znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 6/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia jej   základných   práv podľa   čl.   12 ods.   2   a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To/144/2008 zo 16. júla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2009   doručená   sťažnosť   M.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To/144/2008 zo 16. júla 2009.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 T/89/2008-241 z 2. októbra 2008 uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona a za to bola odsúdená „... na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky... súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá... súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov... ukladá trest zákazu činnosti vodiča, t. j. zákaz riadiť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov... súd poškodeného P. Ď... s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie... je obžalovaná... povinná nahradiť škodu poškodenému L. K... vo výške 7.848,- Sk... súd poškodeného L. K... so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.“.

3. Sťažovateľka ďalej okrem iného uviedla, že „Na odvolanie prokurátora Krajský súd... rozsudkom... zo 16. júla 2009 rozhodol, že... zrušuje rozsudok Okresného súdu... zo dňa 2. 10. 2008 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanej... uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov... obžalovaná... sa za prečin usmrtenia... v ktorom rozsudok Okresného súdu... sp. zn. 3 T/89/2008 zo dňa 02. 10. 2008 zostal nedotknutý, odsudzuje... na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky... súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia...

Rozsudok...   napadnutý   sťažnosťou   považuje   sťažovateľka   za   porušenie   svojho základného práva na spravodlivý proces a porušenie zákazu diskriminácie...

Sťažovateľka namieta porušenie práva na spravodlivý proces v dvoch rovinách. Prvou je uloženie druhu trestu odporcom, ktorý je odlišný od známych rozhodnutí všeobecných   súdov   v   rovnakých   veciach   a   druhá   je   absolútna   ignorácia   odporcu k argumentom   sťažovateľky   v   odvolacom   konaní,   ktorá   sa   prejavila   aj   v   samotnom, odôvodnení napadnutého rozhodnutia...

Trest   uložený   odporcom   považuje...   sťažovateľka   za   protiústavný,   nezákonný a uložený v rozpore s princípmi spravodlivosti. Sťažovateľka si je vedomá toho, že osud bol krutý a nespravodlivý k poškodeným pri dopravnej nehode. Ukladanie trestu, ale nie je hrou osudu, ale výsledkom rozhodnutia súdu, ktorý musí byť zákonný a v súlade s princípmi spravodlivosti.   Dopravná   nehoda   nebola   výsledkom   vodičskej   bezohľadnosti   a arogantnosti, ale vodičskej neskúsenosti sťažovateľky. Odporca len formálne v rozsudku vymenoval   množstvo   poľahčujúcich   okolností   na   strane   sťažovateľky,   ktoré   ale   nenašli primeranú   odozvu   v   jeho   rozhodnutí.   Trest   uložený   odporcom   nevyjadruje   morálne odsúdenie sťažovateľky spoločnosťou..., ale javí sa byť pomstou za nedbanlivostné konanie sťažovateľky...“.

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1/   Základné   práva   sťažovateľky...   priznané   čl.   12   ods.   2,   46   ods.   1,   Ústavy... a čl. 14, čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu... č. k. 3 To/144/2008-272 zo 16. 07. 2009 porušené boli.

2/   Rozsudok   Krajského   súdu...   č.   k.   3   To/144/2008-272   zo   16.   07.   2009   zrušuje a Krajskému súdu... prikazuje vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3/ M. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd... povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4/   Krajský   súd...   je   povinný   v   lehote   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   nálezu nahradiť trovy konania sťažovateľke, na účet právnej zástupkyne...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd sa môže   vecne   zaoberať   iba   tými   sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ/ka   nemôže   v   súčasnosti a nebude   môcť   ani   v   budúcnosti   domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom prostredníctvom   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mu/jej   zákon   na   to   poskytuje. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených   kompetencií.   Všeobecné   súdy,   ktoré   sú   v trestnom   konaní   povinné   vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za dodržiavanie   tých   základných   práv   a   slobôd,   ktoré   ústava   alebo   medzinárodná   zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Princíp subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

7.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala   porušenie   svojich   základných   práv   podľa čl. 12 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To/144/2008 zo 16. júla 2009. Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tom, že krajský súd v uvedenej veci rozhodol uložením druhu trestu „ktorý je odlišný od známych rozhodnutí všeobecných súdov v rovnakých veciach“ a „absolútnou ignoráciou... k argumentom sťažovateľky“.

8. Podľa § 368 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie   možno   podať,   ak rozhodnutie   je založené   na   nesprávnom   právnom   posúdení zisteného   skutku   alebo   na   nesprávnom   použití   iného   hmotnoprávneho   ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 370 ods. 2 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu (rozsudok doručený 7. októbra 2009).

9. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jej námietkam vzťahujúcim sa k právu na spravodlivé súdne konanie účinným a dostupným prostriedkom nápravy vád rozhodnutia, ktorými sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila, dovolanie, prostredníctvom ktorého   mohla/môže   uplatniť   aj   svoju   argumentáciu   uvedenú   v   ústavnej   sťažnosti a o ktorom   je   v konečnom   dôsledku   oprávnený   rozhodnúť   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky ako dovolací súd.

10. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

11.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010