znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 594/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. K., Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. spol. s r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV Pz 167/12-6 z 27. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. E. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2012   doručená   sťažnosť   MUDr.   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   opatrením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV Pz 167/12-6 z 27. augusta 2012 (ďalej len „napadnuté opatrenie“).

2. Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že je proti nej vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, V., pod sp. zn. ČVS: ORP-171/JP-VK-2010 z 9. februára 2012 (ďalej len „rozhodnutie policajta“). Proti tomuto rozhodnutiu policajta podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 2 Pv 554/09-45 z 25. apríla 2012 o jej zamietnutí podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), teda z dôvodu nedôvodnosti podanej sťažnosti. Ďalej sťažovateľka využila mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, ktorý generálna prokuratúra napadnutým opatrením odložila z dôvodu oneskorenosti jeho podania. V ostatnom podala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu.

3.   Sťažovateľka   v podanej   sťažnosti   nesúhlasila   s právnym   záverom   generálnej prokuratúry o nedodržaní lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363   a nasl.   Trestného   poriadku,   ktorým   sa   domáhala   preskúmania   uznesenia   okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 554/09-45 z 25. apríla 2012 ako právoplatného rozhodnutia vydaného orgánom   činným   v prípravnom   trestnom   konaní,   pretože „... uznesenie   prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 bolo obhajcovi... doručené dňa 23. 05. 2012 a teda právoplatnosť nadobudlo až týmto doručením, t. j. dňa 23. 05. 2012 a nie už dňa 25. 04. 2012, a preto lehota na podanie návrhu... na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku uplynula dňa 23. 08. 2012 a nie už dňa 25. 07. 2012“. V podanej   sťažnosti   vyslovila   názor,   podľa   ktorého „Predpokladom   právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa nevyhlasuje, predsa je a musí byť jeho doručenie tomu, koho sa toto rozhodnutie   týka   a   o   koho   právach   sa   ním   rozhoduje,   a   nie   len   vyznačenie   dátumu na rozhodnutí pri jeho vypracovaní prokurátorom bez ohľadu na to, kedy a či vôbec je tomu, koho sa týka, doručené, najmä ak od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia začína pre toho,   o koho   právach   sa   ním   rozhodlo   (t.   j.   obvinenému),   plynúť   lehota   na   podanie mimoriadneho opravného prostriedku.“.

4.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   garantované v článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   opatrením   (postupom)   Generálnej prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. IV Pz 167/12-6 pri preskúmaní veci na základe návrhu   sťažovateľky   ako   obvinenej   na   postup   podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku podanom na Generálnu prokuratúru... za účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 porušené bolo.

2. Ústavný súd... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2Pv 554/09-45 zrušuje a vec vracia Okresnej prokuratúre Zvolen na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

8. Sťažovateľka v texte sťažnosti argumentuje, že k porušeniu jej práva na inú právnu ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   ústavy   došlo   postupom   generálnej   prokuratúry,   ktorá „... upovedomením zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. IV Pz 167/12-6 o vybavení podnetu zo 14. 08. 2012 odložila návrh... na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku podaný za účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45..., ktorý bol podaný... na Generálnu prokuratúru... dňa 14. 08. 2012,   ako   podaný   po   uplynutí   lehoty   uvedenej   v ustanovení   §   364   ods.   1   Trestného poriadku. Vyššie uvedené upovedomenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. IV Pz 167/12-6 bolo... (sťažovateľke, pozn.) doručené prostredníctvom obhajcu doporučenou poštou dňa 07. 09. 2012“. Týmto postupom generálna prokuratúra podľa jej názoru „... porušila základné právo... na inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko... týmto svojim opatrením (postupom) odňala právo na inú právnu ochranu spočívajúcu v... práve na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku za účelom preskúmania a prípadného zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 Generálnym prokurátorom Slovenskej   republiky,   k   zrušeniu   ktorého...   môže   dôjsť   len   do   šiestich   mesiacov   od právoplatnosti napadnutého uznesenia“.

II. A

Posúdenie podanej sťažnosti v kontexte právomocí ústavného súdu

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   právna   vec   sťažovateľky   sa   nachádzala   v štádiu prípravného konania, v rámci ktorého jej bolo rozhodnutím policajta vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona, ktoré bolo v odvolacom   (sťažnostnom   konaní,   pozn.)   potvrdené   okresnou   prokuratúrou   ako   vecne správne   a zákonné.   Mimoriadny   opravný   prostriedok   podľa   §   363   a nasl.   Trestného poriadku   bol   napadnutým   opatrením   generálnej   prokuratúry   odložený   z dôvodu oneskorenosti jeho podania.

10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť   spĺňa   všetky   zákonom   ustanovené   formálne   náležitosti   a zároveň   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených   kompetencií.   Ústavný   súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde (III. ÚS 149/04).

11. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   zabezpečovať v rámci   svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich   z   medzinárodných   zmlúv,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná.   Túto povinnosť   majú   aj   všeobecné   súdy   ako primárni   ochrancovia   ústavnosti   (napr. III. ÚS 79/02).

