znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 6/08-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu   Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. R., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 103/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 103/2003 p o r u š i l základné právo   J.   K.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   103/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   K.   v sume   10   098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   10   098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 6/08-26 z 20. februára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 103/2003.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že žalobou podanou okresnému súdu 6. mája 2003 sa   domáhal   zaplatenia   náhrady   škody   z   pracovného   úrazu,   ktorý   utrpel   na   pracovisku žalovaného. Žaloba je evidovaná okresným súdom pod sp. zn. 24 C 103/2003.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol:   «Okresný   súd   Košice   II.   do   dnešného   dňa   meritórne nerozhodol.   Od   podania   žalobného   návrhu   v   roku   2003   súd   vo   veci   nekonal,   prvé pojednávanie bolo vytýčené až na deň 26. 10. 2005. Pojednávania vytýčenom Okresným súdom   Košice   II.   na   deň   26.   10.   2005   sa sťažovateľ   nezúčastnil   z   dôvodu   dlhodobo zhoršeného   zdravotného   stavu,   v   tom   čase   bol   už   sťažovateľ   po   mozgovej   príhode a k preprave   mimo   bytu   nevyhnutne   potreboval   sprievodcu.   Manželka   sťažovateľa,   bola v čase   kedy   sa   malo   pojednávať   hospitalizovaná   v   nemocnici,   o   týchto   skutočnostiach sťažovateľ písomne informoval súd. Okresný súd Košice II. bol ďalej vo veci nečinný v dobe od 26. 10. 2005 do 30. 10. 2006, kedy rozhodol o návrhu sťažovateľa zo dňa 22. 2. 2006 na ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa ust. § 30 O. s. p. tak, že návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.

Po odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II., Krajský súd v Košiciach   odvolaniu   sťažovateľa   vyhovel   až   uznesením   zo   dňa   30.   4.   2007   sp.   zn. 5 Co/451/2006. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené v júli 2007, teda podľa názoru   sťažovateľa   došlo   aj   v   konaní   pred   Krajským   súdom   v   Košiciach   k   prieťahom v trvaní najmenej deväť mesiacov.

Podľa   názoru   sťažovateľa   súdny   spor   o   trvá   neprimerane   dlhú   dobu.   Posledné pojednávanie pred Okresným súdom Košice sa konalo dňa 1. 10. 2007 a takmer po šiestich rokoch od začatia súdneho konania, konajúci súd po opakovaných žiadostiach sťažovateľa nariadil aj znalecké dokazovanie.

Nárok   sťažovateľa   na   zaplatenie   náhrady   škody   z   pracovného   úrazu   nemožno považovať za práve ani fakticky zložitý, naviac Okresný súd Košice II. sa v podstate úkonom nevyhnutným na rozhodnutie v merite veci doteraz ani nezaoberal.

(...) Sťažovateľ dňa 1. 9. 2007 podal na Najvyššom súde SR v Bratislave sťažnosť na prieťahy   v   konaní,   ktorá   bola   dňa   3.   9.   2007   postúpená   Okresnému   súdu   Košice   II. Predseda   Okresného   súdu   Košice   II.   v   odpovedi   sťažovateľovi   uviedol,   že   „v   určitých časových obdobiach síce medzi jednotlivými úkonmi uplynuli dlhšie časové úseky, avšak Vaše tvrdenie, že od roku 2003 ste neboli predvolaný ani na jediné pojednávanie nie je pravdivé. Pojednávania, konaného dňa 26. 10. 2005, ste sa bez ospravedlnenia nezúčastnili, hoci ste boli riadne a včas predvolaný“.»

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 C 103/2003 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   pred   ústavným súdom.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že: „predpokladal, že o uplatnenom nároku rozhodne súd rýchlo a bez prieťahov, keďže však súdne konanie bez výsledku pokračuje už šiesty rok okrem toho, že stratil dôveru v spravodlivé   rozhodnutie   súdu,   pociťuje   poníženie   a   znásobil   sa   aj   pocit   krivdy a odmietnutia spravodlivosti.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 14. marca 2008 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. SprV/ 149/2008) a 7. apríla 2008 k jeho vyjadreniu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Žaloba (...) bola sťažovateľom doučená súdu dňa 6. 5. 2003. Dňa 13. 5. 2003 bol daný pokyn pre doručenie rovnopisu žaloby žalovanému, ktorý svoje stanovisko predložil súdu dňa 18. 7. 2003.

Dňa 26. 1. 2004 bolo vyjadrenie žalovaného doručené sťažovateľovi. V mesiaci   máj   2004   predložil   sťažovateľ   plnú   moc   pre   zastupovanie   v konaní manželkou.

Dňa 6. 6. 2005 bolo určené pojednávanie na 26. 10. 2005. Uvedeného pojednávania sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho splnomocnená zástupkyňa napriek tomu, že boli riadne a včas predvolaní.

