SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 596/2025-16
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o., Mikovíniho 2/A, Trnava, IČO 36 255 963, zastúpenej HALADA & PARTNERS s. r. o., Kapitulská 21, Trnava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Ek/1109/2023 z 23. júna 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ ky a s kutkový stav veci
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2025 sa sťažovateľka označená v záhlaví tohto uznesenia domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením okresného súdu. Navrhuje zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, ako aj priznanie náhrady trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučného konania v procesnom postavení povinnej, proti ktorej sa oprávnená (Slovenská konsolidačná, a. s.) domáha vymoženia sumy 659 857,16 eur. Pohľadávky, ktoré sú predmetom vymáhania v exekučnom konaní, sú pohľadávkami správcu dane na zaplatenie daňových nedoplatkov, ktoré boli predmetom postúpenia podľa zmlúv o postúpení daňových nedoplatkov uzatvorených medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako postupcom a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s., ako postupníkom.
3. Sťažovateľka podala 4. júla 2023 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 28Ek/1109/2023 z 29. decembra 2023 vydaným súdnym úradníkom tak, že ho zamietol.
4. O sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 29. decembra 2023 rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol, zastávajúc názor, že sťažovateľka ako povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla a ani nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu a ani o skutočnostiach, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
II.
Argumentácia sťažovateľ ky
5. Sťažovateľka atakuje posúdenie svojej námietky týkajúcej sa nezákonného postúpenia pohľadávky na oprávnenú. Závery okresného súdu považuje za nesprávne a arbitrárne s odôvodnením, že daňové nedoplatky, ktoré mali byť predmetom postúpenia, nespĺňali zákonom dané podmienky dočasne nevymožiteľných daňových nedoplatkov, a preto nebolo namieste aplikovať § 86 daňového poriadku a pohľadávky postúpiť.
6. Záver okresného súdu, ktorý sa odmietol zaoberať tým, či predmetná pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní skutočne mohla byť postúpená na oprávneného, a teda či oprávnený je hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu, považuje sťažovateľka za nesprávny, čím došlo k porušeniu jej práv na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.
7. Sťažovateľka namieta aj záver okresného súdu, podľa ktorého daňový poriadok priamo vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov, a teda aj možnosť vyslovenia neplatnosti postúpenia pohľadávky. Napokon sťažovateľka uvádza rozdiely medzi daňovou exekúciou podľa daňového poriadku a podľa Exekučného poriadku s následkom zrušenia obchodnej spoločnosti ex lege za splnenia stanovených podmienok [§ 61n ods. 1 písm. c) v spojení s § 61n ods. 6 Exekučného poriadku], a preto je nesprávny aj záver okresného súdu o tom, že vyslovenie prípadnej neplatnosti postúpenia pohľadávky by nemalo zásadný dopad na práva sťažovateľky.
8. K porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech sťažovateľky došlo aj nedoručením vyjadrenia oprávnenej k ňou podanej sťažnosti, ktoré obsahovalo celý rad tvrdení a argumentov, ktoré neboli v konaní uvedené a ku ktorým sa sťažovateľka nemohla vyjadriť.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
9. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka arbitrárnosti a svojvoľnosti záverov obsiahnutých v napadnutom uznesení okresného súdu vo veci podaného návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie.
10. V zmysle doterajšej ustálenej judikatúry ústavného súdu je potrebné konštatovať, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle už uvedeného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Pri postupe všeobecných súdov preto treba dbať na to, aby účastníkom exekučného konania zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností (m. m. III. ÚS 378/2018).
11. Ústavný súd podľa uvedených východísk preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu, pričom dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné a udržateľné, čo vedie k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti.
12. Okresný súd sa v napadnutom uznesení stotožnil so závermi prijatými súdnym úradníkom. Osobitne sa vyjadril k námietke atakujúcej neplatnosť postúpenia pohľadávky zdôraznením predovšetkým skutočnosti, že samotná zmluva o postúpení pohľadávky už bola preskúmavaná exekučným súdom v rámci zisťovania podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom žiadne pochybnosti týkajúce sa aktívnej legitimácie oprávnenej na vymáhanie pohľadávky nevznikli. Navyše okresný súd akcentoval, že exekučnému súdu neprináleží posudzovať, či v prípade pohľadávky sťažovateľky išlo skutočne o dočasne nevymožiteľný nedoplatok, pri ktorom sa postúpenie pripúšťa. Rovnako konštatoval, že ani záver o dočasne nevymožiteľnej pohľadávke by nemal vplyv na posúdenie platnosti postúpenia, keďže takýto následok z daňového poriadku nevyplýva a použitie Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov je vylúčené. Okrem toho predmetom postúpenia boli daňové nedoplatky formou splátok, ktoré by nikdy neviedli k splateniu celého vymáhaného dlhu.
