SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 60/00-51
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2002 v senáte zloženom z predsedu senátu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho prerokoval prijatý podnet MUDr. M. P., bytom K., zastúpeného advokátkou Mgr. T. P., Advokátska kancelária, P., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní vo veci jeho návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou dcérou vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. P 123/97 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o prijatom podnete MUDr. M. P. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 8. novembra 2000 č. k. I. ÚS 60/00-15 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal podnet MUDr. M. P., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní vo veci jeho návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou dcérou vedenej na Okresnom súde v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. P 123/97.
Následne bol navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne (advokátky JUDr. J. Š., Advokátska kancelária, T.) listom ústavného súdu z 9. novembra 2000 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril v lehote 20 dní od doručenia výzvy k vyjadreniu okresného súdu k opodstatnenosti jeho podnetu. Napriek opakovaným urgenciám ústavného súdu ani navrhovateľ, ani jeho právna zástupkyňa povinnosť vyplývajúcu z tejto výzvy ústavného súdu do dnešného dňa nesplnili.
V urgencii z 19. marca 2002 boli navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa prvýkrát upozornení ústavným súdom, že nezáujem na pokračovaní tohto konania zo strany navrhovateľa môže ústavný súd považovať za dôvod na zastavenie konania podľa § 54 zákona o ústavnom súde. Na telefonické ospravedlnenie navrhovateľa a jeho ubezpečenie, že odstráni prekážky konania vzniknuté na jeho strane, mu ústavný súd poskytol novú lehotu na podanie požadovaného vyjadrenia k veci, a tým na preukázanie jeho skutočného záujmu o konanie v tejto veci. Následne navrhovateľ poveril svojím zastupovaním advokátku Mgr. T. P., ktorá listom z 25. apríla 2002 požiadala ústavný súd o predĺženie lehoty o 20 dní na podanie vyjadrenia k veci. Ústavný súd tejto žiadosti vyhovel.
Vzhľadom na to, že ani v tejto lehote, ktorá uplynula 15. mája 2002, nedošlo žiadne vyjadrenie k veci od navrhovateľa ani od jeho novej právnej zástupkyne, ústavný súd v urgencii zo 16. júla 2002 oboch upozornil na to, že pokiaľ ústavný súd v lehote 15 dní od jej doručenia nedostane požadované písomné vyjadrenie, môže tento postup považovať za dôvod zastavenia konania, tak ako bol na to navrhovateľ upozornený prostredníctvom predchádzajúcej právnej zástupkyne. Navrhovateľ túto urgenciu prevzal 24. júla 2002 a jeho právna zástupkyňa 23. júla 2002. Do dnešného dňa však ústavnému súdu nedošla od nich žiadna reakcia na túto poslednú urgenciu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ, ktorý je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpený, je procesne nečinný vo veci jeho prijatého podnetu (§ 79a ods. 1 zákona o ústavnom súde) od novembra 2000 doteraz, a to napriek opakovanému poučeniu o možnosti zastavenia predmetného konania z tohto dôvodu, ústavný súd posúdil túto jeho nečinnosť vzhľadom na všetky okolnosti ako prejav jeho vôle nepokračovať ďalej v tomto konaní v zmysle § 54 zákona o ústavnom súde, a preto konanie podľa tohto ustanovenia zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2002