SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 60/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenompod sp. zn. 9 Tos 28/2015 o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn.5 T 79/2015 z 20. júla 2015 o predĺžení lehoty trvania väzby po podaní obžaloby, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola16. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Tos 28/2015o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.5 T 79/2015 z 20. júla 2015, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzbypo podaní obžaloby a o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby.
2. Z podanej sťažnosti a z uznesenia krajského súdu sp. zn. 9 Tos 28/2015z 31. augusta 2015 (ktoré si ústavný súd vyžiadal od porušovateľa, pozn.) vyplýva, žeokresný súd svojím uznesením sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015 rozhodol o predĺženílehotytrvaniaväzbysťažovateľapopodaníobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry Poprad sp. zn. 2 Pv 122/15/7706 z 26. júna 2015 na sťažovateľa pre zločinublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 a § 155 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné. Zároveň podľa § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)s použitím § 72 ods. 1 písm. b) a § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosťobvineného ⬛⬛⬛⬛ o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 81 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvineného ⬛⬛⬛⬛ a podľa § 80 ods. 1písm. d) Trestného poriadku neprijal dohľad probačným a mediačným úradníkom nadobvineným ⬛⬛⬛⬛.
Uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015 sťažovateľ napadolsťažnosťou, o ktorej do času podania sťažnosti ústavnému súdu krajský súd – podľa názorusťažovateľa – nerozhodol. Tento postup v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ namieta.
3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti s odvolaním sa na judikatúru ústavného súdua Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatuje, že„K dnešnému dňu Krajský súd v Prešove nerozhodol o mojej sťažnosti. Mám za to, že 56 dní je lehota, ktorá v rámci nášho súdnictva nemôže byť akceptovaná, pokiaľ sa rozhoduje o väzobných veciach, v ktorých sú súdy povinné rozhodovať urýchlene a bez meškania. Krajský súd v Prešove ma svojou nečinnosťou ponecháva v právnej neistote, z tohto dôvodu ani nemôžem opätovne požiadať o prepustenie z väzby.“.
4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Uvedeným postupom a nečinnosťou Krajského súdu v Prešove došlo k porušeniu mojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 a čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Týmto žiadam, aby ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby tento vo veci urýchlene konal a rozhodol, teda aby ma z väzby prepustil, resp. aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sám rozhodol a vyslovil že došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd a aby ma z väzby prepustil.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemáprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorenemôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavnýsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
7. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na časustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, ktobol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie,v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadilprepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
8. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a pretomá byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovorupoužitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnychokolností (Barfuss z roku 2000, bod 65, Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Sanchez –Reisse z roku 1986, A-107, bod 55, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24, Wemhoff z roku1968, bod 10). Podstatnými sú predovšetkým pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osobapozbavená osobnej slobody spáchala trestný čin, významné a dostatočné dôvody pre totopozbavenie a osobitná starostlivosť (urýchlenie) príslušných orgánov pri vedení konaniaproti nej (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Neumeister v. Rakúsko z 27. 6. 1968,strana 37, body 45; Ringeisen v. Rakúsko z 16. 7. 1971, bod 104; Letelier v. Francúzsko z26. 6. 1991, bod 35; Kemmache v. Francúzsko z 27. 11. 1991, bod 45; Punzelt v. Českárepublika z 25. 4. 2000, bod 73 a Český v. Česká republika zo 6. 6. 2000, body 7476).
9. V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerýchstupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnomkonaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. 11. 1993, bod28).
10. Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchlenéhorozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenostiposudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnostirozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.
11. Podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, orgányčinné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinnévybavovať prednostne a urýchlene.
III.
12. Zo zistení ústavného súdu vyplýva tento prehľad vykonaných procesných úkonovokresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniuokresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015 o predĺžení lehoty trvania väzbysťažovateľa po podaní obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn.2 Pv 122/15/7706 z 26. júna 2015 a o zamietnutí jeho žiadosti zo 16. júla 2015o prepustenie z väzby na slobodu, neprijatí písomného sľubu a dohľadu probačnýma mediačným úradníkom:
- 24. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015doručené Okresnej prokuratúre Poprad,
- 28. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015doručené sťažovateľovi a Ústavu na výkon väzby,
- 29. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa Mgr. Adriánovi Bobkovi,
- 5. augusta 2015 bol trestný spis okresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 predloženýkrajskému súdu na rozhodnutie o podanej sťažnosti sťažovateľa,
- 31. augusta 2015 krajský súd na neverejnom zasadnutí rozhodol svojím uznesenímsp. zn. 9 Tos 28/2015 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdusp. zn. 5 T 79/2015 z 20. júla 2015.
IV.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenostisťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pripredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označenéhozákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenostisťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitupochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej mocia ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamok pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej mocisvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktoréhoporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
14. Z uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že 5. augusta 2015 bol trestný spisokresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 doručený krajskému súdu, ktorý prerokovalsťažovateľom podanú sťažnosť smerujúcu voči uzneseniu okresného súdu z 20. júla 2015 naneverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2015 a rozhodol o jej zamietnutí. Z uvedenéhoje zrejmé, že sťažnostné konanie na krajskom súde trvalo od doručenia trestného spisuokresného súdu sp. zn. 5 T 79/2015 na krajský súd až do rozhodnutia o sťažnostisťažovateľa na neverejnom zasadnutí spolu 26 dní, uvedenú lehotu je možné považovať zaústavne akceptovateľnú, a to v rozsahu nosných námietok sťažovateľa uvádzanýchv sťažnosti a jej petite[„Týmto žiadam, aby ústavný súd... prikázal Krajskému súdu..., aby tento vo veci urýchlene konal a rozhodol“(pozri body 3 a 4)]. Ústavný súd k uvedenémudodáva, že krajský súd v sťažovateľom namietanom konaní rozhodol ešte v čase predpodaním sťažnosti na ústavnom súde (krajský súd rozhodol 31. augusta 2015, pričomsťažnosť zo 14. septembra 2015 doručil sťažovateľ ústavnému súdu 16. septembra 2015,pozn.). Ústavný súd síce nachádza neefektívny postup krajského súdu pri písomnomvyhotovovaní rozhodnutia a pri jeho doručovaní, avšak z ústavnoprávneho hľadiska tento –v rozsahu nosných dôvodov uvedených v sťažnosti („Týmto žiadam, aby ústavný súd... prikázal Krajskému súdu..., aby tento vo veci urýchlene konal a rozhodol“) – nedosahovalintenzitu porušenia sťažovateľom označených práv podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 4dohovoru. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde v tejto jej časti odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavykaždý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jehoprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vo vzťahuk sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, obdobne aj čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd poznamenáva, že konaniavšeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinenía ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžadujú citované článkydohovoru a ústavy. Väzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsťk porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že túto oblasť ochrany právupravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo naspravodlivý proces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platíšpeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe,v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo naslobodu a bezpečnosť (III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05, I. ÚS 256/07). Obdobneto platí aj pre sťažovateľom namietaný čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 227/03, III. ÚS 149/04,I. ÚS 315/2010). Procesné pravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzbysú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru, ako aj čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy.Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej častipodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvoduzaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v podanej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016