znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 59/2010-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť F. S., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Krajského   súdu   v Žiline   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3 Tos 64/2009   a jeho uznesením z 15. júla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta 2009 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3 Tos 64/2009   a jeho uznesením z 15. júla 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) „z... 27. 07. 2007, sp. zn. Otp 532/2007, v spojení s uznesením... z... 3. 8. 2007..., v spojení s uznesením Krajského súdu... zo dňa 9. 8. 2007, sp. zn.: 3 Tpo/57/2007“ vzatý do väzby „podľa § 68 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v §71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.“. Proti sťažovateľovi je „vedené trestné stíhanie pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ zákona č. 140/1961 Zb. - Trestného zákona...“.  

Sťažovateľ ďalej uviedol, že:

a) „Na... pojednávaní... 02. 07. 2009 môj obhajca ústne do zápisnice... podal žiadosť o moje prepustenie z väzby na slobodu. Ako dôvody prepustenia z väzby... uviedol, že... nie sú u mňa zákonné dôvody pre väzbu, nie je splnená žiadna z materiálnych podmienok väzby... Môj obhajca ďalej poukázal na to, že... bola zásadným spôsobom porušená zásada rovnosti zbraní v môj neprospech a zásada spravodlivého súdneho procesu... Na uvedenom súdnom konaní som poukázal na to, že dôvody mojej väzby... pominuli a nie sú splnené materiálne podmienky ďalšieho trvania väzby... mám riadne trvalé bydlisko a prechodné bydlisko u svojej družky..., trvalý finančný príjem a veľmi úzky citový vzťah so svojimi rodičmi.   Mám   dve   neplnoleté   deti   a   spolu   s   družkou   chceme   žiť   na   území   Slovenskej republiky. Nemám dôvod pomyslieť na... útek, nakoľko v Slovenskej republike mám svoju rodinu, na ktorej som životne závislý. Na Slovensku podnikám, mám tu majetok a nemám záujem vyhýbať sa trestnému stíhaniu.   Rovnako sa nemienim vyhýbať žiadnym úkonom v trestnom konaní, nakoľko je v mojom záujme, aby sa daná trestná vec objasňovala a aby bol celý proces čim najskôr ukončený, čomu nasvedčuje aj moje správanie v prebiehajúcom konaní pred súdom... V žiadosti o prepustenie z väzby som k dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedol, že... absentuje existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania   skutku,   nakoľko   v   priebehu   dokazovania   pred   súdom,   hlavne   výpoveďami svedkov, znalcov boli tvrdenia obžaloby skutku č. 1 vyvrátené.

Obava, že by som viac ako po desiatich rokoch... pokračoval v trestnej činnosti je nemysliteľné... Mám stály trvalý finančný príjem z firiem... Moje finančné zabezpečenie, pravidelný príjem je v takom rozsahu, že nepripadá do úvahy..., že by som mal páchať trestnú činnosť a nebodaj sa z nej živil...“

b) „Okresný súd... uznesením z... 02. 07. 2009... ma prepustil z väzby na slobodu... Voči uvedenému uzneseniu prokurátor podal odvolanie, ktoré odôvodnil... že u obž.... S. naďalej trvajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené v doterajšom súdnom konaní, a to nielen po formálnej, ale aj materiálnej stránke. V súčasnosti vo všeobecnosti poukazujem na moje tvrdenia, ktoré som uviedol pri vyjadrení sa k žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Zvážim následne aj písomné odôvodnenie...“

c) „Krajský   súd...   na   neverejnom   zasadnutí...   15.   07.   2009   uznesením   sp.   zn. 3 Tos/64/2009-3155... rozhodol... zrušuje uznesenie Okresného súdu... z 2. 7. 2009... žiadosť obžalovaného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta... Krajský súd konštatuje, že dôvody mojej väzby sa nezmenili, existujú v nezmenenej podobe, tak ako boli ustálené pri mojom vzatí do väzby a pretrvávajú v súčasnom štádiu trestného konania.“

3. Podľa názoru sťažovateľa „Krajský súd... v uvedenom konaní nekonal v súlade s Ústavou...,... dohovorom... a Trestným poriadkom. Za najväčšie pochybenie krajského súdu   považujem   to,   že   mi   neumožnil   sa   vyjadriť   k   písomným   dôvodom   odvolania   sa prokurátora   o mojom   prepustení   z   väzby,   ktoré   mi   doposiaľ   neboli   doručené.   Čo   je závažnejšie je to, že ma krajský súd... síce upovedomil o neverejnom zasadnutí iba faxom..., ale mojej žiadosti predviesť ma naň mi Ústav na výkon väzby... nevyhovel, pretože na to nemali príkaz sudcu, a preto to považujem za porušenie môjho práva na moju obhajobu... bolo   povinnosťou   krajského   súdu   a   prokuratúry   doručiť   mi   písomné   dôvody   odvolania prokurátora... krajský súd sa nedostatočne zaoberal materiálnymi dôvodmi mojej väzby. Náležite sa nevyporiadal so všetkými dôvodmi môjho prepustenia z väzby, ktoré som uviedol (aj môj obhajca) na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom...   krajský súd o mojej žiadosti o prepustení z väzby rozhodol nezákonne, pretože porušil moje právo na obhajobu, porušil zásadu rovnosti zbraní, zásadu kontradiktnosti a moje právo na spravodlivé súdne rozhodnutie...“.

4.   Na   podporenie   svojich   tvrdení   (názorov)   sťažovateľ   citoval   ustanovenia   §   34 ods. 1 a 4 a § 72 ods. 2 (a vysvetlivky k nemu) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších   predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) platného a účinného v čase rozhodovania   a poukázal   na   nálezy   ústavného   súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. III. ÚS 79/02, I. ÚS 198/05, III. ÚS 291/06, I. ÚS 100/04 (resp. I. ÚS 2/05, III. ÚS 226/07), ktorých závery majú byť použiteľné aj pri posudzovaní jeho väzobnej veci („mám za to, že aj na môj prípad sa vzťahuje...“).

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„... Základné právo F. S. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5, čl. 2 ods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy..., a čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ a c/...dohovoru... postupom Krajského súdu... vo veci vedenej pod   sp.   zn.   3   Tos/64/2009-3155   zo   dňa   15.   júla   2009   porušené   bolo.   Preto   uznesenie Krajského   súdu...   zo   dňa   15.   7.   2009,   sp.   zn.   3   Tos/64/2009-3155   ruší   a   nariaďuje obžalovaného prepustiť z väzby.

