znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 598/2012-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. KP 4/2012-53 z 8. októbra 2012 doplnené 18. októbra 2012, označené ako „námietka   predpojatosti“ proti   sudcom   JUDr. Ladislavovi   Oroszovi,   JUDr.   Ľudmile Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu vo   veci   vedenej   na Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2433/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2433/2012.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. októbra 2012 doručené a 24. októbra 2012 doplnené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   č.   KP   4/2012-53 z 8. októbra 2012 označené ako „námietka predpojatosti“ proti sudcom JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti JUDr. M. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu A. P. (ďalej aj „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2433/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho   súdu   a navrhovateľ   bol   podpísaný   (i)   jeho   zástupcom   („vz.“),   ktorý   nebol čitateľný (v podaní z 8. októbra 2012) a (ii) samotným navrhovateľom (v doplnení podania z 18. októbra 2012).

3.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Štefana   Harabina,   najmä v súvislosti   s   legitimitou   zastávania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky.   Z   mnohých   jeho   vyjadrení   je   možno   uviesť   napríklad   správu   vydanú   S. 15. októbra 2000 Ladislav Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem   odborných   schopností   predsedu   Najvyššieho   súdu   SR   spochybnil JUDr. Ladislav Orosz aj jeho osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru   som   dospel   na   základe   činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často prichádzali do styku s pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa...“». V ďalšom poukazoval   na   podľa   jeho   názoru   nepreukázaný   nátlak   na   osobu   Ladislava   Orosza v súvislosti s rozhodovaním o veci sp. zn. PL. ÚS 17/08.

4.   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu SR sa ako členka senátu bez využitia opozitného vóta vyjadrovala aj k odborným schopnostiam JUDr. Štefana Harabina pri vedení voľby Súdnou radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach   spochybňuje odbornosť   a kvalifikovanosť   terajšieho   predsedu   Najvyššieho   súdu   SR.   Z   toho   vyplýva dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má rovnako ako JUDr. Ladislav Orosz vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych hodnotách   predsedu   Najvyššieho   súdu   SR   JUDr.   Štefana   Harabina...   Dá   sa   dôvodne očakávať,   že   na   svojich   odmietavých   názoroch   a postojoch   potrvá   a bude   rovnako negatívne   pristupovať   k hodnoteniu   osoby   JUDr.   Štefana   Harabina   aj   pri   prerokovaní sťažnosti JUDr. M. P...“.

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti...“.

6. Navrhovateľ uzavrel, že „Negatívny (nepriateľský) vzťah sudcov štvrtého senátu voči   osobe   JUDr.   Štefana   Harabina   existuje   nielen   ako   k fyzickej   osobe,   ale   aj   ako k predsedovi Najvyššieho súdu SR – teda k štatutárnemu zástupcovi účastníka konania...“. Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 352/2010, v rámci ktorého bol sudca   Ladislav   Orosz   vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vedenom na ústavnom   súde   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09   (v   označenej   veci   JUDr.   Štefan   Harabin vystupoval ako účastník ústavným súdom preskumávaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Nc 29/2008 z 8. októbra 2008, pozn.).

7. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

8. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

9. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

10. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

11.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

12.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom v podstatnom uviedol:

«Predseda   najvyššieho   súdu   formuluje   v   označených   prípisoch   dve   relatívne samostatné   námietky   proti   mojej   osobe,   ktoré   majú   zakladať   moju   predpojatosť pri rozhodovaní veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2433/2012. Prvá námietka... je formulovaná v zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie ním dosiaľ   vznesené   námietky   predpojatosti   proti   mojej   osobe   (napr.   vo   veciach   vedených pod sp.   zn.   IV.   ÚS   75/09,   sp.   zn.   II.   ÚS   340/09,   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09,   sp.   zn. IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 264/2011 sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 833/2011, sp. zn. Rvp 1607/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011, sp.   zn.   Rvp   4053/2011,   sp.   zn.   IV.   ÚS   85/2012,   sp.   zn.   IV. ÚS 138/2012,   sp.   zn. Rvp 2069/2012,   sp.   zn.   Rvp 3869/2012,   sp. zn. Rvp 4915/2012,   sp. zn.   IV.   ÚS   341/2012, sp. zn. IV. ÚS 344/2012, sp. zn. Rvp 6574/2012, sp. zn. 11175/2012, sp. zn. Rvp 264/2012); jej   podstata   spočíva   v tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec   Národnej   rady Slovenskej   republiky)   viackrát   negatívne   vyjadroval   prostredníctvom   médií   k   jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod   sp.   zn.   Rvp   2433/2012   budem   k   jeho   osobe,   resp.   najvyššiemu   súdu,   ktorý   ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že prvú z námietok vznesených predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe považujem za nedôvodnú.

