znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 601/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. D., B., I. D., B., P. D., B., E. B., B., M. H., B., A. Ž., B., J. H., P., D. H., B., Ing. S. H., B., O. H., B., A. F., B., M. G., B., E. M., B.,   všetci   zastúpení   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Slovenského pozemkového fondu – Bratislava sp. zn. DE/2011/044598   z   25.   októbra   2011,   rozhodnutím   Slovenského   pozemkového   fondu   – Bratislava   sp.   zn.   DE/2011/047533   z 10. novembra 2011   a   postupom   Slovenského pozemkového   fondu,   regionálneho   odboru   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 2997/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. D., I. D., P. D., E. B., M. H., A. Ž., J. H., D. H., Ing. S. H., O. H., A. F., M. G., E. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola 12. januára 2012 doručená sťažnosť E. D., I. D., P. D., E. B., M. H., A. Ž., J. H., D. H., Ing. S. H., O. H., A. F., M. G., E. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím Slovenského   pozemkového   fondu   –   Bratislava   (ďalej   aj   „pozemkový   fond“)   sp.   zn. DE/2011/044598 z 25. októbra 2011, označeným ako „Oznámenie o vybavení podania“ (ďalej   len   „oznámenie   o   vybavení   podania“),   rozhodnutím   pozemkového   fondu sp. zn. DE/2011/047533 z 10. novembra 2011, označeným ako „Opakovaná sťažnosť podľa §   21   zák.   č.   9/2010   Z.   z.   –   odpoveď“ (ďalej   len   „odpoveď   na   opakovanú   sťažnosť“) a postupom Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru Banská Bystrica (ďalej len „regionálny odbor pozemkového fondu“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2997/2008.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnenými osobami, ktorým podľa tohto zákona prináleží právo na vydanie nehnuteľností, resp. právo na poskytnutie náhrady   za   časť   nehnuteľností,   ktoré   im   boli   vyvlastnené.   Sťažovatelia   a   ich   právni predchodcovia   si   nárok   na   vydanie   vyvlastnených   nehnuteľností   uplatnili 30. decembra 1992 na Pozemkovom úrade Banská Bystrica.

3.   Rozhodnutím   Okresného   úradu   v   Banskej   Bystrici,   odboru   pozemkového, poľnohospodárstva   a   lesného   hospodárstva,   oddelenia   pozemkového   sp.   zn.   1876/2001 z 12. júna   2001   bolo   sťažovateľom   a   ich   právnym   predchodcom   priznané   vrátenie vlastníckeho   práva   k   časti   uplatnených   reštitučných   nárokov,   pričom   za   pozemky, ku ktorým   vlastnícke   právo   priznané   nebolo,   vzniklo   oprávneným   osobám   právo na náhradu.   Sťažovatelia   sa   nestotožnili   s   označeným   rozhodnutím   pozemkového   úradu a napadli ho na príslušnom Krajskom súde v Banskej Bystrici. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 67/01 z 21. mája 2003 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. Sž – o – Ks 203/03 z 27. októbra 2004 bolo rozhodnutie pozemkového úradu potvrdené.

4.   Následne   pozemkový   fond,   regionálny odbor   oznámil zástupcovi   oprávnených osôb (t. j. sťažovateľom a ich právnym predchodcom), že eviduje ich žiadosť o riešenie reštitučnej náhrady pod sp. zn. 2997/2008, a zároveň oprávnené osoby upozornil na potrebu predloženia   žiadosti   o   spôsobe   poskytnutia   náhrady   a   splnomocnenia   na   zastupovanie splnomocnenca   pri   právnych   úkonoch   riešenia   reštitučných   náhrad.   Sťažovatelia   sú presvedčení, že takto uložená povinnosť bola splnená predložením požadovaných dokladov 17. septembra 2009.

5. Keďže konanie pozemkového fondu bolo podľa názoru sťažovateľov poznačené prieťahmi,   podali   pozemkovému   fondu   19.   júla   2011   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní o vydanie   náhradných   pozemkov.   Pozemkový   fond   sťažnosťou   napadnutým   oznámením o vybavení podania vyhodnotil sťažnosť ako čiastočne opodstatnenú.

6.   Sťažovatelia   nesúhlasili   s   vybavením   sťažnosti   a   30.   októbra   2011   podali opakovanú   sťažnosť,   na   ktorú   pozemkový   fond   reagoval   odpoveďou   na   opakovanú sťažnosť tak, že uznal formálne pochybenie vybavenia pôvodnej sťažnosti s tým, že vecnú stránku   nezmenil,   a   súčasne   uviedol,   že   riaditeľka   pozemkového   fondu,   regionálneho odboru koná aktívne.

7.   Podľa   názoru   sťažovateľov   pozemkový   fond   oznámením   o   vybavení   podania a odpoveďou na opakovanú sťažnosť porušil ich označené základné práva. Petit sťažnosti formulovali sťažovatelia takto:

«Slovenský pozemkový fond – Bratislava v konaní o vydanie náhradných pozemkov vedeného   na   Regionálnom   odbore   Banská   Bystrica   pod   číslom  ...   porušil   právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Zrušujú sa „Oznámenie o vybavení podania“ číslo DE/2011/044598 a „Opakovaná sťažnosť   podľa   §   21   zák.   č.   9/2010   Z.   z.   –   odpoveď“   číslo   DE/2011047533   vydané Slovenským pozemkovým fondom – Bratislava a vec sa mu vracia na nové konanie. Sťažovateľom   priznáva   finančné   zadosťučinenie   každému   3.000   Eur   t.   j.   13   x 3.000 Eur, spolu 39.000 (slovom tridsaťdeväťtisíc eur), ktoré je Slovenský pozemkový fond povinný vyplatiť prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľov sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Právnej zástupkyni sťažovateľov JUDr. D. Š., advokátke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia 3.318,92, ktorá jej bude vyplatená Slovenským pozemkovým fondom – Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.»