... Sťažovateľovi F. S., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške tritisíc EUR...... F. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 64/2009 zo 16. júla 2009, upovedomenie obvineného o konaní neverejného zasadnutia krajského súdu 15. júla 2009 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 9 T 152/2008 z 2. júla 2009 a „záväzný pokyn“ prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“, resp. „prokuratúra“) č. k. VII/2 Gv 111/07-163 z 31. marca 2008 adresovaný Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina.

II.

7.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   bol   ústavnému   súdu predložený súdny spis okresného súdu sp. zn. 9 T 152/2008 (jeho časť týkajúca sa predmetu sťažnosti) a stanovisko krajského súdu k námietkam sťažovateľa.

7.1 Nahliadnutím do predmetného súdneho spisu ústavný súd zistil tieto relevantné skutočnosti:

- č. l. 3113 – 3122 – Podľa „Zápisnice o hlavnom pojednávaní“ konanom 2. júla 2009   s vylúčením   verejnosti   na pojednávaní boli   prítomní   prokurátor,   sťažovateľ a jeho obhajca.   Z obsahu   zápisnice   vyplýva,   že   «... predseda   senátu   oboznamuje   doterajší priebeh... Predstúpil obžalovaný F. S...., ktorý po zákonnom poučení... uvádza... Poučeniu som porozumel. Procesný návrh prednesie môj obhajca...

Obhajca: Navrhujeme prepustiť obž. F. S. z väzby a z tohto dôvodu podávam žiadosť v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por.... medzičasom bola podaná obžaloba na OS... 31. 10. 2008 s tým, že obžalovaný bol ponechaný vo väzbe z dôvodov uvedených v pôvodnom uznesení. Vzhľadom   k   tomu,   že   každé   pozbavenie   osobnej   slobody   musí   byť   vykonané   v   súlade s konaním   ustanoveným   v   zákone   a   okrem   toho   každé   opatrenie,   ktorým   je   jednotlivec pozbavený   slobody,   musí   byt'   zlučiteľné   s účelom   čl.   17   Ústavy,   ktorým   je   ochrana jednotlivca   pred   svojvôľou.   Základnou   podmienkou   existencie   dôvodnosti   väzby   je existencia   materiálnych   a   formálnych   podmienok   väzby...   V   súčasnom   období   nie   sú zákonné dôvody u obžalovaného pre väzbu,   nie je splnená podľa nášho názoru žiadna z materiálnych   podmienok   väzby...   Svoju   žiadosť   odôvodňujem   predovšetkým   tým,   že podstatným   spôsobom   je   zoslabené   podozrenie,   že   sa   mal   dopustiť   žalovaného   skutku. V tejto súvislosti poukazujem najmä na výsluchy svedkov a znalcov, predovšetkým PhDr. Š. a máme zato, že nebol preukázaný po 31. 10. 2008 a ustálený dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., t. j. nepreukázala sa dôvodná obava, že by obžalovaný ušiel, resp. sa skrýval alebo pokračoval v páchaní trestnej činnosti... v konaní vedenom proti obž. S. bola zásadným   spôsobom   porušená   zásada   rovnosti   zbraní   v neprospech   S.   a   zásada   na spravodlivý   súdny   proces...   V   tejto   súvislosti   poukazujem   predovšetkým   na   mediálne vystúpenie vyšetrovateľa, ktorý zásadným spôsobom uvedené princípy porušil vo vzťahu k môjmu klientovi... navrhujem konajúcemu súdu, aby obž. S. prepustil z väzby na slobodu. Obžalovaný:...   dodávam...   dôvody   väzby...   pominuli   a   nenapĺňajú   materiálne podmienky ďalšieho trvania väzby... Uvádzam súdu, že mám riadne trvalé bydlisko. Mám riadne prechodné bydlisko u svojej družky A. Š., mám trvalý finančný príjem, mám veľmi úzky   citový   vzťah   so   svojimi   rodičmi,   rodinou,   mám   dve   neplnoleté   deti,   ktoré   sú   mi všetkým, ako aj moja družka a náš ďalší spoločný život bude jednoznačne na území SR. Nemám absolútne žiadny dôvod pomyslieť na nejaký abstraktný útek, nakoľko tu mám svoju rodinu, na ktorej som životne závislý, podnikám v tejto republike, aj keď som vo výkone väzby, mám tu všetok svoj majetok, ktorý neubúda, čo je dôkazom toho, že nemám záujem vyhýbať   sa   trestnému   stíhaniu.   Ďalej   uvádzam,   nemienim   sa   vyhýbať   žiadnym   úkonom v trestnom konaní...

Prokurátor:...   navrhujem   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   na   slobodu   zamietnuť, pretože   podľa   môjmu   názoru   všetky   materiálne   aj   formálne   podmienky   trvania   väzby u obžalovaného,   tak   ako   boli   doposiaľ   ustálené   naďalej   trvajú.   V   tejto   súvislosti poukazujem   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   v   priebehu   doterajšieho   konania   na   súde nedošlo   k   takej   podstatnej   zmene   dôkaznej   situácie,   ktorá   by   dostatočným   spôsobom odôvodňovala záver, že tu neexistuje ani len predpoklad či podozrenie, že sa skutku, pre ktoré bola obžaloba podaná stali a že ich spáchal obžalovaný. Zdôrazňujem, že doposiaľ neboli vykonané všetky dôkazy, a to nielen ku skutku 1/ obžaloby, ale aj ku skutkom č. 2/ až 7/ obžaloby. Súčasne podotýkam, že záver o dôvodnom podozrení, že sa skutok stal a že ho spácha obvinený, resp. obžalovaný, nie je možné spochybňovať s konečným rozhodnutím o vine alebo nevine obžalovaného. K dôvodom väzby, ktoré boli v doterajšom trestnom konaní ustálené, uvádzam, že obžalovaný bol v minulosti najmenej štyrikrát právoplatne súdom odsúdený pre trestný čin jednak majetkovej a jednak násilnej povahy. V súčasnosti podľa mojich informácií je proti jeho osobe vedené viacero trestných stíhaní a tiež v nedávnej minulosti   bol   tunajším   krajským   súdom   odsúdený   pre   trestné   činy   majetkovej   povahy, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7, resp. 8 rokov. V tejto súvislosti okrem iného uvádzam, že jedno z odsúdení je pre skutky, ktoré súvisia s neoprávneným nadmerným uplatňovaním nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, to znamená skutky, ktoré sú v podstate svojou povahou identické s tými, pre ktoré sa vedie aj toto súdne konanie, to znamená skutky uvedené pod bodom 2/ až 7/ obžaloby. Uvedené skutočnosti   podľa   môjho   názoru   dostatočným   spôsobom   odôvodňujú   záver,   že   u obžalovaného existujú dôvody väzby a v prípade jeho prepustenia na slobodu ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a to aj v spojení s vyššie uvedenými rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a súčasne, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude   naďalej   pokračovať   v   trestnej   činnosti,   keďže   aj   podľa   záverov   psychologického posudku obžalovaný je náchylný k recidíve...

