znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 593/2012-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. F., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 338/12 a jeho uznesením z 19. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. F.   o d m i e t a   z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 2. novembra 2012 doručená sťažnosť MUDr. A. F. (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom texte aj „odporkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 338/12 a jeho uznesením z 19. septembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení odporcu „v právnej veci navrhovateľa: J. D... B... o nariadenie predbežného opatrenia“ vedenej Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 24 C 99/2012. Okresný súd uznesením z 24. mája 2012 návrhu vyhovel a uložil sťažovateľke povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami „zapísanými katastrálnym úradom v B... katastrálne územie S... na liste vlastníctva č. 7189...“. Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť „podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 60 dní od doručenia tohto   rozhodnutia“. O odvolaní   sťažovateľky   z 29.   júna   2012   rozhodol   krajský   súd uznesením č. k. 6 Co 338/12-106 z 19. septembra 2012, ktorým „napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa“ potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Vzhľadom na arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, nie je možné z jeho obsahu ani len dôvodiť, ktorými konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi navrhovateľa sa súd prvého stupňa vôbec zaoberal pri skúmaní podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, na základe akých konkrétnych dôkazov mal za preukázanú bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľa, a kde, komu a akým spôsobom sa mala sťažovateľka pokúšať scudziť nehnuteľnosť. Argumenty sťažovateľky... boli uplatnené v podanom odvolaní... Krajský súd ako súd odvolací sa však argumentmi sťažovateľky vôbec nezaoberal, iba sa obmedzil na konštatovanie, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa... Napadnuté rozhodnutie súdu druhého stupňa je arbitrárne, nakoľko súd neskúmal a nedával   ústavne   konformné   odpovede   na   právne   a   skutkovo   relevantné   námietky sťažovateľky   uvedené   v   odvolaní,   pričom   v   odôvodnení   napadnutého   rozhodnutia   ani neuviedol, prečo tak neurobil...

Na   základe   uvedeného   považujeme   záver   krajského   súdu   o   naliehavej   potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania za neodôvodnený a arbitrárny. Takýto postup je podľa nášho názoru nekompatibilný s Ústavou SR...“

4. Podľa názoru sťažovateľky „Záver krajského súdu o naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomer účastníkov konania, ako aj záver o tom, že dôvodnosť nároku navrhovateľa je v   konaní   osvedčená,   sa...   javí   ako   zjavne   neodôvodnený,   arbitrárny   a   nesúladný s označenými právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces spočíva v tom, že Odôvodnenie   rozhodnutia   krajského súdu neobsahuje   závery   ktoré by dali   jednoznačnú odpoveď na všetky podstatné námietky sťažovateľky uvedené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu. Rozhodnutie krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené,   čím   sa   reálne   nezabezpečilo   uplatnenie   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Krajský súd... uznesením č. k. 6 Co/338/12-106 zo dňa 19. 9. 2012 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Uznesenie Krajského súdu... č. k. 6 Co/338/12-106 zo dňa 19. 9. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom   alebo slobodou,   ktorých   porušenie sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 244/2010).

9.   Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 338/12 z 19. septembra 2012, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. mája 2012 (pozri bod 2).

10. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   všeobecný   súd   nemôže   porušiť,   ak   koná   vo   veci   v   súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom v posudzovanej veci je Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.   Úloha   ústavného súdu   sa   obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a   základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00,   mutatis   mutandis   II.   ÚS   1/95,   II.   ÚS   21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

12.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   také rozhodnutia   všeobecných   súdov,   ak   v   konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

13. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky so skutkovými a právnymi závermi vo veci konajúcich všeobecných súdov,   najmä s interpretáciou   a následnou   aplikáciou   príslušných   procesných   zákonných ustanovení v jeho právnej veci, najmä však (ako to možno vyvodiť z obsahu sťažnosti), § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e) a f) OSP.