12.   Ústavný   súd   teda   v okolnostiach   danej   veci   konštatuje,   že   trestná   vec sťažovateľky sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom konaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jej trestného stíhania meritórne zatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke ako obvinenej a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou vrátane ňou označeného práva na inú právnu ochranu, ku ktorým malo dôjsť aj v dôsledku postupu generálnej   prokuratúry   v predmetnej   trestnej   veci.   Procesné   záruky   zabezpečujúce zákonnosť   postupu   orgánov   činných   v trestnom   konaní a   všeobecných   súdov   (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého   oddielu   (dozor   prokurátora),   ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie)   druhej   hlavy (preskúmanie   a predbežné   prejednanie   obžaloby),   prípadne   šiestej   hlavy   (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.

13.   Ústavné   súdnictvo   a právomoc   ústavného   súdu   sú   teda   vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno   napraviť   iným   spôsobom,   teda   predovšetkým   procesnými   prostriedkami vyplývajúcimi   z príslušných   procesných   noriem,   akou   Trestný   poriadok   nepochybne   je. Navyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené a postavenie sťažovateľky ako strany trestného konania jej už v rámci prípravného konania   dáva   postavenie   a tomu   korešpondujúcu   plnú   potenciu   aktívne   zasahovať   do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností jej za vinu kladených. Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po   jeho   skončení,   s výnimkou   mimoriadnych   situácií,   napríklad ak je   súčasne   dotknutá osobná   sloboda   jednotlivca,   teda   po   vyčerpaní všetkých   procesných   prostriedkov,   ktoré obvinenému/obžalovanému Trestný poriadok poskytuje.

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke (ako obvinenej či obžalovanej) v ďalšom priebehu   konania   v rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania v jej trestnej veci, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri realizácii úkonov trestného konania, tak aj pred všeobecnými súdmi, a to v prípade podania obžaloby prokurátorom, dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   týkajúcej   sa namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,   ktorá   nebola   v čase   podania   ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k záveru o nedostatku   svojej   právomoci   konať   a rozhodnúť   v uvedenej   veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

II. B Posúdenie podanej sťažnosti z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí sťažnosti

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu,   že   sťažovateľka   je   kvalifikovane   zastúpená   advokátom,   nespĺňa   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16.   Podľa   § 20   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

17. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

18. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa   § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde musí sťažnosť   ďalej   obsahovať   označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa písmena c) citovaného zákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje, pričom   sa   musí   uviesť   porušovateľ   práva   identifikáciou   najmä   orgánu   verejnej   moci, pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.

19.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany ústavnosti   podľa   čl.   124   ústavy,   ktorú   poskytuje   v rozsahu   vyplývajúcom   z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,   uplatnenie ktorých   je viazané na splnenie viacerých   formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

20. V nadväznosti na už uvedené a v súvislosti s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde poukazuje ústavný súd taktiež na znenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene   a doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“), podľa ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo   e)   ako   konateľ   spoločnosti   s   ručením   obmedzeným.   Podľa   § 12   ods.   4   zákona o advokácii   pri   poskytovaní   právnych   služieb   je   advokát   povinný   používať   profesijné označenie   advokát   alebo   advokátka.   Ak   poskytuje   právne   služby   prostredníctvom združenia,   verejnej   obchodnej   spoločnosti,   komanditnej   spoločnosti   alebo   spoločnosti   s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

21. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že k sťažnosti priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom bolo udelené advokátskej kancelárii vystupujúcej pod obchodným menom Advokátska kancelária K. spol. s r. o., B., čím teda disponuje nedostatkom spočívajúcim v nedostatočnej personifikácii konkrétneho advokáta, ktorý bude zastupovať sťažovateľku v konaní pred ústavným súdom, a preto trpí sťažnosť aj nedostatkom nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ktorý aj s ohľadom na ďalej uvedené (body 22 až 24) je dôvodom samým osebe na odmietnutie sťažnosti.

22.   Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   aj   samotná   sťažnosť   (jej   petit)   disponuje formálnymi nedostatkami. Petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petitu) je neúplná   a   v kontexte   obsahu   sťažnosti   nezrozumiteľná.   Sťažovateľka   síce   brojila   proti napadnutému opatreniu generálnej prokuratúry, v rámci ktorého žiadala vysloviť porušenie v petite označeného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak nežiadala už jeho zrušenie, ale iba zrušenie predchádzajúceho, resp. právoplatného uznesenia okresnej prokuratúry   č.   k.   2   Pv   554/09-45   z 25.   apríla   2012,   pri   ktorom   naopak   v petite   svojej sťažnosti nežiadala vyslovenie porušenia označeného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

23. Rozhodnutie o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry je viazané na vyslovenie porušenia   práva alebo   slobody   sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta   ústavy).   A   keďže sťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom,   kvalifikovane   zastúpená   advokátom,   sa v návrhu na rozhodnutie o sťažnosti nedomáhala vyslovenia porušenia základných práv, resp.   slobôd   v napadnutom   konaní   okresnej   prokuratúry,   ale   iba   navrhla   zrušiť   toto uznesenie, ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa touto časťou sťažnosti nemohol zaoberať (k tomu pozri IV. ÚS 155/07).

24. Ústavný súd pripomína, že takýto rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky a jej splnomocnenia ako povinnej prílohy, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní pred   ústavným súdom   a   publikovaná judikatúra,   z ktorej jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony   právnej   služby,   ktoré   je   povinný   vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

25.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť – nad rámec uvedeného v časti II.A tohto odôvodnenia – vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom,   a preto   ju   v tejto   časti   a z uvedených   dôvodov   odmietol   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012