Na   otázku   predsedu   senátu,   čím   (akými   dôkazmi)   je   podľa   názoru   prokurátora preukázaná existencia materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby - dôvodné podozrenie, že sa skutky uvedené v obžalobe stali?

Prokurátor...   sa...   pridržiavam   tých   dôvodov,   ktoré   som   uviedol   vo   svojom predchádzajúcom vyjadrení, pričom dopĺňam, že podľa môjho názoru tu naďalej existujú konkrétne dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov Š. F. a J. B., ako aj ďalšie nepriame dôkazy... Ku skutku č. 1/ obžaloby sú to napr. závery ZP, či už z vykonanej pitvy, ktoré potvrdzujú výpovede o spôsobe usmrtenia. Poukazujem tiež na výpoveď o. i. sv. Š. M..., ktorý o. i. vo svojej výpovedi uviedol, že aj obžalovaný mal príjem z daňových odpočtov, pričom   na   svoju   činnosť   využíval   tzv.   „biele   kone“,   a   to   vrátane   neb.   Š.   G.   Súčasne podotýkam, tak ako som už uviedol, že ešte neboli vykonané viaceré dôkazy, preto nie je možné dospieť k záveru, že tu neexistuje dostatočným spôsobom odôvodnený predpoklad, že sa skutky nestali, alebo že ich nespáchal obžalovaný.

Na otázku predsedu senátu, či má na mysli nejaké konkrétne dôkazy, ktoré neboli vykonané a ktoré majú zásadný význam pri posudzovaní existencie materiálnej podmienky väzby?

Prokurátor: Tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté v obžalobe, ale najmä poukazujem ešte nevykonanie výsluchu sv. B., Ing. D. a ďalších.

Obžalovaný:   Reagujem   na   pána   prokurátora   a   uvádzam,   že   práve   znaleckým dokazovaním   z   odboru   patológie   sa   v   plnom   rozsahu   vyvrátila   tá   skutočnosť,   akým spôsobom   mal   byť   Š.   G.   usmrtený   tak,   ako   to   uvádzali   svedkovia   Š.   F.   a J.   B.   Ďalej poukazujem, že pokiaľ sa prokurátor odvoláva na výpoveď sv. Š. M., že som ja mal mať príjem z odpočtu DPH, tak toto svedok iba počul, nevedel povedať od koho a len si to domyslel. Ďalej uvádzam k sv. B., ktorú uvádza pán prokurátor, že ešte nebola vypočutá, tá s predmetným dokazovaním nemá absolútny význam, lebo p. B. môže len potvrdiť, čo sa týka jej syna a jeho hodnovernosti.

Obhajca: Vážený senát, konanie o prepustení z väzby nie je konaním o tom, či môj klient je vinný alebo nie. Je celá plejáda dôkazov, ktoré zásadným spôsobom zoslabili, spochybnili,   ba   možno   povedať,   že   vyvrátili   materiálnu   podmienku   existencie   väzby... Pokiaľ sa týka trestnej činnosti, ktorú uvádzal p. prokurátor a ktorej sa v minulosti mal dopustiť môj klient, je pravdou, že je trestne stíhaný, avšak za skutky, ktoré sa stali najmä skôr v r. 1998 až 2000. O našej žiadosti sa rozhoduje v r. 2009. Je predsa nemysliteľné, aby sme   poukazovali   bez   ďalšieho   na   uvedené   skutky   a   takýmto   spôsobom   abstraktne preukazovali dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Tvrdíme, že v súčasnom období je väzba môjho klienta nedôvodná...

Bolo vyhlásené Uznesenie

Okresný   súd   Žilina,   v   konaní   pred   senátom   zloženým   z   predsedu   senátu... a prísediacich sudcov... v trestnej veci obvineného F. S. v Ž. a spol, pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. 7. 2009 na Okresnom súde Žilina takto rozhodol:

Podľa 79 ods. 3 Tr. por. obžalovaného F. S.... prepúšťa z väzby na slobodu.

Uznesenie   bolo   vyhlásené,   odôvodnené   a   bolo   dané   poučenie   o   opravnom prostriedku.

Obžalovaný:   Uzneseniu   aj   poučeniu   o   opravnom   prostriedku   som   porozumel. Prokurátor: Podávam sťažnosť.

Odôvodnenie: Domnievam sa, že u obž. F. S. naďalej trvajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené v doterajšom súdnom konaní, a to nielen po formálnej, ale aj materiálnej stránke. V súčasnosti vo všeobecnosti poukazujem na moje tvrdenia, ktoré som uviedol pri vyjadrení sa k žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu Zvážim následné aj písomné odôvodnenie podanej sťažnosti...».

