znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 596/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K. st., T., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013 doručená   sťažnosť   P.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Návrh na vyporiadanie BSM som podal 6. 5. 2011... Keďže sa dlho nič nedialo a OS Piešťany nevytýčil termín pojednávania, dňa 3. 11. 2011 som cestou advokáta urgoval vytýčenie pojednávania.

Vzhľadom   na   to,   že   sa   opäť   dlho   nič   nedialo,   asistentka   advokáta   telefonicky urgovala vytýčenie pojednávania dňa 9. 12. 2011, na čo 14. 12. 2011 prišla z OS Piešťany odpoveď, že súd dosiaľ nevytýčil pojednávanie z dôvodu dlhodobej preťaženosti súdu, ako aj   s   prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   súd   je   veci   povinný   vybavovať   aj   podľa   poradia nápadu. Že údajne zákonný sudca je od 1. 1. 2012 preložený na iný súd, do konca roka 2011   má   všetky   termíny   pojednávaní   obsadené.   Vec   bude   po   1.   1.   2012   pridelená   na rozhodnutie inému sudcovi.

Dňa 10. 10. 2012 nám bol doručený protinávrh odporkyne na vyporiadanie BSM v rozsahu   na   1/2   strany,   na   ktorý   som   cestou   advokáta   podal   stanovisko   k   vyjadreniu odporkyne dňa 11. 10. 2012. Dňa 30. 8. 2012 som opätovne písomne urgoval vytýčenie pojednávania v tejto civilnej veci a dňa 8. 10. 2012 nám prišlo upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti písané 2. 10. 2012 na OS Piešťany, kde predsedníčka súdu JUDr. Š. považuje   moju   sťažnosť   za   dôvodnú,   s   tým,   že   prieťahy   v   konaní   vznikli   v dôsledku dlhodobej nepriaznivej situácie na OS Piešťany spojenej s vysokým počtom nevybavených vecí a nedostatočnom obsadení súdu sudcami...

Dňa 23. 4. 2013 asistentka advokáta opätovne urgovala vytýčenie pojednávania, na čo jej bolo oznámené, že JUDr. J. bola 3 mesiace PN a dňa 24. 4. 2013 nastupuje do práce, takže sa s vecou už niečo bude konať...

Postupom OS Piešťany je porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   pričom   súd   za   2   roky   od   podania   návrhu   nebol   schopný   vytýčiť   ani   jedno pojednávanie, čo je v rozpore s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

3. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález: „1. Okresný súd Piešťany v konaní vo veci vyporiadania BSM vedenej pod sp. zn. 3 C 90/2011 porušil právo P. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 90/2011 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   P.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000   €,   ktoré   je povinný   Okresný   súd   Piešťany   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto uznesenia.

4. Okresnému súdu Piešťany ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. H. na účet advokáta JUDr. J. K... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia a to za 2 úkony... spolu 331,12 €.“

4. Z odpovede predsedníčky okresného súdu (sp. zn. Spr 561/12 z 2. októbra 2012) adresovanej   sťažovateľovi   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 C/90/2011 vyplýva, že predsedníčka okresného súdu predmetnú sťažnosť uznala za dôvodnú. Z obsahu tejto odpovede ďalej vyplýva, že „Zákonný sudca dal dňa 20. 09. 2011   kancelárii   písomný   pokyn   na   doručenie   návrhu   spolu   s   prílohami   na vyjadrenie odporkyni, ktorá si návrh prevzala dňa 09. 11. 2011... Dňa 07. 11. 2011 ste doručili súdu urgenciu, v ktorej žiadate o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 24. 11. 2011 doručil súdu aj JUDr. M. žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 14. 12. 2012 dal zákonný sudca kancelárii písomný pokyn, aby oznámila navrhovateľovi, že súd doposiaľ nevytýčil termín   pojednávania   z   dôvodu   dlhodobej   mimoriadnej   pracovnej   vyťaženosti,   ako   aj s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   veci   je   povinný   vybavovať   podľa   poradia   nápadu. Zároveň sudca oznámil, že od 01. 01. 2012 je trvalo preložený na výkon funkcie na iný súd a vec bude pridelená na vybavenie inému sudcovi. Dňa 11. 01. 2012 bola vec pridelená na rozhodnutie JUDr. J. J.. Dňa 11. 01. 2012 bolo súdu doručené oznámenie JUDr. M., že navrhovateľ   mu   zatiaľ   nevypovedal   plnú   moc.   Dňa   04.   05.   2012   bol   súdu   doručený protinávrh   odporkyne.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   JUDr.   J.   bola   dlhodobo práceneschopná, bolo potrebné všetky spisy v jej senáte prerozdeliť medzi ostatných sudcov tunajšieho súdu a predmetná vec bola pridelená na vybavenie Mgr. V. Z. Po návrate JUDr. J., jej boli opäť všetky spisy pridelené na vybavenie...

S prihliadnutím na dátum podania a s poukazom na to, že od podania návrhu nebol zo strany súdu urobený úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, možno Vašu sťažnosť považovať za dôvodnú... Vzhľadom na opodstatnenosť Vašej sťažnosti, zabezpečím, aby boli zo stany súdu vykonané potrebné úkony smerujúce k vytýčeniu termínu pojednávania.“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8.   O zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9. V posudzovanom konaní okresného súdu sťažovateľ namieta postup tohto súdu, ktorým   boli   podľa   jeho názoru   spôsobené   zbytočné   prieťahy   a   porušené   ním   označené práva.   Predmetom   súdneho   konania   je   majetkové   vyporiadanie   rozvedených   manželov rozhodnutím   súdu,   keďže   sa   rozvedení   manželia   nedohodli   na   vyporiadaní   svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania (bod 9) v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   6.   mája   2011   návrh   na   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu toto konanie pred okresným súdom trvá menej ako dva roky.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

12.   Aj   keď postup okresného   súdu   nie   je celkom   bez prieťahov,   ich   intenzita   – s prihliadnutím   na   predmet   posudzovaného   konania   a celkovú   dĺžku   doby   jeho   trvania (necelé dva roky) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   (III.   ÚS   24/04,   III. ÚS 67/04).   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   dodáva,   že   až pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla/môže   spôsobiť   porušenie   základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

13.   Ústavný   súd   uzatvára,   že   zistené   skutočnosti   zatiaľ   nepostačujú   na   prijatie záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú   doterajšiu   dĺžku   konania   dosahovali   ústavne   relevantnú   intenzitu.   Z   týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013