom.   Sťažovateľka   si   uplatnila   úhradu   trov   právneho   zastúpeniav sume 588,91 € za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanieústavnej sťažnosti) podľa § 11 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou a podľa § 10 ods. 1, resp.§ 13 ods. 5, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vychádzajúc zo žalovanej sumyuplatnenej   v konaní   pred   okresným   súdom.   Na   základe   uvedeného   určila   sťažovateľkaodmenu za 1 úkon právnej služby na sumu 237,34 € a paušálnu náhradu za 1 úkon na sumu8,04 €.

29.   Ústavný   súd   považuje   za   dôvodné   priznať   úhradu   trov   právneho   zastúpeniauplatnených právnym zástupcom sťažovateľky za označené dva úkony právnych služiebvykonané v roku 2014, avšak pri určení výšky týchto trov je potrebné vychádzať z princípu,podľa ktorého je predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – v zásadenevyjadriteľný v peniazoch a je odlišný od predmetu konania vedeného pred všeobecnýmisúdmi.

30.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   službyuskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľke   nárok   na   úhradu   trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 €+ 2 x 8,04 €) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16ods. 3 vyhlášky. Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne službyv konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a takpredstavuje celkovú sumu 340,90 €.

31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnomsúde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenienad ústavným   súdom   priznanú   sumu   uvedenú   v   bode   3   výroku   nálezu.   Z   uvedenýchdôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohtonálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015