- č.   l.   3124-3127   –   písomné   odôvodnenie   sťažnosti   prokurátora   č.   k.   VII/2   Gv 111/07-304 zo 6. júla 2009 (zaslané faxom) tohto znenia:

„... Dňa 02. júla 2009 na hlavnom pojednávaní Okresný súd... rozhodol o prepustení obžalovaného... z väzby na slobodu. Svoje rozhodnutie v stručnosti odôvodnil tým, že podľa jeho názoru pominuli materiálne dôvody väzby u obžalovaného. Podrobnejšie zdôvodnenie v súčasnosti nie je známe, pretože Úradu špeciálnej prokuratúry doposiaľ nebolo doručené písomné   vyhotovenie   uznesenia...   S   napadnutým   rozhodnutím   Okresného   súdu...   sa nestotožňujem... F. S. bol vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z toho   dôvodu,   že   bol   stíhaný   pre   úmyselnú   násilnú   trestnú   činnosť,   ktorej   spáchanie jednoznačne popieral. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že existuje reálna hrozba,   že   obvinený   ujde,   alebo   sa   bude   skrývať,   aby   sa   tak   vyhol   trestnému   stíhaniu a následnému vysokému trestu... Súd tiež konštatoval, že obž. F. S. bol do dňa rozhodnutia o vzatí   do väzby   4 x súdom uznaný za vinného pre   rozmanitú   trestnú   činnosť,   vrátane trestného   činu   ublíženia   na   zdraví...,   následne   mu   boli   uložené   ďalšie   tresty   odňatia slobody, pričom z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do I. NVS... Aj   keď   sa   pri   5   odsúdeniach   hľadí   na   obvineného   akoby   nebol   odsúdený,   sudca   pre prípravné konanie bol v čase rozhodovania o väzbe povinný tieto skutočnosti zohľadniť pri hodnotení osoby obvineného. Sám obž. F. S. uviedol, že je proti nemu vedené ďalšie trestné stíhanie. Súd vyhodnotil tieto skutočnosti v tom zmysle, že obž. F. S. má sklony k páchaniu trestnej činnosti, vrátane trestnej činnosti násilného charakteru a existuje dôvodná obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, čím bol naplnený dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku... bolo zistené, že obž. F.   S.   sa   dopustil   v rokoch   1987   -   1998   aj   ekonomickej   trestnej   činnosti,   keď prostredníctvom   tzv.   bielych   koni sa vo   viacerých   prípadoch pokúsil získať   podvodným spôsobom finančné prostriedky uplatnením neoprávneného odpočtu DPH na firmy, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadne podnikateľke aktivity a v ktorých podvodné konanie, tzv. konateľov, firiem riadil aj obžalovaný F. S. Rovnakým spôsobom vylákal od leasingových spoločností 2 osobné autá. Tieto skutočnosti sú taktiež predmetom obžaloby... výsluchmi svedkov a ďalšími dôkazmi bolo potvrdené, že došlo k vražde pošk. Š. G., bolo nájdené miesto   zakopania   jeho   mŕtvoly   a   znaleckým   dokazovaním   bol   potvrdený   mechanizmus usmrtenia poškodeného v súlade s výpoveďami svedkov... Doterajšia časť dokazovania sa na hlavnom pojednávaní zamerala predovšetkým ku skutku 1) obžaloby - k vražde pošk. Š. G. Dokazovanie k ďalším skutkom obžaloby zatiaľ nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu, súd doteraz nevypočul väčšie množstvo svedkov... Podľa môjho názoru, naďalej pretrváva ohava, že obž. F. S. po prepustení z väzby na slobodu ujde, alebo sa bude skrývať... V tejto súvislosti dávam do pozorností skutočnosť, že menovaný je v súčasnosti trestne stíhaný pre ďalšie skutky trestného činu vraždy, a to buď ako priamy páchateľ (vražda pošk. M. D.), alebo ako návodca, organizátor a pomocník v prípade vraždy pošk. V. a ďalších osôb, v ktorých sa vykonáva samostatné trestné stíhanie. Obž. F. S. hrozí uloženie vysokého trestu aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   Krajským   súdom...   bol   v   mesiaci   február   2009   uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov... rozsudok ešte nie je právoplatný. Obdobne tak v roku 2004 bol rovnakým krajským súdom uznaný vinným zo spáchania ďalšieho trestného činu podvodu a rovnako mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov (rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť). Pri uznaní viny za trestný čin vraždy pošk. Š. G. a pre ďalšie   trestné   činy   hrozí   obž.   F.   S.   uloženie   trestu   na   hornej   hranici   trestnej   sadzby, prípadne aj výnimočného trestu. Tieto skutočnosti naďalej opodstatňujú existenciu dôvodov väzby obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obž. F. S. pretrvávajú naďalej predovšetkým z toho dôvodu, že obžalovaný nemá trvalý zdroj príjmov, tento nemal ani pred jeho vzatím do väzby. Prostriedky na obživu si dlhodobo zabezpečoval páchaním predovšetkým   ekonomickej   trestnej   činností,   ktorej   sa   dopúšťal   prostredníctvom nastrčených   osôb.   V   prípade,   že   mu   hrozilo   trestné   stíhanie   sa   týchto   osôb   rozličným spôsobom   zbavoval.   O   dlhodobom   páchaní   trestnej   činnosti   ekonomického   charakteru svedčia   nielen   predchádzajúce   odsúdenia   obž.   F.   S.,   ale   aj   doklady   doložené   vo vyšetrovacom spise - listy, ktoré obžalovaný F. S. zasielal z väzenia svedkovi Š. F. V listoch obžalovaný priznal, že mu polícia zatvorila tzv. biele kone a svedka Š. F. nahováral, aké opatrenia má vykonať, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu jeho osoby, t. j. obžalovaného F. S., prípadne ďalších osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní, resp, aké opatrenia je potrebné vykonať na zaistenia ich beztrestnosti...

V tejto súvislosti poukazujem najmä na skutočnosť, že pokiaľ bol v mesiaci júl roku 2001 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody prakticky bezprostredne po prepustení začal páchať trestnú činnosť ekonomického charakteru...

Je nesporné, že napriek výpovediam svedkov, ktorých výsluchy navrhol obž. F. S., jeho osoba vzbudzovala a vzbudzuje v poškodených a ďalších osobách v prostredí Ž. obavy. Svedčí o tom výpoveď svedka Š. M.., ktorý vypovedal za použitia § 262 Trestného poriadku v neprítomnosti   obžalovaného.   Pred   výsluchom   vyjadril   obavu,   že   za   prítomnosti obžalovaného F. S. by nevypovedal pravdu, resp. by neuviedol všetky skutočnosti, ktoré sú mu o trestnej činnosti obžalovaného známe. Jeho výpoveď poskytla iný obraz o vzťahoch obž. F. S. s inými osobami, než ako sa to snažil prezentovať samotný obžalovaný s pomocou ním navrhnutých svedkov.