14. Krajský súd namietaným uznesením z 19. septembra 2012 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. mája 2012 (pozri bod 2). V odôvodnení svojho rozhodnutia   najprv   oboznámil   podstatu   prvostupňového   rozhodnutia   a odvolaciu argumentáciu sťažovateľky. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto: «Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná   úprava   pomerov   musí   byť   naliehavá   a   potrebná   a   musí   byť   odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za   predpokladu,   že   samotný   nárok   je   aspoň   osvedčený,   teda   ak   sa   javí   aspoň   ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav.

V prejednávanej   veci   navrhovateľ   osvedčil   naliehavú   potrebu   dočasnej   úpravy pomerov účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 2. 3. 2012 zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa účastníci zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu do 7. 5. 2012. Na základe kúpnej zmluvy sa mal navrhovateľ stať výlučným vlastníkom   nehnuteľností nachádzajúcich sa   v okrese B.,   obci   B.   -   m. č. S.,   katastrálne územie S., zapísanými Katastrálnym úradom v B., S. B.: nehnuteľnosti zapísané na LV č. 7189 a to: - rodinný dom súpisné číslo 5343, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. 4596/16, - pozemok parcela registra „C“ č. 4596/6 - záhrady o výmere 501 m2, - pozemok parcela registra „C“ č. 4596/7 - záhrady o výmere 17 m2, - pozemok parcela registra „C“ č. 4596/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, - nehnuteľnosť zapísaná na LV č.   4338   a   to   pozemok   parcela   registra   „C“   č.   4596/5   -   záhrady   o   výmere   522   m2,   - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 4339 a to pozemok parcela registra „C“ číslo 4596/13 - záhrady o výmere 87 m2. Pri podpise zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bola odporkyni vyplatená prvá časť kúpnej ceny 50 000 eur a následne čiastka 10 000 eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo, napriek tomu, že každá zmluvná strana vypracovala svoj vlastný návrh kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu navrhovateľ podal dňa   30.   7.   2012   návrh   na   začatie   konania   na   Okresný   súd   Bratislava   I   o   nahradenie vyhlásenia vôle odporkyne na uzavretie kúpnej zmluvy a o náhradu škody. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporkyňa časť kúpnej ceny navrhovateľovi nevrátila a túto si ponechala ako zmluvnú pokutu. Podľa vyhlásenia D. G. sú predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe opätovne na predaj, pričom predaj je sprostredkovaný realitnou spoločnosťou... za kúpnu cenu 1,7 mil. eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že obavy navrhovateľa,   týkajúce   sa   bezprostredného   nebezpečenstva   scudzenia   predmetných nehnuteľností   odporkyňou   na tretiu   osobu   sú   vzhľadom   k   jej   aktuálnemu   správaniu odôvodnené, čím navrhovateľ osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď je dôvodná bezprostredná hrozba, že odporkyňa bude s nehnuteľnosťami nakladať a teda je hrozba, že dôjde k predaju nehnuteľností. Odvolací súd má za to, že na účely ďalšieho konania je vhodné zabezpečiť stabilitu účastníkov konania, pretože ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami počas vedeného súdneho konania môže sťažiť postavenie navrhovateľa pri uplatňovaní jeho práv.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.»

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu (a   s obsahom   k sťažnosti   pripojených   písomností)   konštatuje,   že   krajský   súd   konal v medziach   svojej   právomoci,   keď   príslušné   ustanovenia   podstatné   pre   posúdenie   veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj   celkom   legitímne   a   právne   akceptovateľné.   Vzhľadom   na   aplikáciu   príslušných ustanovení zákona (OSP) je namietané uznesenie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný   súd   považuje   postup   krajského   súdu   pri   rozhodovaní   o odvolaní   sťažovateľky za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

17.   Ústavný   súd   nad   rámec   už   uvedeného   ešte   poznamenáva,   že   namietané rozhodnutie   krajského   súdu   nie   je   rozhodnutím   v   merite   veci   (navrhovateľ   podal 30. júla 2012   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania   o nahradenie   vyhlásenia   vôle sťažovateľky   na   uzavretie   kúpnej   zmluvy   a o náhradu   škody   –   pozri   časť   odôvodnenia uznesenia krajského súdu v bode 14) a sťažovateľka sa môže (bude môcť) domáhať nápravy porušenia označených   práv (alebo ochrany pred ich   eventuálnym porušením) v ďalšom (pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012