znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 590/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 28. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. L., B., a Ing. Š. L., B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky   Mgr.   M.   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   v   Trnave,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície, odboru   kriminálnej polície,   vysunutého   pracoviska   Piešťany   a Obvodného oddelenia Policajného   zboru Piešťany v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. L. a Ing. Š. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. novembra 2012   doručená   sťažnosť   Ing.   V.   L.,   B.,   a   Ing. Š.   L.,   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   obaja   zastúpení   Advokátskou   kanceláriou   B.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, vysunutého pracoviska Piešťany (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) a postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:„Sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu... 14. 01. 2009... došlo k vlámaniu a následnému odcudzeniu ich vecí neznámymi páchateľmi.

Dňa 14. 01. 2009 bolo uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie Piešťany, ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona...

Uznesením   ČVS:   ORP-132/PN-TT-2009   zo   dňa   15.   1.   2010   vzniesol   poverený príslušník PZ obvinenie proti M. Š...

Dňa 21. 10. 2010 zrušila Okresná prokuratúra... uznesením 2Pv 41/09-41 uznesenie povereného   príslušníka   Obvodného   oddelenia   Piešťany,   ČVS:   ORP-132/PN-TT-2009, ktorým dňa 15. januára 2010 vzniesol obvinenie proti M. Š. vo vedenej trestnej veci ORP- 132/PN-TT-2009   a   to   z   dôvodu   nezákonnosti   vydania   tohto   uznesenia   povereného príslušníka PZ.“

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli: „Od   začatia   trestného   konania   orgány   činné v trestnom   konaní   nepostupovali   plynule   tak,   aby   bol   v   predmetnom   konaní   naplnená hlavná zásada trestného konania obsiahnutá v § 1 Trestného konania, podľa ktorej postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov má prebiehať tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní,   pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Uvedenú skutočnosť posilňuje navyše aj opakované priznanie zbytočných prieťahov dozorujúcim prokurátorom, ktorý v dvoch   upovedomeniach   o   vybavení   sťažnosti   sťažovateľky   okrem   konštatovania neefektívneho   postupu   povereného   príslušníka   PZ   prisľúbil   nápravu   tohto   nežiaduceho stavu. Sťažovatelia   majú   za   to,   že   predmetné   trestné   konanie   sa   vyznačuje   značnými prieťahmi, spôsobeným nedôsledným postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorý sa   v   poslednom   období   prejavil   najmä   v   značnej   časovej   medzere   medzi   jednotlivými procesnými úkonmi, čím bola obmedzená plynulosť konania, ako aj nesprávnym, respektíve nezákonným postupom konštatovaným   v zrušujúcom   uznesení   dozorujúceho   prokurátora zo dňa 21. 10. 2010.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „...   základné   právo   sťažovateľky   Ing.   V.   L.,   nar.  ...,   trvale   bytom  ...,   B.,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   právo   na prejednanie veci   v primeranej lehote upravené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní 2Pv 41/09, porušené.

základné právo sťažovateľa Ing. Š. L., nar...., trvale bytom..., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie   PZ   Piešťany   a   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a   postupom Okresnej   prokuratúry Piešťany   v konaní   2Pv   41/09, porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, vo veci vedenej pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a Okresnej prokuratúre Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 41/09, konať.

Ústavný súd priznáva Ing. V. L., nar...., trvale bytom..., B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, slovom tritisíc EUR, ktoré sú jej Okresné riaditeľstvo PZ   v   Trnave,   Obvodné   oddelenie   PZ   Piešťany   a   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, spolu s Okresnou   prokuratúrou   Piešťany   povinné   spoločne   a nerozdielne   uhradiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva Ing. Š. L., nar...., trvale bytom..., B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, slovom tritisíc EUR, ktoré sú mu Okresné riaditeľstvo PZ   v   Trnave,   Obvodné   oddelenie   PZ   Piešťany   a   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, spolu s Okresnou   prokuratúrou   Piešťany   povinné   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, sú spolu s Okresnou Prokuratúrou Piešťany povinné uhradiť Ing. V. L., nar.... a Ing. Š. L., nar...., obom trvale bytom..., B., trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti á 127,16 EUR a režijný paušál á 7,63 EUR)   na účet právneho zástupcu – Advokátska kancelária B., s. r. o., IČO:..., so sídlom..., B., spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:..., za ktorú koná Mgr. M. B. zapísaná v zozname SAK pod č...., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola podaná   zjavne neoprávnenými osobami,   ako   aj   to,   či   v   danom   prípade   nejde   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Z   návrhu   na   rozhodnutie   (petitu)   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu justičnej a kriminálnej polície, obvodného oddelenia PZ v trestnej veci vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-132/PN-TT-2009   a   postupom   okresnej   prokuratúry v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 41/09.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom,   podstatou   a   zmyslom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej judikatúre   vyslovil   právny   názor,   podľa   ktorého   uplatnenie   tohto   základného   práva   je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej   ochrany,   ktorej   prejednanie   a   rozhodnutie   je   zahrnuté   do   účelu   procesného poriadku,   ktorý   upravuje   postup   orgánu   verejnej   moci   pri   prerokovaní   veci   účastníka (I. ÚS 18/06).

