znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 599/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   P.,   zastúpenej   spoločnosťou   JUDr.   Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, pracovisko spoločnosti Fraňa Kráľa 2080, Čadca, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Bohuslava Majchráka, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 17 C 375/2012-40 zo 14. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta 2014 telefaxom doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľka“) doplnená predložením jej originálu 15. augusta 2014, ktorou sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 375/2012-40 zo 14. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je „...   ako   žalovaná účastníčkou   súdneho   konania   o   zriadenie   vecného   bremena.   Konanie   sa   vedie   pred Okresným   súdom   (OS)   v   Žiline   pod   spis.   zn.   17C/375/2012“.   Pretože okresný   súd v predmetnom konaní dospel k záveru o potrebe odborných znalostí pre rozhodnutie súdu (a to   určenia   vhodnej   trasy   vecného   bremena   a jeho   zamerania   geometrickým   plánom), ustanovil napadnutým uznesením č. k. 17 C 375/2012-40 zo 14. mája 2014 súdneho znalca z odboru   dopravných   stavieb,   odhadu   hodnoty   nehnuteľností   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku. Zároveň navrhovateľovi konania uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   v   časti   výroku o nariadení   znaleckého   dokazovania   13.   júna 2014   a   v časti   výroku   o povinnosti   zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania 1. júla 2014.

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   okresnému   súdu   vytýkala,   že «...   prvostupňový   súd, pokiaľ   mal   zámer   prebrať   iniciatívu   dokazovania   v   prejednávanej   veci   (súd   nahrádza pasivitu   žalobcu,   na   ktorom   je   dôkazné   bremeno   -   povinnosť   preukázať   tvrdenia   - skutočností o tvrdenom nároku), mal vytvoriť vlastnou činnosťou účastníkom konania aj potrebný priestor - možnosť na vyjadrenie sa k takémuto dôkazu. Len takouto činnosťou súdu ide o právne „čistý“ akceptovateľný procesný postup. Inak, ak takýto postup dodržaný nie je, jednoznačne činnosťou súdu dochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom, čím je zmarené jeho základné ústavou dané právo na spravodlivý proces... Z   uvedeného   rozhodnutia   prvostupňového   súdu   je   zrejmé   a   jednoznačné,   že v odôvodnení - mimo tvrdenia o potrebe vykonať dôkaz osobou s odbornými znalosťami, nie je uvedený žiaden argument súdu o tom, prečo v prejednávanej veci pristupuje k takémuto postupu a prečo sa rozhodol vykonať iný dôkaz, ako navrhujú účastníci, a prečo je jeho vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.».

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i na judikatúru ústavného súdu navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti po vykonanom dokazovaní vyhovel a aby vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 1, čl. 141 ods.   1   a   čl.   144   ods.   1   a   čl.   152   ods.   4   uznesením   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn. 17C/375/2012-40 zo dňa 14.05.2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/375/2012-40 zo dňa 14.05.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o. so sídlom v Novej Bystrici 850 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákone neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Ústavný   súd   sa   preto   primárne   zaoberal   otázkou,   či   sú   naplnené predpoklady meritórneho   prejednania   ústavnej   sťažnosti,   a   dospel   k záveru,   že   ide   o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu   kompetenciu   posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu   predtým,   ako   dospeje   k záveru,   že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe priebehu namietaného konania či na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu alebo inému zásahu) orgánu   verejnej   moci,   považuje ju ústavný súd   spravidla   za   zjavne neopodstatnenú,   ak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným vadám   konania,   ktoré   jeho   vydaniu   predchádzalo,   spôsobilé   porušiť   základné   práva a slobody sťažovateľky, t. j. keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.

8.   V posudzovanej   veci   sa   sťažovateľka   domáha   zásahu   ústavného   súdu   proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu č. k. 17 C 375/2012-40 zo 14. mája 2014, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie (pozri k tomu bod 2). Napadnuté rozhodnutie je však rozhodnutím procesným, proti ktorému, keďže ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je prípustné odvolanie [§ 202 ods. 3 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)]. Takéto uznesenie v zmysle ustanovenia § 169 ods. 2 OSP nemusí obsahovať odôvodnenie.

9. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý prípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia, ktorým sa iba upravuje vedenie konania, ako aj skutočnosť, že vydaním uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania sa toto konanie vecne nekončí (teda bude   riadne   pokračovať).   Z hľadiska   materiálneho   preto   v   rozsahu   sťažovateľkou uvádzaných   dôvodov   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   ňou   označeného   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

10. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie   pred   všeobecnými   súdmi,   a   to   aj   keby   k   nimi   urobeným   dielčím   procesným úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)   konania   pred   všeobecnými   súdmi.   Preto   je   povinnosťou   ústavného   súdu rozlišovať   medzi   prípadmi,   keď   procesný   postup   priečiaci   sa   zákonu   zároveň   vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.

11. S ohľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014