znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 591/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   decembra   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. M., V., vo veci namietaného porušenia «jeho práv a právom chránených slobôd podľa Čl. 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky, a tiež podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých   oblastiach   a o ochrane   pred   diskrimináciou   nesprávnym   postupom,   podľa „Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení   protokolu   č.   11 s dodatkovým protokolom a protokolom č. 4, 6, 7, 12 a 13“, menovite podľa Článku 14 – Zákaz   diskriminácie   z dôvodu   nepridelenia   mi   advokáta   pre   celé   konanie» uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 164/2012 z 25. júla 2012, ktorým bolo zastavené konanie o jeho dovolaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 31. augusta 2012 doručená sťažnosť Ing. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie «Čl. 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a tiež podľa   §   2a   ods.   2   zákona   č.   365/2004   Z.   z.,   o   rovnakom   zaobchádzaní   v niektorých oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou   nesprávnym   postupom   (ďalej   len antidiskriminačný   zákon“),   podľa   „Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   znení   protokolu   č.   11   s   dodatkovým   protokolom   a protokolom č. 4, 6, 7, 12 a 13“, menovite podľa Článku 14 – Zákaz diskriminácie z dôvodu nepridelenia   mi   advokáta   pre   celé   konanie» uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 164/2012 z 25. júla 2012, ktorým bolo zastavené konanie o jeho dovolaní.

2. Z obsahu sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ nie je spokojný s tým, že Okresný súd Martin nevyhovel jeho žiadosti „o oslobodenie od súdnych poplatkov a aby... bol na súde   zastúpený   z radov   advokátov   pred   Okresným   súdom...   pre   celé   konanie   vo   veci 7 C 25/2006...“. Rozhodnutie okresného súdu potvrdil odvolací súd (Krajský súd v Žiline) a o jeho dovolaní najvyšší súd „konanie pred ním zastavil“ (pre neodstránenie nedostatku podmienky konania povinného zastúpenia advokátom).

3. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   ho   listom   z 28.   septembra   2012   poučil o náležitostiach návrhu na začatie konania a najmä na možnosť požiadať Centrum právnej pomoci   o ustanovenie   mu   právneho   zástupcu   (zákon   č.   327/2005   Z.   z.   o   poskytovaní právnej   pomoci   osobám   v   materiálnej   núdzi...)   vrátane postupu,   ako   sa   takejto   právnej pomoci   dožadovať.   Ústavný   súd sťažovateľa   vyzval, aby v lehote 14 dní   preukázal, že Centru   právnej   pomoci   podal   písomnú   žiadosť   o poskytnutie   právnej   pomoci   a určenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, a následne aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložil písomné splnomocnenie   udelené   konkrétnemu   advokátovi   na   jeho   zastupovanie.   Súčasne   bol upozornený   na   možnosť   (ak   nesplní   podmienky   uvedené   vo   výzve)   odmietnutia   jeho žiadosti   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

4. Sťažovateľ výzvou požadované písomností ústavnému súdu nepredložil, najmä neoznámil, či podal Centru právnej pomoci v Ž. žiadosť o poskytnutie takejto pomoci.

5. Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade   nevykonania   výzvou   požadovaného   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá, v stanovenej lehote neoznámil, či podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie mu právnej   pomoci   (v   dôsledku   čoho   absentovalo   aj   jeho   zákonom   o ústavnom   súde požadované zastúpenie advokátom).

8.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   nečinnosť   sťažovateľa,   ktorý   nevykonal relevantné   úkony   smerujúce   k zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí   návrhu.   S prihliadnutím   na   uvedené   sa   ústavný   súd   bližšie   nezaoberal argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základných práv. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012