znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 590/2025-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Gáplovským, A. Kmeťa 2, Dubnica nad Váhom, proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/71/2022-94 z 20. marca 2024 a proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/15/2024 z 30. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. augusta 2025 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 1 ústavy rozhodnutiami správneho súdu a najvyššieho správneho súdu namietanými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia, vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v súdnom konaní vedenom proti žalovanému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálnemu úradu Trenčín, Brnianska 1, Trenčín (ďalej aj „žalovaný“), za účasti ďalších účastníkov konania: 1. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 4., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 5. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 6. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 7. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 8. ⬛⬛⬛⬛,, na správnom súde pod sp. zn. TN-11S/71/2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2022/010342-002 z 12. mája 2022 o umiestnení stavby Miestna komunikácia a inžinierske siete „Pod lesom“ Ilava.

3. Po prejednaní žaloby správny súd rozsudkom č. k. TN-11S/71/2022-94 z 20. marca 2024 žalobu sťažovateľa zamietol, pričom účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tak rozhodol okrem iného so zdôvodnením, že žalovaný nepochybil, ak akceptoval namietaný stav neriešenia námietky zaujatosti z dôvodu, že ⬛⬛⬛⬛ v čase rozhodovania nebol zamestnancom stavebného úradu rozhodujúcim vo veci.

4. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Vzhľadom na zmenu príslušných právnych predpisov najvyšší správny súd ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálnym úradom Trenčín.

5. Rozsudkom sp. zn. 7Svk 15/2024 z 30. apríla 2025 najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol a žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal. Najvyšší správny súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že v danom prípade nebol dôvod na rozhodovanie o zaujatosti zamestnanca stavebného úradu rozhodujúceho vo veci, keďže táto námietka smerovala proti osobe, ktorá takýmto zamestnancom jednoznačne nemala byť.

II.

Argumentácia sťažovateľ a

6. Podstatou argumentácie sťažovateľa je skutočnosť, že podľa jeho názoru sú napadnuté rozhodnutia arbitrárne a nepreskúmateľné.

7. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi správneho súdu a najvyššieho správneho súdu, že stret záujmov medzi funkciou vedúceho oddelenia rozvoja mesta a funkciou predsedu Lesného a pozemkového spoločenstva Ilava nie je predmetom konania, keďže námietka účastníka konania smerovala k tomu, že vedúci pracovník mesta Ilava ako stavebného úradu je priamo zainteresovaný na výsledku správneho konania a ako priamo nadriadený zamestnanec riadil osobu rozhodujúcu v danej veci (pani ).

8. Jeden z navrhovateľov, a to ⬛⬛⬛⬛, je bratom ⬛⬛⬛⬛, ktorý je vedúcim pracovníkom stavebného úradu. Samotný ⬛⬛⬛⬛ ako mohol len veľmi ťažko realizovať činnosti nadväzujúce na vydané územné rozhodnutie, teda je tu na prvý pohľad zrejmá prepojenosť s riadiacim pracovníkom prvostupňového správneho orgánu, keď ⬛⬛⬛⬛ je len oficiálnou (formálnou) osobou zastrešujúcou konanie a záujmy svojho brata, ktorý ako pracovník stavebného úradu nemôže v týchto záležitostiach priamo vystupovať.

9. Zamestnanec prvostupňového správneho orgánu ⬛⬛⬛⬛ bol priamo aktívny v územnom konaní, keďže podľa spisového materiálu sa zúčastnil pojednávania 30. septembra 2020, kde podľa zápisu z tohto konania hájil záujmy navrhovateľov, teda aj svojho brata, a negoval námietky vznesené účastníkmi konania.

10. Sťažovateľ zistil, že tu existuje prepojenosť a ide o príbuzenský pomer v prvom stupni.

11. Sťažovateľ uvádza, že ak sú dané vážne pochybnosti o nestrannom posúdení veci príslušným pracovníkom správneho orgánu, tak potom musí byť takýto zamestnanec z rozhodovania v danej veci vylúčený. Ak sú vážne pochybnosti o nezaujatosti riadiaceho pracovníka, ktorý priamo riadi zamestnanca prejednávajúceho príslušnú vec, potom musí byť vec predložená na rozhodnutie osobám, ktoré nie sú podriadené tomuto vedúcemu zamestnancovi. Iný ako naznačený prístup k rozhodovaniu vo veci v prípade vážnych pochybností o nezaujatosti správneho orgánu by mal za následok formálne, arbitrárne rozhodovanie vo veci bez ohľadu na reálny stav predpojatosti toho-ktorého pracovníka správneho orgánu.

12. K zmene organizačnej štruktúry mesta Ilava došlo dodatkom z 31. januára 2019, čo znamená, že predtým bol namietaný ⬛⬛⬛⬛ priamo vedúcim zamestnancom oddelenia výstavby a životného prostredia, teda priamo zložky správneho orgánu, ktorá zabezpečuje chod a výkon právomocí stavebného úradu.

