SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 590/2012-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. L., B., a Ing. Š. L., B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, vysunutého pracoviska Piešťany a Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. L. a Ing. Š. L. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2012 doručená sťažnosť Ing. V. L., B., a Ing. Š. L., B. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, vysunutého pracoviska Piešťany (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) a postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:„Sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu... 14. 01. 2009... došlo k vlámaniu a následnému odcudzeniu ich vecí neznámymi páchateľmi.
Dňa 14. 01. 2009 bolo uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie Piešťany, ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona...
Uznesením ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 zo dňa 15. 1. 2010 vzniesol poverený príslušník PZ obvinenie proti M. Š...
Dňa 21. 10. 2010 zrušila Okresná prokuratúra... uznesením 2Pv 41/09-41 uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia Piešťany, ČVS: ORP-132/PN-TT-2009, ktorým dňa 15. januára 2010 vzniesol obvinenie proti M. Š. vo vedenej trestnej veci ORP- 132/PN-TT-2009 a to z dôvodu nezákonnosti vydania tohto uznesenia povereného príslušníka PZ.“
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Od začatia trestného konania orgány činné v trestnom konaní nepostupovali plynule tak, aby bol v predmetnom konaní naplnená hlavná zásada trestného konania obsiahnutá v § 1 Trestného konania, podľa ktorej postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov má prebiehať tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Uvedenú skutočnosť posilňuje navyše aj opakované priznanie zbytočných prieťahov dozorujúcim prokurátorom, ktorý v dvoch upovedomeniach o vybavení sťažnosti sťažovateľky okrem konštatovania neefektívneho postupu povereného príslušníka PZ prisľúbil nápravu tohto nežiaduceho stavu. Sťažovatelia majú za to, že predmetné trestné konanie sa vyznačuje značnými prieťahmi, spôsobeným nedôsledným postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorý sa v poslednom období prejavil najmä v značnej časovej medzere medzi jednotlivými procesnými úkonmi, čím bola obmedzená plynulosť konania, ako aj nesprávnym, respektíve nezákonným postupom konštatovaným v zrušujúcom uznesení dozorujúceho prokurátora zo dňa 21. 10. 2010.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „... základné právo sťažovateľky Ing. V. L., nar. ..., trvale bytom ..., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní 2Pv 41/09, porušené.
základné právo sťažovateľa Ing. Š. L., nar...., trvale bytom..., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní 2Pv 41/09, porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, vo veci vedenej pod ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a Okresnej prokuratúre Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 41/09, konať.
Ústavný súd priznáva Ing. V. L., nar...., trvale bytom..., B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, slovom tritisíc EUR, ktoré sú jej Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, spolu s Okresnou prokuratúrou Piešťany povinné spoločne a nerozdielne uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznáva Ing. Š. L., nar...., trvale bytom..., B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, slovom tritisíc EUR, ktoré sú mu Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, spolu s Okresnou prokuratúrou Piešťany povinné spoločne a nerozdielne uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Piešťany a Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, vysunuté pracovisko Piešťany, sú spolu s Okresnou Prokuratúrou Piešťany povinné uhradiť Ing. V. L., nar.... a Ing. Š. L., nar...., obom trvale bytom..., B., trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti á 127,16 EUR a režijný paušál á 7,63 EUR) na účet právneho zástupcu – Advokátska kancelária B., s. r. o., IČO:..., so sídlom..., B., spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:..., za ktorú koná Mgr. M. B. zapísaná v zozname SAK pod č...., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu justičnej a kriminálnej polície, obvodného oddelenia PZ v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a postupom okresnej prokuratúry v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 41/09.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní veci účastníka (I. ÚS 18/06).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06).
Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa povahy veci, či poškodená osoba má alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie, keď nie sú dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).
Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda súčasne základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu túto škodu. Z judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 43 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu je to, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej (konkrétnej) osobe – obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej (konkrétnej) osobe, pričom z povahy veci vyplýva, že k určeniu, o ktorú konkrétnu osobu ide, môže dôjsť najskôr vydaním uznesenia o vznesení obvinenia príslušným orgánom činným v trestnom konaní, keďže toto uznesenie musí byť vznesené proti konkrétnej osobe (m. m. IV. ÚS 232/08).
Vo vzťahu k postupu obvodného úradu PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry namietajú sťažovatelia skutočnosti, ktoré podľa ich názoru zakladajú dôvod na vyslovenie záveru, že v tomto postupe došlo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva možnosť poškodenému v trestnom konaní uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 109/06). Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby vo veci sťažovateľov uplatnil iný prístup, ako vyplýva z jeho doterajšej judikatúry.
Ako vyplýva zo sťažnosti, poverený príslušník PZ vydal uznesenie o vznesení obvinenia proti konkrétnej osobe 15. januára 2010, avšak 21. októbra 2010 prokurátorka okresnej prokuratúry predmetné uznesenie o vznesení obvinenia zrušila z dôvodu jeho nezákonnosti. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že uznesením o vznesení obvinenia sa sťažovatelia dostali do postavenia poškodených, a teda aj osôb oprávnených domáhať sa ochrany, ktorú poskytuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia prokurátorkou okresnej prokuratúry malo za následok zánik takéhoto postavenia, a teda aj oprávnenia domáhať sa ústavnej ochrany v rámci nimi označených ustanovení ústavy, resp. dohovoru.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sťažovatelia v čase podania sťažnosti neboli v postavení osôb, ktoré by v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu v obdobných veciach v konaní vedenom obvodným oddelením PZ a úradom justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-132/PN-TT-2009 a okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 41/09 nespĺňali podmienky nároku na ústavnú ochranu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k nimi označeným právam boli v postavení zjavne neoprávnených osôb, a preto postupom obvodného oddelenia PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície a okresnou prokuratúrou ani nemohlo dôjsť k porušeniu tých práv, ktorých ochrany sa svojou sťažnosťou domáhali.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012