Na hlavnom pojednávaní neboli ešte vypočutí všetci svedkovia k ekonomickej trestnej činnosti   obžalovaného   a   svedkovia,   ktorí   v   prípravnom   konaní   vypovedali   o násilnom charaktere správania sa obžalovaného F. S., (M. O., Ž. R.) resp. o zastrašovaní zo strany neznámych osôb potom, ako ich príbuzný začal vo veci vypovedať ako svedok (príbuzné svedka   J.   B.).   Vzhľadom   na   uvedené   skutočností   a   vzhľadom   na   charakter   osobnosti obžalovaného   možno   oprávnene   očakávať,   že   obžalovaný   bude   pokračovať   v   páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný vrátane násilných aktivít a podnikne všetky opatrenia na to, aby znemožnil a zmaril jej odhalenie a relevantný postih.

Z uvedených dôvodov považujem rozhodnutie Okresného súdu... o prepustení obž. F. S. na slobodu za predčasné a nedôvodné. Pokiaľ prvostupňový súd okrem iného odôvodnil svoje   rozhodnutie o neexistencii   materiálneho dôvodu väzby   tým,   že podľa   jeho názoru došlo v konaní k podstatnej zmene dôkaznej situácie, uvádzam, že k takejto zmene nedošlo. Uvedený záver vyplýva okrem iného aj zo skutočnosti, že v predmetnej trestnej veci neboli vykonané všetky dostupné a relevantné dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre náležité skutkové a právne posúdenie veci. Zdôrazňujem tiež, že hodnotenie iba časti dôkazov v tomto štádiu trestného   konania,   bez   vykonania   ďalších   dôkazov,   a   bez   ich   vyhodnotenia   nielen jednotlivo, ale predovšetkým v ich súhrne, by bolo v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd... napadnuté uznesenie   Okresného   súdu...   zrušil   a   súčasne...   sám   vo   veci   rozhodol   tak,   že   žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietne.“ Predmetná sťažnosť bola daná 8. júla 2009 Poštovému úradu Bratislava 1 na prepravu a doručená okresnému súdu 10. júla 2009 (č. l. 3253, č. l. 3149).

- č. l. 3128-3143 písomné vyhotovenie uznesenia č. k. 3 T 152/2008-128 z 2. júla 2009, ktorým okresný súd obžalovaného (t. j. sťažovateľa) prepustil na slobodu. Po uvedení vyjadrení   sťažovateľa,   jeho   právneho   zástupcu   a prokurátora   k žiadosti   o prepustenie z väzby (v podstate totožné s bodom 7.1) okresný súd uviedol:

„... Súd... dospel k nasledovným záverom... Z   obžaloby   prokurátora...   z...   30.   10.   2008...   vyplýva,   že   obžalovaný...   sa   mal dopustiť štyroch trestných činov vo viacčinnom súbehu, a to...

Pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci súd vychádza z nasledovných zásad a princípov:

Trestný poriadok... upravuje kontradiktórne konanie, kde aktivita pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách.

Súd dokazovanie riadi... To je jeho... prioritná funkcia súdu v štádiu dokazovania. Orgány činné v trestnom konaní... obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie... Súd teda v zmysle citovaného ustanovenia Trestného   poriadku   nemá   právo   dôkazy   obstarávať...   obžalovaný   nie   je   povinný   svoju nevinu   dokazovať...   Práve   prokurátor...   je   povinný   navrhnúť...   také   dôkazy,   ktoré   budú postačovať na uznanie viny obžalovaného...

Spravodlivosť konania v sebe zahŕňa predovšetkým zásadu „rovnosti zbraní“, teda zásadu, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane.

Táto zásada sa... prejavuje najmä v... procesnoprávnom postavení strán konania a... spôsobe a rozsahu dokazovania.

Podľa názoru súdu, jeho iniciatívny zásah do konania (v prospech prokurátora) je v rozpore   so   zásadou   rovnosti   zbraní.   Výnimočne   môže   súd   vykonať   dôkaz   v   prospech obžalovaného (favor defensionis)...

Súd preto rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na základe dôkaznej situácie (aktuálnej ku dňu rozhodovania o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu)...

Obžalovaný F. S. spáchanie trestných činov poprel... Súd... konštatoval, že na základe doterajšieho výsledku dokazovania vznikli o vine obžalovaného (najmä vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby) pochybnosti (ktoré prokurátorom neboli na hlavnom pojednávaní doposiaľ vyvrátené), a ktoré vplývajú (znižujú) dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa   názoru   súdu,   aby   pretrvávalo   splnenie   materiálnej   podmienky   ďalšieho trvania väzby po podaní obžaloby, po vykonaní podstatnej časti dôkazov, musí sa zvyšovať kvalita dôvodného podozrenia, že skutok-(skutky) uvedené v obžalobe sa stali, sú trestnými činmi a že ich spáchal obžalovaný (nie naopak)...

Keď   súd   v   odôvodnení   uznesenia   o   ďalšom   trvaní   väzby   po   podaní   obžaloby konštatoval, že je naplnená aj materiálna podmienka väzby (aj vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby), po vykonaní hlavného pojednávania a dôkaznej situácie ku dňu 2. 7. 2009, už k takémuto záveru nedospel.

Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nie je naplnený v tomto štádiu trestného konania dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže reálna hrozba uloženia vysokého trestu sa významne znížila...

Skutky v bodoch dva až šesť obžaloby mali byť spáchané obžalovaným F. S. v roku 1997, skutok v bode sedem obžaloby v roku 1998, teda pred viac ako desiatimi rokmi. So zreteľom na uplynutie času od spáchania skutkov po ich prejednanie pred súdom, došlo nepochybne k zníženiu stupňa ich spoločenskej nebezpečnosti a aj v prípade, že by bola vina obžalovaného F. S. vo vzťahu ku skutkom dva až sedem obžaloby preukázaná, nebolo by ich možné právne kvalifikovať tak, ako ich právne kvalifikoval prokurátor... Je   pravdou,   že   väčšia časť   dôkazov   vo   vzťahu   k bodom dva až   sedem   obžaloby navrhnutých   procesnými   stranami   ešte   na   hlavnom   pojednávaní   nebola   vykonaná.   Vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu väzby u obžalovaného F. S. v súvislosti so skutkami v bodoch dva až sedem obžaloby posudzoval súd väzbu aj z hľadiska iných kritérií, než je existencia materiálnej podmienky väzby, a to z hľadiska jej primeranosti (úmernosti)...

