znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 60/07-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa o sťažnosti V., a. s., K., zastúpenej JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 49/06 (predtým pod sp. zn. 19 C 287/93) v období   po   nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky č. k. II. ÚS 194/05-18 z 28. septembra 2005 (t. j. po 15. novembri 2005) takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti V., a. s., K.,   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. mája 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť   V.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   49/06   (predtým   pod   sp.   zn.   19   C   287/93)   v období po nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   ústavného súdu   č.   k.   II.   ÚS   194/05-18 z 28. septembra 2005 (t. j. po 15. novembri 2005).

2. Sťažovateľka uviedla, že: „Po náleze ústavného súdu konal okresný súd, napriek príkazu ústavného súdu len raz ročne a to dňa 15. 11. 2005 a 28. 02. 2006, kedy síce konal, ale konal neefektívne, ak pojednávanie z 15. 11. 2005 len odročil a ak zbytočne uznesením dňa 28. 02. 2006 č. k. 19 C/1993-187 konanie o vydanie nehnuteľností zapísané v pzkn. vl. č. 2114 Katastrálny úrad K., Správe katastra K. ako parc. č. 2831-dom č. p. 290, 291 v intraviláne   (...)   o výmere   947   m2   zastavil   a podstatu   sporu   na návrh   navrhovateľa na vydanie nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vl. č. 2114 parc. č. 2830 – dom č. p. 248 na (...) vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté taktiež o trovách tohto konania a ak ďalšie pojednávanie určil   až po viac ako 14 mesiacoch na deň 29.   05.   2007 pod sp. zn. 19 C 49/06 majúc mať pritom na zreteli nález ústavného súdu.“

Ďalej tvrdí, že aj napriek už citovanému nálezu ústavného súdu okresný súd v jej právnej veci riadne nekoná a „neprestal porušovať jej základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (...), ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote.“Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v označených konaniach, nariadil okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie v sume 160 000 Sk a náhradu trov konania.

Ako dôvod, pre ktorý si uplatňuje finančné zadosťučinenie, sťažovateľka uviedla že: „vo veci nebolo do dnešných dní ukončené ani dokazovanie, vec nebola ani po náleze ústavného súdu rozhodnutá a 15 rokov trvá jeho právna neistota vo veci vlastníckeho práva k   nehnuteľnosti,   s   ktorou   ako   vlastník   nemôže   slobodne   nakladať,   pričom   spor   nie   je náročný, ani na dokazovanie, ktoré už de iure bolo uskutočnené v súdnom konaní (podľa návrhu navrhovateľa) sp. zn. 43 C 327/92 pred Okresným súdom Košice 1, lebo aj v tomto konaní uplatnil navrhovateľ vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným v pzkn. vložke č. 2114   a   to   parcely   proti   žalovanému   Slovenskému   technickému   múzeu   v K.,   ktorý nadobudol tieto nehnuteľnosti prevodom od sťažovateľa na základe hospodárskej zmluvy z roku 1978. Predmetom konania Okresného súdu Košice II., ktoré sťažovateľ napáda sú nehnuteľnosti pôvodného vlastníka A., nesporne osvedčené v priebehu súdneho procesu, ktoré sú zapísané v pzkn. vložke č. 2114 a identické sú všetky listinné dôkazy na základe ktorých Okresný súd Košice I. návrh navrhovateľa na vydanie nehnuteľnosti právoplatne zamietol.

Postup súdu je v rozpore s príkazom ústavného súdu a preto trvá právna neistota sťažovateľa   prehnane   dlho,   pričom   sú   vážne   poškodené   aj   jeho   vlastnícke   práva a je mu spôsobovaná škoda na týchto jeho právach“.

3.   Na   základe   predchádzajúcej   sťažovateľkinej   sťažnosti   ústavný   súd   nálezom č. k. II. ÚS 194/05-18 z 28. septembra 2005 (ktorý nadobudol právoplatnosť 15. novembra 2005) vyslovil porušenie základných práv upravených v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 19 C 287/93, prikázal okresnému súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a náhradu trov konania.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   4.   júna   2007   písomne   vyjadril okresný súd (sp. zn. 1SprV 282/2007) a k jeho vyjadreniu zaujala stanovisko 18. júna 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky.

4.1   Predseda   okresného súdu   vykonal chronologický   prehľad procesných   úkonov súdu a uviedol:

«Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov po právoplatnosti nálezu ústavného   súdu   je   zrejmé,   že   v   podanej   sťažnosti   je   ohľadom   vytýčených   pojednávaní v danom konaní uvedený nepravdivý údaj, keď sú uvádzané len pojednávania dňa 28. 2. 2006 a ďalšie 29. 5. 2007. Chýba teda údaj o pojednávaní, ktoré bolo zákonným sudcom určené dňa 16. 6. 2006 na 19. 12. 2006 a na ktoré sťažovateľ i jeho právna zástupkyňa prevzali   predvolania   dňa   12.   9.   2006.   To,   že   pojednávanie   sa   neuskutočnilo   a   bolo odročené   pre   práceneschopnosť   zákonného   sudcu,   nemožno   považovať   za   prieťah, spôsobený súdom.

Navyše je nutné spochybniť i konštatovanie sťažovateľa o tom, že po pojednávaní, konanom dňa 28. 2. 2006 „ďalšie pojednávanie určil až po viac ako 14 mesiacoch na deň 29. 5. 2007“. I keby sťažovateľ opomenul, že pojednávanie bolo určené na deň 19. 12. 2006, od uskutočnenia pojednávania dňa 28.   2.   2006 do 19.   2.   2007,   kedy bol termín pojednávania určený na 29.5.2007, uplynulo 12, nie viac ako 14 mesiacov (...).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem sťažnosť na nedôvodnú.»