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11.   Ústavný   súd   v   prvom   rade   konštatuje,   že   ústavnoprávna   argumentácia sťažovateľov pôsobí do veľkej miery zmätočne, nekonzistentne a je vnútorne nesúladná. Sťažovatelia v petite sťažnosti namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy oznámeniami   pozemkového   fondu,   ktorý   reagoval   na   ich   sťažnosti   na   prieťahy,   avšak v odôvodnení   svojej   ústavnej   sťažnosti   neuvádzajú   bližšie   dôvody,   ktoré   by   mohli signalizovať porušenie označených základných práv. Z obsahu sťažnosti ústavný súd len dedukuje, že námietky sťažovateľov smerujú skôr k zbytočným prieťahom pozemkového fondu pri vybavovaní ich uplatnených reštitučných nárokov než k arbitrárnosti sťažovateľmi napádaných oznámení pozemkového fondu. Navyše po formálno-právnej stránke je v petite sťažnosti omylom nesprávne označené konanie pozemkového fondu, regionálneho odboru pod sp. zn. 2998/2008, pričom z ostatného textu sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia mali na mysli konanie vedené pod sp. zn. 2997/2008.

12. Z ústavnoprávneho hľadiska sťažovatelia odôvodnili podanú sťažnosť takto: «Regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu doručil zástupcovi sťažovateľov na vedomie Opatrenia, ktoré prijal v zmysle Zápisnice č. 37/2011 zo dňa 18.11.2011. Podľa názoru sťažovateľov opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd   sťažovateľov   budú   pokračovať,   nakoľko   nie   sú   vytvorené   vecné   predpoklady splnenia   t.j.   dostatok   vhodných   pozemkov   a   aj   napriek   zložitosti   legislatívy   by   bolo v minulosti   došlo   k   poskytnutiu   náhradných   pozemkov.   Opatrenia   sú   postihnuté   aj všeobecnosťou. To sú aj dôvody, prečo sťažovatelia hľadajú právnu ochranu u Ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že oni k prieťahom neprispeli...

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   postupom   Slovenského   pozemkového   fondu   – Bratislava   pri   poskytovaní   náhradných   pozemkov   sťažovateľom   podľa   Rozhodnutia o vlastníctve   vydaného   Okresným   úradom   v   Banskej   Bystrici   odbor   pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva oddelenie pozemkové číslo... z 12.06.2001 v konaniach   o   sťažnosti   podľa   zákona   č.   9/2010   Z.   z.   vydaním   „Oznámenia   o vybavení podania“ číslo DE/2011/044598 z 25.10.2011 a „Opakovaná sťažnosť podľa § 21 zák. č. 9/2010 Z. z. – odpoveď“, číslo DE/2011/047533 z 10.11.2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Podaním sťažnosti o prieťahy v konaní o vydanie náhradných pozemkov podľa zák. č. 9/2010 Z. z. a Opakovanej sťažnosti podľa § 21 toho istého zákona sťažovatelia vyčerpali prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd poskytuje a niet iného súdu, ktorý by chránil ich základné práva alebo slobody.»

13. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia na podporu svojich tvrdení interpretovali základné práva garantované čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.

14.   Bez   ohľadu   na už vyslovený   vnútorný   nesúlad podanej   sťažnosti   a   absenciu bližšej   ústavnoprávnej   argumentácie   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľov nie je daná právomoc ústavného súdu.

15.   Z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ   ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že ochrany základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovatelia môžu domôcť využitím iných dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

16. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol   na   svojich   právach   ukrátený   rozhodnutím   orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť na súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak. Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných práv a slobôd.

17. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je systematický členený v piatej časti OSP nazvanej „Správne súdnictvo“. Podľa § 244 ods. 1 OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   na   základe   žalôb   alebo   opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú   oprávnenia a povinnosti   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   alebo   ktorými   môžu   byť   práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

18. Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán   verejnej   správy   nekoná   bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným právnym   predpisom   tým,   že je v   konaní nečinný, môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa ustanovenia § 250v OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

19.   Z   citovaných   právnych   noriem   vyplýva,   že   vo   veci   sťažovateľov   je   daná právomoc   všeobecných   súdov   v   správnom   súdnictve   rozhodovať   či   už   o   napadnutých oznámeniach   pozemkového   fondu,   ktorými   pozemkový   fond   reagoval   na   sťažnosti na prieťahy podané sťažovateľmi, alebo prípadne aj o v sťažnosti namietanej nečinnosti pozemkového fondu.   Nevyužitie možnosti účinnej ochrany namietaného porušenia práv sťažovateľov v správnom súdnictve nemožno nahrádzať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

20. Z dosiaľ uvedeného možno urobiť záver, že je v právomoci všeobecných súdov poskytnúť   ochranu   dotknutým   právam   sťažovateľov.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy to zároveň znamená, že ústavný súd nemal inú možnosť, než   odmietnuť   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu.

21.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   ďalších požiadavkách sťažovateľov je podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, o tejto časti sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012