Vzhľadom na výmeru trestu odňatia slobody, ktorým je obžalovaný F. S. v prípade preukázania viny ohrozený vo vzťahu ku skutkom dva až sedem obžaloby (pri aplikácii ustanovenia § 88 Tr. zák. maximálne 3 roky) a doterajšej dĺžke trvania väzby (dňa 25. 7. 2009   celková   dĺžka   väzby   dosiahne   2   roky),   súd   dospel   k   záveru,   že   ponechaním obžalovaného vo väzbe by nebola rešpektovaná zásada primeranosti.

Aj keď súd hodnotenie vykonaných dôkazov vykoná až v záverečnom rozhodnutí... nemôže však tiež ignorovať výsledky doterajšieho priebehu dokazovania... a fakt, že súd môže dospieť aj k inému rozhodnutiu, ako odsudzujúcemu rozsudku za skutok prokurátorom právne   kvalifikovaný   ako   trestný   čin   vraždy...   formou   spolupáchateľstva...,   v   súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania...

So zreteľom na uvedené skutočnosti potom súd konštatoval, že žiadosť obžalovaného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia.   Takéto   rozhodnutie   vzhľadom   na   dôkaznú   situáciu nepovažoval súd za predčasné.

Intervenujúci prokurátor ihneď po vyhlásení tohto rozhodnutia podal proti nemu ústne   sťažnosť   do   zápisnice   o   hlavnom   pojednávaní...“. Podľa   v súdnom   spise   sa nachádzajúcich doručeniek bolo predmetné uznesenie okresného súdu doručené 15. júla 2009 sťažovateľovi a tiež jeho obhajcovi.

- č. l. 3154 – „Zápisnica o neverejnom zasadnutí“ krajského súdu z 15. júla 2009, na ktorom „opatrením   predsedu   senátu“ nebola   pripustená „prítomnosť   strán“.   Po oboznámení predmetu zasadnutia („boli prečítané... hlavné pojednávanie – uznesenie OS č. l. 3121, uznesenie OS písomné vypracovanie č. l. 3128, sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. l. 3124-3127 a podstatný obsah spisu“) a následnej porade senátu predseda senátu vyhlásil uznesenie:

„... zrušuje uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 9 T/152/2008 z 2. 7. 2009... žiadosť obžalovaného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta. Pričom súčasne uviedol podstatné dôvody.“

-   č.   l.   3155   –   3160   –   písomné   vyhotovenie   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009, ktoré bolo spolu so súdnym spisom sp. zn. 9 T 152/2009 doručené okresnému súdu 22. júla 2009 a expedované účastníkom konania 23. júla 2009. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi a jeho obhajcovi 28. júla 2009. Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:

„Napadnutým   uznesením   okresný   súd...   obžalovaného...   prepustil   z   väzby   na slobodu.

Proti   tomuto   uzneseniu   podal...   sťažnosť   prokurátor...   Túto   zahlásil   priamo   do zápisnice   o   hlavnom   pojednávaní   po   vyhlásení   predmetného   uznesenia...   V   písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že... (zhoda s už uvedeným, pozn.)

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej prokurátorom... zistil, že... je dôvodná. Na obvineného... prokurátor... podal 31. 10. 2008 obžalobu pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom...   a   trestný   čin   nedovoleného   ozbrojovania...   v   bode   1/   obžaloby a v bode 2/ až II pre trestný čin podvodu... sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu pre skutky uvedené v tejto obžalobe. Obžalovaný... bol v súvislosti s touto trestnou činnosťou v prípravnom konaní vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.  ...   Okresný   súd   na   hlavnom   pojednávaní   2.   7.   2009   na   podklade   žiadosti obžalovaného... o prepustenie z väzby tohto vypočul a rozhodol tak, že ho prepustil z väzby na   slobodu.   Svoje   rozhodnutie   okresný   súd   odôvodnil   tým,   že   u   obžalovaného   nastalo výrazné oslabenie materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby vo vzťahu k trestnému činu vraždy a vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti súd rešpektoval zásadu primeranosti. Po   preskúmaní   trestného   spisu   krajský   súd   konštatuje,   že   rozhodnutie   okresného súdu je predčasné... V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na sťažnostné dôvody uvedené v sťažnosti prokurátora...

Okresný súd výrazné oslabenie materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby vo vzťahu ku skutku vraždy obžalovaného odôvodnil tým, že svedkovia... v prípravnom konaní zmenili niekoľkokrát svoje výpovede. Hodnovernosť výpovede týchto svedkov okresný súd hodnotil aj na podklade znaleckých posudkov vypracovaných na týchto svedkov,   ale aj ďalších dôkazov tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Po vyhodnotení týchto dôkazov okresný súd konštatoval, že v úvahu prichádza aj oslobodenie obžalovaného spod   obžaloby   pre   trestný   čin   vraždy   a   pri   posudzovaní   majetkovej   trestnej   činnosti prichádza v úvahu aplikácia ustanovenia § 88 Tr. zák., a to vzhľadom k tomu, že od skutkov uplynulo už viac ako 10 rokov.

Uvedené hodnotenie vierohodnosti výpovedí svedkov podľa názoru krajského súdu, ale a právne posúdenie majetkovej trestnej činnosti je zo strany okresného súdu predčasné. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy vo vzťahu k trestnému činu vraždy a taktiež takmer žiadne dôkazy k majetkovej trestnej činnosti. Pri hodnotení   vierohodnosti   dôkazov,   najmä   výpovedí   svedkov,   je   súd   povinný   prihliadnuť nielen k zmene výpovede týchto svedkov, ale najmä ku dôvodu, prečo k tomu došlo, musí prihliadnuť aj na ostatné dôkazy, ktoré jednotlivé časti svedeckých výpovedí buď potvrdzujú alebo vyvracajú. V každom prípade je potrebné pri takomto hodnotení dôkazov vychádzať zo všetkých skutočností a dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Až po takomto   zhodnotení   výpovedí   svedkov   môže   súd   konštatovať,   ktorá   časť   alebo   ktorá výpoveď svedka je vierohodná a v ktorej časti alebo ktorej výpovedi súd neuveril. Takýmto spôsobom súd musí postupovať pri hodnotení vierohodnosti nielen výpovedí svedkov, ale aj výpovedí a obhajobe obžalovaného.