(...) Dňa 1. 3. 2006 predložila (zástupkyňa sťažovateľa, pozn.) potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

Uznesením zo dňa 6. 10. 2006 bolo rozhodnuté o neustanovení žalobcovi zástupcu z radov   advokátov   na   zastupovanie   v predmetnom   konaní.   Dňa   25.   10.   2006   podal sťažovateľ   proti   uvedenému   uzneseniu   odvolanie,   preto   bol   spis   dňa   30.   10.   2006 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 6. 7. 2007, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bolo uznesenie tunajšieho súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Dňa 17. 7. 2007 bola sťažovateľovi ustanovená advokátka. (...) Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné pripustiť, že medzi niektorými úkonmi uplynuli dlhšie časové úseky, ktoré zodpovedali objektívnym možnostiam v danom období aj v príslušnom súdnom oddelení vytvoreným.

(...) Z uvedeného   dôvodu,   že   teda   sťažnosť   bola   podaná   v čase   plynulého   konania, navrhujem aj v prípade konštatovania prieťahov ústavným súdom sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie nepriznať.“

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol: „Dňa 13. 5. 2003 bol daný pokyn pre doručenie rovnopisu žaloby žalovanému, ktorý svoje stanovisko predložil súdu dňa 18. 7. 2003. Konajúci súd doručil sťažovateľovi vyjadrenie dňa 26. 1. 2004, t. j. až pod siedmych mesiacoch, počas ktorých   súd   vo   veci   nevykonal   žiaden   procesný   úkon   a signalizujú   prvé   obdobie   ničím neospravedlnených prieťahov v konaní.

Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 26. 10. 2005, až po takmer dvoch rokoch od podania návrhu, a od doručenia vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi (26. 1. 2004) čo predstavuje ďalších 21 mesiacov úplnej nečinnosti súdu.

Skutočnosť, že v mesiaci máji 2004 bolo súdu doručené plnomocenstvo sťažovateľa nemá vplyv na plynulosť súdneho konania a nie je ani úkonom súdu ako takým.

(...) Pojednávania   vytýčenom   Okresným   súdom   Košice   II   na   deň   26.   10.   2005 sa sťažovateľ nezúčastnil z dôvodu dlhodobého zhoršeného zdravotného stavu, v tom čase bol   už   sťažovateľ   po   mozgovej   príhode   a k preprave   mimo   bytu   nevyhnutne   potreboval sprievodcu. Manželka sťažovateľa, bola v čase kedy sa malo pojednávať hospitalizovaná v nemocnici, a o týchto skutočnostiach sťažovateľ písomne informoval súd.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 103/2003 zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 6. mája 2003 podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu proti U. K., s. r. o. (ďalej len „žalovaná“), o náhradu škody z pracovného úrazu („doplatiť ďalšiu náhradu za bolesť a sťaženie   spoločenského   uplatnenia   a to   vo   výške   určenej   znaleckým   posudkom,   ktorý navrhujem za tým účelom nariadiť“).

Dňa 3. júla 2003 bola žaloba doručená žalovanej.Dňa   18.   júla   2003   žalovaná   namietala   prekážku   res   iudicata   (konanie   sp.   zn. 11 C 859/99).

Dňa 20. januára 2004 bol pripojený súdny spis sp. zn. 11 C 859/99.

Dňa 20. februára 2004 bola sťažovateľovi zaslaná výzva na vyjadrenie k stanovisku žalovanej a na oznámenie, či trvá na žalobe.

Dňa 8. marca 2004 sťažovateľ oznámil, že trvá na pokračovaní v konaní vo veci.Dňa 14. mája 2004 manželka sťažovateľa (osobne) oznámila, že bude zastupovať sťažovateľa v konaní pred okresným súdom, a žiadala ho oslobodiť od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 16. mája 2005 sťažovateľ písomne splnomocnil svoju manželku M. K. jeho zastupovaním,   súčasne   predložil „Potvrdenie   o osobných  ...   pomeroch...“ a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške jeho starobného dôchodku.

Dňa   30.   mája   2005   okresný   súd   oznámil   účastníkom,   že   predpokladaný   termín pojednávania bude v II. polroku 2005.

Dňa 30. júna 2005 okresný súd stanovil termín pojednávania na 26. október 2005 (predvolanie doručené sťažovateľovi 25. augusta 2005 a jeho splnomocnenkyni 23. augusta 2005).

Dňa 26. augusta 2005 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že je zákonom oslobodený v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 26. októbra 2005 bolo pojednávanie (prítomná len právna zástupkyňa žalovanej) odročené na neurčito.

Dňa 28. októbra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa (a jeho splnomocnenkyňu), aby v lehote 20 dní oznámil, či trvá na žalobe, a ak áno, aby predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia.

Dňa   8.   decembra   2005   boli   osobne   predložené   okresnému   súdu   písomnosti z Fakultnej nemocnice s poliklinikou K. a od ošetrujúcich lekárov.

Dňa   14.   februára   2006   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie požadovaného posudku (doručené sťažovateľovi 17. februára 2006).

Dňa 22. februára 2006 splnomocnenkyňa osobne požiadala o ustanovenie právneho zástupcu   pre   sťažovateľa   a 1.   marca   2006   predložila „Potvrdenie   o osobných... pomeroch...“ sťažovateľa.

Dňa   6.   októbra   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   C   103/03-47   neustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov.

Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolanie.

Dňa 30. októbra 2006 súdny spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie.

Dňa   30.   apríla   2007   krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   Co   451/2006-53   zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 6. júla 2007 súdny spis bol vrátený okresnému súdu (uznesenie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 20. júla 2007).

Dňa   17.   júla   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   C   103/03-56   ustanovil sťažovateľovi advokátku JUDr. K. A., K., na zastupovanie v konaní (žaloba bola doručená advokátke 3. augusta 2007).

Dňa 7. augusta 2007 nahliadol do spisu advokátsky koncipient advokátky. Dňa 13. augusta 2007 okresný súd stanovil termín pojednávania na 10. október 2007.Dňa 20. augusta 2007 advokátka navrhla ustanoviť znalca na vypracovanie posudku o zdravotnom stave sťažovateľa.

Dňa 10. októbra 2007 pojednávanie (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo   po   vypočutí   prítomných   odročené   na   7.   december   2007.   Sťažovateľ   bol   vyzvaný predložiť posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a špecifikovať žalobný nárok.

Dňa 5. novembra 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd o ustanovenie znalca na vypracovanie   posudku   v požadovanom   smere,   lebo   Nemocnica   K.,   a.   s.,   reagovala negatívne na výzvu jeho advokátky.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je posúdenie nároku sťažovateľa na náhradu škody z pracovného úrazu, kde už v žalobnom návrhu žiada „doplatiť ďalšiu náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a to vo výške určenej znaleckým posudkom, ktorý navrhujem za tým účelom nariadiť“, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu súvisiacu s pracovným úrazom, zdravotnou a sociálnou situáciou sťažovateľa,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   decíznych   orgánov   verejnej   moci venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade   súdneho)   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

1.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie   o náhradu   škody z pracovného úrazu nehodnotil ako právne zložité konanie.

1.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa na prieťahoch v konaní podieľal iba tým, že bez ospravedlnenia sa nezúčastnil pojednávania 26. októbra 2005 (v tej dobe bol sťažovateľ po mozgovej príhode a manželka bola hospitalizovaná v nemocnici, pozn.).

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   vychádzal   nielen   z hľadiska sťažovateľom   namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z hľadiska   celkového priebehu   posudzovaného   konania.   V tomto   ohľade   zistil,   že   konanie   vedené   okresným súdom   až   do   podania   sťažnosti   na   ústavný   súd   trvalo   viac   ako   4   roky   a 5   mesiacov (z uvedenej doby sa spis viac ako 9 mesiacov nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o   neustanovení   advokáta,   ktorý   prvostupňové rozhodnutie zrušil a sťažovateľovi napokon   advokát ustanovený bol, pozn.).   Počas tejto doby bol okresný súd absolútne nečinný v období od 3. júla 2003 do 20. februára 2004, ďalej od 8. marca 2004 do 30. mája 2005. Ďalšia nečinnosť okresného súdu nasledovala od 22. februára 2006 do 6. októbra 2006. Navyše konanie okresného súdu spočívalo takmer iba v komunikácii   so   sťažovateľom   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   ho   už   v žalobnom   návrhu žiadal o ustanovenie znalca, ktorý objektívne posúdi jeho zdravotný stav na určenie jeho nároku z pracovného úrazu. Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti od 3. júla 2003 do 20. februára 2004, ďalej od 8. marca 2004 do 30. mája 2005 a od 22. februára 2006 do 6. októbra 2006 ako zbytočný prieťah v trvaní 2 rokov a 5 mesiacov.

Aj   keď   v ostatnom   období   okresný   súd   konal   vo   veci,   jeho   konanie   nebolo dostatočne efektívne a sústredené, čo sa prejavilo najmä v posudzovaní žiadosti sťažovateľa o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   a ustanovenie   znalca   na   posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa.

Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Podľa § 114 OSP ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

2. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je právoplatne skončené.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie   v sume   100 000 Sk. Svoju   žiadosť   odôvodnil   tým,   že   prieťahmi   v konaní je   už   viac   ako   4   roky   vystavený značnej právnej neistote v zásadnej otázke o náhrade škody za pracovný úraz a odškodnenie bolesti   a   za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia.   Ďalej   uviedol,   že   stratil dôveru v spravodlivé   rozhodnutie   súdu,   pociťuje   poníženie   a znásobil   sa   aj   pocit   krivdy a odmietnutia spravodlivosti.

Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.3 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Ústavný súd ďalej uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   zásada,   že   účastník   konania   uhrádza   trovy   konania   zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa.   Právna zástupkyňa   sťažovateľa   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a príprava zastupovania, písomné podanie z 11. februára 2008 a 7. apríla 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky   č. 655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   v znení   neskorších predpisov) za rok 2008 je jedna šestina z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a trikrát režijný paušál 190 Sk. Za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom patrí advokátke odmena v celkovej sume 10 098 Sk.

Keďže   ústavný   súd   po   splnení   podmienok   ustanovil   sťažovateľovi   právnu zástupkyňu   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil   Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré   platil,   pokiaľ   u nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ústavného   súdu   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008