4.2   Právna zástupkyňa   sťažovateľky   v reakcii   na toto   vyjadrenie   okresného   súdu uviedla:

„Súdne konanie sp. zn. 19 C 49/06, predtým 19 C 287/93 bolo pred Okresným súdom Košice II. začaté 31. 03. 1992. Uznesením z 28. 02. 2006 súd len vylúčil vec navrhovateľa na osobitné konanie, o merite veci nekonal.

Z týchto hľadísk sú údaje uvedené v stanovisku odporcu o termínoch vytýčených a následne   odročovaných   súdnych   pojednávaní   právne   irelevantné   aj   s   ohľadom na konštantnú   judikatúru   ústavného   súdu   o   analogických   ústavných   sťažnostiach, s podobnou   dĺžkou   súdneho   procesu.   Bolo   vecou   odporcu   (súdu),   aby   svoju   činnosť organizoval tak, aby vec mohla byť rozhodnutá bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR   a v primeranej   lehote   v   súlade   s   čl.   6   ods.   1   Medzinárodného   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri vykonaní týchto opatrení by súd v plnom rozsahu mohol rešpektovať aj prvší nález ústavného súdu II. ÚS 194/05 a jeho postup by bol súladný aj s ustanoveniami §§ 1 až 6 OSP. (...) Navrhovateľ zotrváva na svojom názore, že jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II.   v   konaní sp. zn. 19 C   287/93,   teraz   19   C   49/06   porušené   bolo.   Podotýka,   že   viac   ako   15   rokov nemôže slobodne ako vlastník so svojou nehnuteľnosťou nakladať.

Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle petitu navrhovaného v predloženej ústavnej sťažnosti (...).“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov   konania   a zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   19   C   49/06   ústavný   súd   zistil v posudzovanom období nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania.

Dňa   15.   novembra   2005   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   prítomní navrhovateľ a jeho právny   zástupca   a z odporcov   aj sťažovateľka   a jej   právny   zástupca. Pojednávanie bolo odročené na neurčito   za účelom   predvolania   svedkyne A.   M.,   ktorú žiadali vypočuť účastníci konania.

Okresnému   súdu   bolo   28.   novembra   2005   doručené podanie   právneho   zástupcu sťažovateľky k predmetu veci.

Okresný súd 16. decembra 2005 stanovil termín pojednávania na 28. február 2006.

Na tomto pojednávaní (28. februára 2006) bola vypočutá svedkyňa A. M. Okresný súd uznesením č. k. 19 C 287/1993-187 vylúčil časť návrhu na samostatné konanie, ktoré sa ďalej   viedlo   pod   sp.   zn.   19   C   49/06   (na   uznesení   je   vyznačené   nadobudnutie   jeho právoplatnosti dňom 16. mája 2006) a v časti konanie zastavil.

Okresný súd 8. septembra 2006 stanovil termín pojednávania na 19. december 2006.

Z dôvodu   práceneschopnosti   zákonného   sudcu   bolo   pojednávanie   odročené na neurčito.

Okresný   súd   5.   apríla   2007   stanovil   termín   pojednávania   na   29.   máj   2007. (Predvolanie adresované navrhovateľovi bolo vrátené poštou ako nedoručené).

Pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   navrhovateľa   odročené   na   neurčito za účelom zistenia adresy jeho bydliska.

Okresný   súd   dopytom   z 1.   júna   2007   zisťoval   v Registri   obyvateľov   Slovenskej republiky   a v Ústrednej   evidencii   väzňov,   Zbor   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej republiky adresu navrhovateľa.

Okresnému súdu bola 23. apríla 2007 doručená na vedomie sťažovateľkina sťažnosť z 12. apríla 2007 podaná ústavnému súdu.

Okresnému súdu bola 15. júna 2007 doručená odpoveď   Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, že navrhovateľ nie je vo väzbe. Do 11. júla 2007, kedy bolo nahliadnuté do súdneho spisu sp. zn. 19 C 49/06 (resp. 19 C 287/1993), už nebol v spise zaznamenaný žiadny procesný úkon okresného súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 49/06 (predtým sp. zn. 19 C 287/93), pričom   z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   porušenie   označených   práv   namieta   v období po nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   194/05-18 z 28. septembra 2005 (t. j. po 15. novembri 2005).

V danom   prípade   ústavný   súd   skúmal,   či   existuje   reálna   možnosť   vyslovenia porušenia namietaného základného práva   sťažovateľky, posudzujúc obdobie   od   vydania nálezu   ústavného   súdu   (od   15.   novembra   2005)   v označenom   konaní,   t.   j.   predmetom posudzovania je posudzovanie menej ako dvojročného obdobia. Obdobie necelých 2 rokov [predmetom posudzovania nemôže byť v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 418/06, II. ÚS 252/05) obdobie pred vydaním nálezu ústavného súdu z 8. júna 2006] nesignalizuje vzhľadom na uvedené možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   považuje   dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľke nálezom II. ÚS 194/05 za dostatočnú, a preto sťažnosti po jej predchádzajúcom prijatí nevyhovel. Na uvedenom názore ústavného súdu nemení nič ani skutočnosť, že v rámci uvedeného obdobia 2 rokov bol zistený prieťah okresného súdu v trvaní necelých 10 mesiacov. Podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   ešte   nemusí   zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Vzhľadom   na   nevyhovenie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007