13. Na základe zistených údajov a informácií podľa sťažovateľa nemohol pracovník stavebného úradu ⬛⬛⬛⬛ vystupovať ako vo veci nezainteresovaný a na tomto základe stavebný úrad nemohol vo veci konať v súlade s právnymi predpismi.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na súdnu ochranu a rovnosť v súdnom konaní (čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 1 ústavy) a základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1, 3, 4 ústavy) napadnutými rozhodnutiami správneho súdu a najvyššieho správneho súdu.

15. Z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s riešením námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom ústavne neudržateľným spôsobom. Podstata námietky spočívala v tom, že podľa sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ako priamo nadriadený zamestnanec riadil osobu rozhodujúcu v danej veci (pani ) a jeden z navrhovateľov, a to ⬛⬛⬛⬛, je bratom ⬛⬛⬛⬛.

III.1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím správneho súdu:

16. Proti napadnutému rozhodnutiu správneho súdu bola prípustná kasačná sťažnosť, ktorú sťažovateľ aj využil. Z uvedeného vyplýva, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu preskúmal najvyšší správny súd napadnutým rozhodnutím.

17. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

18. Z uvedeného dôvodu sa uplatnil princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

III.2. K namietanému porušeniu základných práv napadnutým rozhodnutím najvyššieho správneho súdu :

19. Sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti uplatňoval nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods.1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

20. Podľa sťažovateľa bola nesprávne právne posúdená otázka súvisiaca s vyhodnotením námietky zaujatosti ⬛⬛⬛⬛, ktorá sa mala posudzovať nie vo vzťahu ku kolízii medzi pozíciou pracovníka mesta a funkcionára urbáru, ale vedúceho pracovníka mesta a navrhovateľa stavby ⬛⬛⬛⬛, ktorý je bratom ⬛⬛⬛⬛. Podľa sťažovateľa ak sú vážne pochybnosti o nezaujatosti riadiaceho pracovníka, ktorý priamo riadi zamestnanca prejednávajúceho príslušnú vec, potom musí byť vec predložená na rozhodnutie osobám, ktoré nie sú podriadené tomuto vedúcemu zamestnancovi.

21. Z napadnutého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu vyplýva, že vylúčený môže byť iba ten zamestnanec správneho orgánu, ktorý vykonáva úkony procesno-právneho charakteru (napríklad vedenie dokazovania, rozhodovanie). Zaujatosť je možné namietať u zamestnanca správneho orgánu, ktorý rozhoduje vo veci. Z administratívneho spisu však vyplýva, že v danom prípade vec vybavovala zamestnankyňa stavebného úradu mesta Ilava pani. Táto vystupovala aj ako zamestnankyňa, ktorá riadila priebeh ústneho pojednávania 30. septembra 2020. Zo žiadneho dokumentu nachádzajúceho sa v administratívnom spise nevyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ je osobou, ktorá vykonávala úkony procesno-právneho charakteru. Z jeho vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že je síce zamestnancom mesta, ale v inej funkcii. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom správneho súdu, že v danom prípade nebol dôvod na rozhodovanie o zaujatosti zamestnanca stavebného úradu rozhodujúceho vo veci, pretože námietka smerovala proti osobe, ktorá takýmto zamestnancom jednoznačne nebola (bod 15 odôvodnenia).

22. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že ⬛⬛⬛⬛ bol aktívny na ústnom pojednávaní 30. septembra 2020, najvyšší správny súd uviedol, že pojednávanie viedla zamestnankyňa stavebného úradu p. a ⬛⬛⬛⬛ na ňom vystupoval ako štatutárny zástupca účastníka konania pozemkového spoločenstva UPS Ilava. ⬛⬛⬛⬛ teda nekonal ako zamestnanec stavebného úradu. Jeho vzťah s iným účastníkom konania ⬛⬛⬛⬛ je bez právneho významu, príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania sú bežnou záležitosťou (bod 16 odôvodnenia).

23. Najvyšší správny súd uzavrel, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné, nespôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, preto bola kasačná sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodná zamietnutá.

24. Ústavný súd konštatuje, že už uvedené názory najvyššieho správneho súdu týkajúce sa vyhodnotenia námietky zaujatosti z dôvodu vystupovania ⬛⬛⬛⬛ na pojednávaní 30. septembra 2020, jeho funkčného postavenia a príbuzenského pomeru s navrhovateľom ⬛⬛⬛⬛ považuje za ústavne udržateľné vzhľadom na to, že v danej veci nerozhodoval ⬛⬛⬛⬛, ale zamestnankyňa stavebného úradu p..

25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti neidentifikoval žiaden skutkový ani právny dôvod odchýliť sa od záverov vyslovených v napadnutom rozsudku najvyššieho správneho súdu. Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu a nezistil žiadnu pochybnosť o jeho ústavnej konformite.

26. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom uplatnené námietky sú nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením označených základných práv, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.

27. Vychádzajúc z uvedeného, pri predbežnom prerokovaní ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2025

Jana Baricová

predsed níčka senátu