znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 595/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Alžbetou Skočdopolovou, Alexandra Rudnaya 23, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžso 27/2010 a jeho rozsudkom z 1. júla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2014 doručená   sťažnosť   M.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžso 27/2010 a jeho rozsudkom z 1. júla 2011.

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla: „V   právnej   veci   mňa,   navrhovateľa...   proti odporkyni Sociálnej poisťovni, Ústrediu Bratislava... o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vydaného   dňa   3.   12.   2009   pod   č.   k.   322-8555-GC-09/2009   a   rozhodnutia   Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 4. 9. 2009 vydaného pod č. k. 701-22196/2009, ktorým bolo rozhodnuté tak, že mi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie   ako   samostatne   zárobkovo   činnej   osobe,   som   podala   žalobu   na   preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 244 a nasl. Obč. súd. por. Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Žiline, ktorý po nariadenom pojednávaní rozsudkom vydaným pod č. k. 20 Sn/1/2010-41 zo dňa 25. 5. 2010 rozhodol tak, že moju žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku som podala odvolanie zo dňa 2. 7. 2010, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č. k. 7Sžso/27/2010 zo dňa 1. 7. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 8. 2011.“

3. Podľa názoru sťažovateľky „Výrok rozsudku odporcu... zo dňa 1. 7. 2011, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20Sn 1/2010-41... zo dňa 25. 5. 2010, ktorým bola moja žaloba..., ktorou som sa domáhala preskúmania rozhodnutí Sociálnej poisťovne... zo dňa 3. 12. 2009 a... zo dňa 4. 9. 2009, zamietnutá, treba považovať za postup arbitrárny, pretože rozhodol bez relevantných dôvodov s porušením princípu právnej istoty, ako súčasti právneho štátu, teda je vecne a právne nesprávny... Najvyšší súd SR pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil danú vec...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo na súdnu ochranu... podľa čl. 46 ods. 1., čl. 47 ods. 3. Ústavy SR, v čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny... a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. č. k. 7Sžso/27/2010 zo dňa 1. 7. 2011, bolo porušené.

2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR pod č. k. 7Sžo/27/2010 zo dňa 1. 7. 2011 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Odporca Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia...“

5.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   dopytom na Krajskom   súde   v Žiline   zistil,   že   namietané   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 7 Sžso 27/2010 z 1. júla 2010 nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2011 (pozri tiež bod 2).

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že postupom najvyššieho   súdu   v označenom   konaní   došlo   k   porušeniu   základných   práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 11.   augusta   2011   (body   2   a 5).   Sťažnosť   sťažovateľky   bola   doručená   ústavnému   súdu 16. júla 2014, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014