znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 593/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   V.,   zastúpenej   JUDr.   Evou   Borovskou,   advokátkou, Štefánikova   7,   Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2014 doručená   sťažnosť   J.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva   na prejednanie   svojej   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/2013.

2.   Sťažovateľka   je v procesnom   postavení   navrhovateľky   vo   veci   náhrady   škody spôsobenej jej ublížením na zdraví vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 137/2013.Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla: „Sťažovateľka   po   skončení   práce   neschopnosti vyčíslila svoje nároky, ktoré jej vznikli v dôsledku ublíženia na zdraví, a ktoré jej spôsobila obvinená svojim konaním, a to stratu na zárobku počas práceneschopnosti, škodu z titulu ušlého   zisku,   ako   aj   náhradu   z   titulu   sťaženia   spoločenského   uplatnenia,   ktoré   si u odporkyne uplatnila listom zo dňa 12. 04. 2013. Nakoľko obvinená nároky sťažovateľky neuhradila dobrovoľne, bola sťažovateľka nútená domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Sťažovateľka uplatnila svoje nároky vo výške 9.227,54 € na Okresnom súde Piešťany - u porušovateľa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15. 04. 2013, ktorému bola pridelená spisová značka 5 Ro 95/2013. Vec sťažovateľky bola preložená do C_kového konania a je toho času vedené pod sp. zn. 7 C 137/2013, pričom do dnešného dňa t. j. po viac ako roku nebol v predmetnej veci urobený žiadny úkon... Porušovateľ od podania návrhu   apríla   2013   v   predmetnej   veci   neurobil   žiadny   úkon.   Nakoľko   porušovateľ v predmetnej veci neurobil od podania žiadny úkon, sťažovateľka listom zo dňa 04. 06. 2014 požiadala o vytýčenie termínu pojednávania, pričom poukázala na tú skutočnosť, že súd v konaniach na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo v dôsledku protiprávneho konania, majú byť predmetné nároky poškodených vysporiadané s osobitnou rýchlosťou, tak aby poškodenému neprimerane dlhým konaním nevznikla ďalšia ujma, či už materiálna alebo psychická.

Podľa informácií z infocentra bolo zistené, že porušovateľ len dňa 12. 06. 2013 (zrejme 2014, pozn.) dal pokyn, aby bol návrh na začatie konania doručený odporcovi... a to po 14 mesiacoch od podania návrhu.“

Ústavný   súd   dopytom   na   okresnom   súde   zistil,   že   návrh   sťažovateľky   bol 9. mája 2013 preradený do registra 7 C.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou označených práv   postupom   okresného   súdu   (bod   1),   zakázal   okresnému   súdu   porušovať   jej   práva a prikázal mu vo veci konať, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie „v sume 10 000 €“ a trovy konania „vo výške 340,90 €“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovateľka tvrdí, že postupom (nečinnosťou) okresného súdu v jej veci došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je v tomto štádiu konania zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným   právom   alebo   slobodou a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom, postupom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

7.   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia,   v   ktorých opakovanie vyslovil, že „[o]jedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   154/03,   IV.   ÚS   147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).

8.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   po   podaní   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu 15. apríla 2013 okresný súd preradil   9. mája 2013 predmetnú vec do registra   7 C a až 12. júna 2014 urobil   vo veci prvý   procesný   úkon, keď dal   pokyn na doručenie návrhu odporcovi (bod 2).

9.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajší   postup   okresného   súdu   v dobe od 15. apríla 2013 (resp. 9. mája 2013) do 12. júna 2014 (sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 7. júla 2014, pozn.) sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi (majúcimi skôr charakter   ojedinelej   nečinnosti   súdu),   ktorý   (postup)   by   bol   spôsobilý   naplniť   ústavnú dimenziu prieťahov v konaní predpokladanú čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri   tiež   bod   7).   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

10.   Z obsahu   sťažnosti   tiež   nevyplýva,   že   sťažovateľka   sa   domáhala   nápravy podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu na zbytočné prieťahy v predmetnom konaní. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05) účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred   ním.   V prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy,   v ktorých   je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru) v konaní pred všeobecným   súdom,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje preukázanie využitia   právneho   prostriedku,   na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12. Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných právnych noriem považuje ústavný súd za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy,   a teda   podmienkou   konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13.   Sťažovateľka   nepodala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v predmetnom   konaní pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   došlo   zo   strany   sťažovateľky   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť bolo možné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu jej neprípustnosti.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti (bod 3).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014