znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 600/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1.   októbra   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti J.,   zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou   Korčekovou,   Novomeského   25,   Pezinok,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/4/2010 a takto

r o z h o d o l   :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti J.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2014 doručená sťažnosť spoločnosti J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/4/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že „je   obeťou   neprimerane   dlhého   konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod. č. k. 4S4/2010 od 12.1.2010 na preskúmania zákonnosti rozhodnutia pôvodne vydaného Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica pod č. 1/222/12989-114203/2009/991031-r zo dňa 14.10.2009“.

3.   Krajský   súd   v   danej   veci „nekonal   plynulo,   sústredene   a   efektívne,   čo   malo za následok porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov chráneného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj to, že porušovateľ na prvom stupni rozhodol rozsudkom č. k. 4S/4/2010-76 až dňa 24.7.2013 teda po viac ako 3 rokoch a 7-ich mesiacoch, čo je v správnom súdnictve neprijateľné a neakceptovateľné“.

4.   Zo   sťažnosti   tiež   vyplýva,   že   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Sžf/110/2013 z 3. júna 2014 (doručeným 23. júna 2014) zmenil rozsudok krajského súdu č. k. 4 S/4/2010-49 z 30. novembra 2012 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. S poukazom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: ...   Základné právo   obchodnej   spoločnosti...   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48.ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom KS v Bratislave v konaní č.k. 4S/4/2010 porušené boli.... Obchodnej spoločnosti... priznáva finančné zadosťučinenie 4.600,- eur, ktoré je KS v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

...Obchodnej spoločnosti... priznáva úhradu trov konania v sume 283,60 eur, ktoré je KS v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

8. Sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S/4/2010, keďže krajský súd rozhodol rozsudkom až po 3 rokoch a 7 mesiacoch.

9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 370/2012).

10. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že krajský súd rozhodol vo veci 30. novembra 2012 rozsudkom, ktorý bol doručený sťažovateľke (jej právnej zástupkyni JUDr. D. M.) 24. januára 2013 a neskôr vydal opravné uznesenie (doručil ho sťažovateľke 5. augusta 2013).

11. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 14. augusta 2014, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty od vydania rozsudku a jeho doručenia sťažovateľke, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene podanú, súc viazaný dôvodmi sťažnosti, ktoré v nej uviedla právna zástupkyňa sťažovateľky.

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažnosťou sťažovateľky sa mohol zaoberať iba v rozsahu vymedzenom v petite sťažnosti (bod 5), t. j. iba postupom krajského súdu,   a nie   aj   prípadne   následným   postupom   odvolacieho   –   najvyššieho   súdu   –   ktorý sťažovateľkou v petite napádaný nebol. V sťažnosti je totiž oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V okolnostiach posudzovanej veci bolo podstatným tiež to (pozri bod 4), že najvyšší súd rozsudkom z 3. júna 2014 zmenil rozsudok krajského súdu z 30. novembra 2012 tak, že rozhodnutie žalovaného (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, t. j. vec sa vrátila na ďalšie konanie pôvodnému správnemu orgánu, a nie krajskému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014