znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 59/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť H. O., T., zastúpenej advokátkou JUDr. L. F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 1181/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. O.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. decembra 2013 doručená sťažnosť H. O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 1181/2011 (ďalej len „namietané konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   13.   marca   2012 na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie. Následne viackrát okresný súd vyzvala, aby   vo   veci   konal   (písomné   výzvy   z   3.   júla   2012,   6.   augusta   2012,   5.   októbra   2012, 23. novembra 2012, 14. januára 2013, 12. júna 2013, 12. augusta 2013, 5. septembra 2013, 14. októbra 2013 a 18. novembra 2013).

Okresný súd reagoval na výzvy sťažovateľky listom predsedníčky okresného súdu zo 14. februára 2013. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi uviedla, že po doručení vyjadrenia   súdneho   exekútora   a   oprávneného,   či   súhlasia   so   zastavením   exekúcie   a   či tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie sú pravdivé, sa vo veci „obratom“ rozhodne.

Okresný   súd   od   doručenia   odpovede   predsedníčky   zo   14.   februára   2013 až do podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (t. j. obdobie 10 mesiacov) vo veci nerozhodol.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd svojou nečinnosťou v konaní vedenom pod   sp.   zn.   3   Er   1181/2011   porušuje   jej   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Prešove vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3Er/1181/2011 proti povinnej H. O., rod. H., T., došlo   k   porušeniu   jej   ústavného   práva   na prerokovanie   veci   bez   prieťahov   zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €, ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3.   Ústavný   súd   SR   priznáva   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   trovy   právneho zastúpenia   za   2   právne   úkony   (príprava   a   prevzatie   veci,   spísanie   a   podanie   podnetu na začatie konania pred Ústavným súdom) á 81,33 €+ 7,81€ t.j. 178,28 € + 35,65 € 20% DPH v celkovej výške 213,93 €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.”

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie 13. marca 2012. Namietané konanie v časti rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie teda trvalo v čase podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy celkovo 21 mesiacov.

9.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011).   Postup   okresného   súdu,   aj   keď   sa   sťažovateľke   nemusel   javiť   úplne efektívny,   sa   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, ani samotná celková dĺžka trvania napadnutého konania nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky.

10.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014