V   súlade   s   judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“) uplatnenie   nároku   na   náhradu   škody   poškodeným   v   rámci   trestného   konania   treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle   poškodený   uplatní   svoj   nárok   na   náhradu   škody   v   trestnom   konaní,   je   to prekážkou,   aby   si   náhradu   škody   paralelne   uplatnil   aj   v   občianskoprávnom   konaní. Preto konanie   a   rozhodovanie   o   nároku   na   náhradu   škody   v   rámci   trestného   konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06).

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa povahy veci, či poškodená osoba má alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie, keď nie sú dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ   nebude   vydané   takéto   rozhodnutie,   poškodené   osoby   uplatňujúce   si   nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda súčasne základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré   možno   za   určitých   podmienok   považovať za   konanie   vo   veci   poškodeného   (jeho záležitosti). Podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému   nárok   na   náhradu   škody,   ktorá   mu   bola   trestným   činom   spôsobená,   je oprávnený   tiež   navrhnúť,   aby   súd   v   odsudzujúcom   rozsudku   uložil   obžalovanému povinnosť nahradiť mu túto škodu. Z judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 43 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu je to, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej (konkrétnej) osobe – obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej (konkrétnej) osobe, pričom z povahy veci vyplýva, že k určeniu, o ktorú   konkrétnu osobu ide,   môže dôjsť najskôr vydaním uznesenia o vznesení obvinenia príslušným orgánom činným v trestnom konaní, keďže toto uznesenie musí byť vznesené proti konkrétnej osobe (m. m. IV. ÚS 232/08).

Vo vzťahu k postupu obvodného úradu PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry namietajú sťažovatelia skutočnosti, ktoré podľa ich názoru zakladajú dôvod na vyslovenie záveru, že v tomto postupe došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti   upriamuje   ústavný   súd   pozornosť   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru,   z   ktorej možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia   je   tým   momentom,   ktorý   dáva   možnosť   poškodenému   v   trestnom   konaní uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 109/06). Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby vo veci sťažovateľov uplatnil iný prístup, ako vyplýva z jeho doterajšej judikatúry.

Ako   vyplýva   zo   sťažnosti,   poverený   príslušník   PZ   vydal   uznesenie   o   vznesení obvinenia proti konkrétnej osobe 15. januára 2010, avšak 21. októbra 2010 prokurátorka okresnej   prokuratúry   predmetné   uznesenie   o   vznesení   obvinenia   zrušila   z   dôvodu   jeho nezákonnosti.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   uznesením o vznesení obvinenia sa sťažovatelia dostali do postavenia poškodených, a teda aj osôb oprávnených   domáhať sa   ochrany,   ktorú   poskytuje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia prokurátorkou   okresnej   prokuratúry malo za následok zánik takéhoto postavenia, a teda aj oprávnenia domáhať sa ústavnej ochrany v rámci nimi označených ustanovení ústavy, resp. dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sťažovatelia v čase podania sťažnosti neboli   v   postavení   osôb,   ktoré   by   v   súlade   s   doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu v obdobných   veciach   v   konaní   vedenom   obvodným   oddelením   PZ   a   úradom   justičnej a kriminálnej   polície   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-132/PN-TT-2009   a   okresnou   prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09 nespĺňali podmienky nároku na ústavnú ochranu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k nimi označeným právam boli v postavení zjavne neoprávnených osôb, a preto postupom   obvodného   oddelenia   PZ,   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   a   okresnou prokuratúrou   ani   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   tých   práv,   ktorých   ochrany   sa   svojou sťažnosťou domáhali.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012