znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 597/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť D. T., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, V. Spanyola 8343/1A, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v exekučnom konaní o návrhu na odklad exekúcie vedenom pod sp. zn. 12 Er 1629/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. T.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. augusta 2014   doručené   podanie   D.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   označené   ako   podnet,   ktorým namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v exekučnom konaní o návrhu   na odklad   exekúcie vedenom   pod sp.   zn. 12 Er   1629/2012   (ďalej   len „exekučné konanie“).

2.   Sťažovateľka   uviedla,   že   v rámci   prebiehajúceho   exekučného   konania,   ktoré prebieha od júna 2012, doručil 19. júna 2013 povinný (Ľ. T.) súdnemu exekútorovi návrh na odklad   exekúcie,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka   (ako   oprávnená)   vyjadrila   podaním doručeným okresnému súdu a súdnemu exekútorovi 19. júla 2013.

3. Keďže okresný súd bol nečinný, sťažovateľka doručila 10. júla 2014 sťažnosť na prieťahy   v konaní adresovanú   predsedovi   okresného   súdu,   na ktorú   do   podania   tejto sťažnosti nedostala odpoveď.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 Er/1629/2012   porušené   bolo.   Domáha   sa   aj   priznania   finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania v sume 340,90 €.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným postupom   alebo rozhodnutím   orgánu   verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

8.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   sťažnosti sťažovateľky smerujúcej proti postupu okresného súdu   v exekučnom konaní v súvislosti s nerozhodnutím o návrhu na odklad exekúcie, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom okresným súdom.

9.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s namietanými prieťahmi   v   konaní okresného   súdu opakovane   poukazuje   na   skutočnosť,   že   „ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v   trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)]. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

10. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Okresný súd síce nerozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ale podľa názoru ústavného súdu úkony okresného súdu smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, pretože po podaní jej sťažnosti predsedovi okresného súdu 10. júla 2014 na zbytočné prieťahy v konaní   okresný   súd   meritórne   rozhodol   o zamietnutí   návrhu   povinného   na   odklad exekúcie   25.   augusta   2014   a v čase   prerokovávania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   jeho uznesenie 20. septembra 2014 už nadobudlo aj právoplatnosť.

11. Ústavný súd na základe uvedeného dospel   k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   nedošlo   k takým   významným   prieťahom,   ktoré   by   mali   ústavnoprávnu relevanciu   a odôvodňovali   by   vyslovenie   porušenia   označených   práv   sťažovateľky v napadnutom   exekučnom   konaní,   ak   navyše   dovolací   súd   medzitým   uznesením sp. zn. 7 Cdo 130/2012 z 5. septembra 2012 aj odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 335/2010 z 26. januára 2012, na základe ktorého bola exekúcia vedená   (právoplatne   bolo   dovolanie   odporcu   odmietnuté   dovolacím   súdom   až 14. mája 2013).

12. Nad rámec ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky mohol odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože v zmysle ustálenej judikatúry sa podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovatelia poskytnú príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou   (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II.   ÚS 101/06), čo sťažovateľka nesplnila, pretože podala návrh na ústavnom súde skôr než jej bola doručená odpoveď predsedu okresného súdu s vyjadrením o ďalšom predpokladanom postupe v konaní.

13.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími   návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal, hoci je potrebné ešte uviesť, že sťažnosť neobsahuje aj zákonom predpísané náležitosti už tým, že je v úvode označená   ako „podnet“,   a   navyše   sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovanou   právnou zástupkyňou,   namietané porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy uvedené v petite nijako bližšie neodôvodnila (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014