Prípis   doručený   ústavnému   súdu   24.   októbra   2012   obsahuje   aj   druhú   námietku, prostredníctvom   ktorej   predseda   najvyššieho   súdu   argumentuje,   že   moju   nestrannosť spochybňuje aj podľa jeho tvrdenia mnou vymyslený nátlak na moju osobu prostredníctvom „narkotického“ útoku na moju manželku, pričom v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie... polície   v K...   zo   14.   júna   2011,   ktorým   bolo   zastavené   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin obmedzovania osobnej slobody mojej manželky, s odôvodnením, že predmetný skutok sa nestal. V nadväznosti na túto skutočnosť predseda najvyššieho súdu v označenom prípise svoju   argumentáciu   uzatvára   konštatovaním,   podľa   ktorého   «Sudca,   ktorý   si   vymýšľa, verejne   klame   a   zavádza,   sudca,   ktorý   svojím   konaním   poškodzuje   vážnosť   a   dôveru k Ústavnému súdu a ohrozuje dôstojnosť funkcie sudcu Ústavného súdu, sudca, ktorý naviac verejne „nepriamo“ naznačuje svoj postoj k prejednávanej veci, je sudcom predpojatým, a nie sudcom nezávislým a nestranným.».

V   súvislostí   s   citovaným   konštatujem,   že   predseda   najvyššieho   súdu   sa...   uchýlil k hrubým invektívam voči mojej osobe, ktoré nemajú žiadny reálny základ... Obmedzím sa len na konštatovanie, že predseda najvyššieho súdu mi svojou argumentáciou v podstate odopiera   právo   vytvoriť   si   vlastný   úsudok   o   skutočnostiach,   ktoré   sa   traumatizujúcim spôsobom dotkli mojej manželky, a tým nepochybne aj mojej osoby... V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že aj sudcovi ústavného súdu Ústava Slovenskej republiky garantuje prostredníctvom čl. 24 ods. 1... právo vytvoriť si úsudok o skutočnostiach, ktoré sa   dotýkajú   jeho   osoby,   ako   aj   jeho   najbližších.   Vzhľadom   na   uvedené   obe   námietky vznesené   predsedom   najvyššieho   súdu   považujem   za   nedôvodné   a   konštatujem,   že   som vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   2433/2012   pripravený   rozhodovať   objektívne a nestranne...».

13.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom (pozri bod 4) uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie rovnakého dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí   označenom   predsedom   najvyššieho   súdu   sa   žiadne   hodnotenie   jeho odborných   schopností   a morálnych   hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť. Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako   neviem,   z akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie   separátneho vóta... a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo... a jeho nevyužitie používa ako argument mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2433/2012 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

14. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody...,   pre   ktoré   by   mohli   vzniknúť pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti   (nemám   žiadny   vzťah   k   predmetnej   veci,   jej účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej. K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah... s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom   zúčastneným   v konaní“   založené   na   jeho domnienkach, a rovnako tak ani ďalšie predsedom najvyššieho súdu uvádzané skutočnosti nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

15.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

16.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011. Uvedenú vec v rámci odvolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený odvolací senát najvyššieho súdu zložený z predsedníčky senátu JUDr. Z. Ď. a členov senátu JUDr. J. H.,   PhD.,   a JUDr.   M.   M.   Predmetom   rozhodovacej   činnosti   tohto   odvolacieho   senátu najvyššieho   súdu   bolo   preskúmanie   odvolania   podaného   sťažovateľom   –   správcom konkurznej podstaty úpadcu A. P. Navrhovateľ v predmetnom spore nevystupoval ani ako člen senátu, ani ako účastník a ani ako zúčastnená osoba.

17. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (pozri bod 8 a 9) podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2433/2012, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 2433/2012, iba ktorého osoby sa ním namietané skutočnosti dotýkajú (pozri body 3, 4 a 5), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným   súdom   (t.   j.   žalobcu   a žalovaného),   resp.   ako   je   postavenie   inej zúčastnenej osoby (napr. vedľajší účastník). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe navrhovateľa. Osoba   navrhovateľa   totiž   nie   je/nebola   účastníkom   pôvodného   konania   ani   inak zúčastnenou osobou v tomto súdnom konaní a ani nebola členom odvolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, pričom zároveň nepoukázal na také právne významné okolnosti, ktoré by potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava Orosza,   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011.

18. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   Rvp   2433/2012.   Ústavný   súd   takto   už   rozhodol   aj   v   iných   prípadoch a nepripustil   námietky   navrhovateľa   podobného   charakteru   (napr.   III.   ÚS   30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2433/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012