13. Otázkou právomoci exekučného súdu posudzovať, či vo vzťahu k pohľadávkam povinného išlo skutočne o dočasne nevymožiteľný nedoplatok, sa ústavný súd už zaoberal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých konštatoval ústavnú akceptovateľnosť záveru exekučného súdu, že mu takáto právomoc neprináleží (IV. ÚS 608/2024, III. ÚS 681/2024).
14. Uvedené konštatovanie nemá dôvod ústavný súd spochybňovať ani na podklade argumentácie sťažovateľky uvedenej v tejto ústavnej sťažnosti. Sťažovateľka síce v ďalšom namieta aj odôvodnenie, ktorým okresný súd vylúčil použitie ustanovení Občianskeho zákonníka v kontexte prípadného posudzovania platnosti zmluvy o postúpení, no s prihliadnutím na predchádzajúce konštatovanie ústavnej udržateľnosti záveru o chýbajúcej právomoci exekučného súdu preskúmavať v kontexte platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok to, či nedoplatok je alebo nie je vymožiteľný, nemá posúdenie námietky, ktorá atakuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka svoj právny význam. Uvedené platí aj vo vzťahu k odôvodneniu okresného súdu, ktoré sa týka dopadov prípadného vyslovenia neplatnosti na práva sťažovateľky (bod 7 tohto uznesenia). Dôvody uvádzané okresným súdom nad rámec záveru o nedostatku právomoci posudzovať vymožiteľnosť pohľadávky možno nepochybne označiť za tzv. obiter dictum, teda za súčasť súdneho rozhodnutia, ktorá nemá záväzný charakter a je uvádzaná v samotnom rozhodnutí len nad rámec odôvodnenia záväzného.
15. Vzhľadom na neopodstatnenosť námietky sťažovateľky atakujúcej nedostatok právomoci exekučného súdu preskúmavať (ne)platnosť postúpenia zmlúv v kontexte posúdenia toho, či pohľadávky sú dočasne nevymožiteľné, je okresný súd aj naďalej viazaný vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku uvedeného musí sťažovateľka strpieť výkon tohto exekučného titulu, keďže povinnosť z neho plynúcu nesplnila dobrovoľne.
16. Záver o neopodstatnenosti námietky sťažovateľky týkajúcej sa (ne)platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je relevantný aj pre posúdenie námietky porušenia princípu rovnosti zbraní účastníkov exekučného konania z dôvodu nemožnosti vyjadriť sa k stanovisku oprávnenej (bod 8 tohto uznesenia).
17. Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť (aj) obsahový význam neoboznámeného vyjadrenia [napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 18. 10. 2007 vo veci Asnar proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 12316/04, IV. ÚS 660/2020]. Ak neoznámenie písomných vyjadrení alebo dokumentov v konaní a nemožnosť sťažovateľa sa k nim vyjadriť nemá žiaden vplyv na výsledok konania, pretože prijatý právny prístup neumožňuje ďalšiu diskusiu, nedoručenie vyjadrenia protistrany sťažovateľovi a s tým spojená nemožnosť sťažovateľa sa k nemu vyjadriť nemôžu predstavovať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (rozsudok ESĽP z 15. 6. 2004 vo veci Stepinska proti Francúzskej republike, č. sťažnosti 1814/02, bod 18; rozsudok ESĽP z 21. 3. 2006 vo veci Sale proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 39765/04, body 18 a 19; rozsudok ESĽP z 15. 2. 2007 vo veci Verdú Verdú proti Španielskemu kráľovstvu, sťažnosť č. 43432/02, body 26 až 28).
18. Nosným dôvodom zamietnutia sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému súdnym úradníkom bolo stotožnenie sa so záverom o tom, že exekučnému súdu nepatrí právomoc posudzovať (ne)platnosť postúpenia zmlúv v kontexte otázky, či v skutočnosti ide o nevymožiteľnú pohľadávku. Uvedené bolo dostatočným podkladom na záver o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ okresný súd uviedol v napadnutom uznesení aj skutočnosti, ktoré, ako tvrdí sťažovateľka, boli súčasťou vyjadrenia oprávnenej a týkali sa ďalších okolností okresným súdom uvádzaných v kontexte dočasnej nevymožiteľnosti pohľadávky ako tzv. obiter dictum (bod 12 tohto uznesenia in fine), potom ani prípadné nezaujatie stanoviska k tvrdeniam oprávnenej zo strany sťažovateľky nemá reálny právny dosah na záver okresného súdu k zamietnutiu návrhu. Nemožnosť sťažovateľky zaujať stanovisko k tvrdeniam oprávnenej týkajúcim sa skutočností, na ktorých rozhodnutie okresného súdu nebolo založené, je bez reálneho vplyvu na výsledok konania. Uvedené vylučuje záver o tom, že v konkrétnych okolnostiach veci došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní účastníkov exekučného konania v neprospech sťažovateľky.
19. Na podklade už uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že, rešpektujúc limity svojho prieskumu v konaní o ústavnej sťažnosti, dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu nevykazujúcim znaky ústavnej diskonformity a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky uvedených v ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2025
Jana Baricová
predsed níčka senátu