Okresný súd, tak ako to konštatoval vo svojej sťažnosti prokurátor, nevykonal všetky dôkazy vo vzťahu k trestnému činu vraždy a k majetkovej trestnej činnosti takmer žiadne. Aj keby   prichádzalo   v   úvahu   oslobodenie   obžalovaného   spod   časti   obžaloby,   posúdenou obžalobou ako trestný čin vraždy, právna úvaha o aplikácii ustanovenia § 88 Tr. zák. vo vzťahu   k   majetkovej   trestnej   činnosti,   kde   podľa   názoru   okresného   súdu   hrozí obžalovanému trest odňatia slobody maximálne vo výmere 3 rokov, je predčasná.

V tejto súvislosti okresný súd po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní bude musieť zabezpečiť trestné spisy Krajského súdu... tak aby mohol okresný súd posúdiť, či neprichádza   v   úvahu   uloženie   súhrnného   trestu.   Aj   keby   okresný   súd   pri   uznaní   viny aplikoval   ustanovenie   §   88   Tr.   zák.   vo   vzťahu   k   majetkovej   trestnej   činnosti,   výsledný uložený súhrnný trest by nemohol byť miernejší ako bol uložený v pôvodných rozsudkoch krajského súdu. Teda minimálne 8 rokov.

Podľa   názoru   krajského   súdu   zabezpečením...   trestných   spisov   Krajského   súdu... okresný súd si vyrieši otázku možnosti ukladania súhrnného trestu a zároveň aj aplikácie zásady primeranosti väzby, s ktorou krajský súd vo svojej podstate súhlasí.

Z   uvedených   dôvodov   krajský   súd   sa   nestotožnil   s   názorom   okresného   súdu,   že výsluchom svedkov Š. F. a J. B. a vykonaním znaleckého dokazovania v tejto súvislosti došlo   k   oslabeniu   materiálnych   podmienok   väzby   obžalovaného   F.   S..   Materiálne podmienky   väzby   u   obžalovaného   sa   nemôžu   viazať   iba   na   jeden   z   trestných   činov   v posudzovanej veci, ale na celú trestnú činnosť, tak ako je uvedená v obžalobe prokurátora. Postup okresného súdu by bol správny, ak by došlo k oslabeniu materiálnych podmienok väzby vo vzťahu k celej žalovanej trestnej činnosti obžalovaného.

Na   podklade   týchto   skutočností   je   možné   konštatovať,   že   dôvody   väzby u obžalovaného F. S. sa nezmenili, existujú v nezmenenej podobe, tak ako boli ustálené pri vzatí obvineného do väzby a pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného konania. Avšak ak po vykonaní dôkazov navrhnutých stranami v prejednávanom prípade a po zistení, že bude potrebné uložiť obžalovanému v prípade uznania viny aj súhrnný trest odňatia slobody a okresný   súd   bude   povinný   vyčkať   na   právoplatnosť   predchádzajúceho   odsúdenia Krajským   súdom...   bude   vhodné   v   takomto   prípade   opätovne   preskúmať   dôvody   väzby nielen   po   materiálnej   stránke,   ale   aj   po   formálnej   stránke.   Na   podklade   uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.“

7.2   Na   požiadanie   ústavného   súdu   (výzva   na   zaujatie   stanoviska)   sa   k predmetu sťažnosti   písomne   vyjadril   krajský   súd   (predseda   krajského   súdu   predložil   písomné vyjadrenie predsedu senátu) stanoviskom sp. zn. Spr. 552/2009 z 29. septembra 2009. Vo vyjadrení   okrem   iného   uviedol,   že „Vecné   dôvody   rozhodnutia   Krajského   súdu...   sú uvedené v odôvodnení uznesenia... a plne sa s nimi stotožňujem.

K   procesnému   postupu   uvádzam,   že...   písomné   dôvody   sťažnosti   okresného prokurátora   neboli   doručené   obžalovanému   ani   jeho   obhajcovi.   O   väzbe   rozhodoval okresný   súd   na   hlavnom   pojednávaní,   pričom   zo   zápisnice   z   hlavného   pojednávania... vyplýva,   že   na   tomto   pojednávaní   bol   podrobne   vypočutý   obžalovaný...,   podrobne   sú uvedené aj argumenty obhajcu v súvislosti so žiadosťou o prepustenie z väzby a podrobne sú   zaznamenané   aj   argumenty   prokurátora,   ktorý   navrhoval   nevyhovieť   žiadosti obžalovaného o jeho prepustenie z väzby. Tieto argumenty prokurátora uvedené v zápisnici o   hlavnom   pojednávaní   sú   vecne   totožné   s   jeho   písomným   odôvodnením   sťažnosti. Obžalovaný   ako   aj   jeho   obhajca,   keďže   boli   prítomní   na   hlavnom   pojednávaní,   boli oboznámení s argumentami prokurátora, jeho právnym a vecným stanoviskom, preto som v ďalšom   nepovažoval   za   potrebné   písomné   dôvody   sťažnosti   zasielať   aj   obžalovanému a obhajcovi...

Zasielanie   písomného   odôvodnenia   sťažnosti   prokurátorom   ostatným   stranám v konaní aj napriek tomu, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti oproti jeho vyjadreniu na hlavnom pojednávaní... by... viedlo k prieťahom v konaní pri rozhodovaní o väzbe. Senát   3   To   Krajského   súdu...   predvoláva   strany   v   konaní   a   zabezpečuje   eskortu obžalovaného z väzby na neverejné zasadnutie na krajskom súde v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu o väzbe iba v prípade pozitívneho rozhodnutia o účasti strán konania na takomto neverejnom zasadnutí, najmä ak je potrebné vypočuť obžalovaného alebo iné osoby k dôvodom väzby, resp. rozhodnutiu o väzbe. Ak takýto výsluch nie je potrebný, účasť strán konania na neverejnom zasadnutí nepovoľuje...

Z   uvedených   dôvodov   nepovažujem   ústavnú   sťažnosť   obžalovaného   F.   S.   za opodstatnenú...“.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 20 ods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009.

11. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   čl.   47   ods.   3   ústavy   všetci   účastníci   sú   si   v konaní   podľa   ods.   2   rovní (... v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy...).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu... Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody... pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jej spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z trestného   činu   má   tieto minimálne práva:a)   byť   bez   meškania   a v jazyku,   ktorému   rozumie,   podrobne   oboznámený   s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu...

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá   prostriedky   na   zaplatenie   obhajcu,   aby   sa   mu   poskytol   bezplatne,   ak   to   záujmy spravodlivosti vyžadujú...

Podľa ustanovenia § 79 ods. 3 prvej vety Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c) zmene dôvodov väzby obvineného, d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného, e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,

f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti   ktorej   bolo   vznesené   obvinenie.   Odôvodnenie   rozhodnutia   o   väzbe   obsahuje   aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného   neumožňuje jeho výsluch. Zástupca   záujmového združenia   alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných   osôb,   podané   v   jeho prospech   prokurátorovi   tak,   aby   sa   k   nim   prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a...

12. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Pod ústavnosťou v najužšom zmysle treba rozumieť dodržiavanie ústavy všetkými orgánmi verejnej   moci,   ale   aj   právnickými   osobami   a fyzickými   osobami.   Ústavný   súd   v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   nemôže   zastupovať   všeobecné   súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane Trestného zákona a Trestného poriadku. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01), že ochrana garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) ústavou, prípadne dohovorom nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom,   ktorých   sudcovia   sú   pri   rozhodovaní   viazaní   ústavou,   ústavným   zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).

13.   Podstata   námietok   sťažovateľa,   ktoré   majú   preukázať   porušenie   jeho   práv, spočíva   v tom,   že   mu   v jeho   väzobnej   veci   konajúce   súdy   (no   najmä   krajský   súd) neumožnili „vyjadriť   sa   k písomným   dôvodom   odvolania   sa   prokurátora“,   že   nebolo vyhovené jeho žiadosti na predvedenie na neverejné zasadnutie krajského súdu o sťažnosti prokurátora, že sa krajský súd „nedostatočne zaoberal materiálnymi dôvodmi mojej väzby... ktoré som uviedol na hlavnom pojednávaní...“, čoho dôsledkom   mal byť sťažovateľom tvrdený záver, že krajský súd o jeho „žiadosti o prepustení z väzby rozhodol nezákonne, pretože   porušil   moje   právo   na   obhajobu,   porušil   zásadu   rovnosti   zbraní,   zásadu kontradiktórnosti a moje právo na spravodlivé súdne rozhodnutie“ (pozri bod 3).

III. a

K tvrdenému neumožneniu sťažovateľovi vyjadriť sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora z 10. júla 2009 proti uzneseniu okresného súdu z 2. júla 2009

14. V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na „Zápisnicu o hlavnom pojednávaní“ konanom 2. júla 2009 (pozri bod 7.1 – č. l. 3113 – 3122 spisu okresného súdu sp.   zn.   9   T   152/2008),   v ktorej   sú   uvedené   prednesy   sťažovateľa   a jeho   obhajcu odôvodňujúce   jeho   žiadosť   o prepustenie   z väzby,   ako   aj   návrh   prokurátora   a jeho odôvodnenie na zamietnutie sťažovateľovej žiadosti. Tento návrh prokurátora bol priamo na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom podrobený konfrontácii sťažovateľom a jeho obhajcom   a bližšie konkretizovaný odpoveďami prokurátora   na otázky   predsedu   senátu. Ústavný súd za právne relevantnú skutočnosť (z hľadiska posúdenia predmetného tvrdenia sťažovateľa) považuje v podstate obsahovú jednotnosť verbálneho odôvodnenia sťažnosti prokurátora   zaznamenaného v zápisnici   z hlavného pojednávania konaného 2.   júla 2009 a písomného odôvodnenia tejto sťažnosti zo 6. júla 2009 (pozri bod 7.l – č. l. 3124 – 3127). K tomuto   záveru   dospel   ústavný   súd   po   vykonaní   komparácie   vecnej   argumentácie prokurátora   vyplývajúcej   z jeho   prednesu   na   hlavnom   pojednávaní   s argumentáciou prezentovanou   v písomnom   vyhotovení   jeho   odôvodnenia   sťažnosti.   V súvislosti   s tým ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prokurátor v písomnom vyhotovení svojej sťažnosti neprodukoval žiadne také nové argumenty, ktoré by bolo potrebné konfrontovať so stanoviskom sťažovateľa, čoho dôsledkom by bola možná zmena v rozhodnutí krajského súdu   o existencii   zákonných   dôvodov   väzby.   Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   môže konštatovať, že sťažovateľ a jeho obhajca boli materiálne s argumentáciou prokurátora, jeho právnymi závermi a vecným stanoviskom v zásade už oboznámení na hlavnom pojednávaní 2. júla 2009, a to aj napriek porušeniu formálnej procesnoprávnej povinnosti súdu doručiť predmetnú   písomnosť   strane   sťažovateľa.   K už   uvedenému   ústavný   súd   považuje   za potrebné   poznamenať,   že   sťažovateľovi   na   hlavnom   pojednávaní   pri   dôvodovej argumentácii   jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   bol   poskytnutý   dostatočný priestor na prezentovanie všetkých relevantných námietok k dovtedajšiemu priebehu jeho väzobného   trestného   stíhania,   o čom   svedčí   obsah   v zápisnici   zaznamenaného sťažovateľovho výsluchu a prednesu jeho obhajcu (pozri už citovaný bod 7.1).

15. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ a ani jeho obhajca (aj keď to nebola ich procesná povinnosť) sa v priebehu hlavného pojednávania nedomáhali (resp. nepožadovali) predloženia   písomného   vyhotovenia   odôvodnenia   sťažnosti   prokurátora,   hoci   takéto písomné vyhotovenie odôvodnenia bolo vzhľadom na vyjadrenie prokurátora predvídateľné (bod 7.1 – č. l. 3113 – 3122). Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ alebo jeho obhajca vyvinuli aktivitu v tomto smere do termínu konania neverejného zasadnutia krajského súdu konaného 15. júla 2009, o termíne ktorého boli upovedomení 10. júla 2009.

16.   Pri   posudzovaní   vplyvu   nepredloženia   písomného   odôvodnenia   sťažnosti prokurátora strane sťažovateľa (formálnoprávne nepochybne predstavuje nesprávny postup všeobecných súdov, pozn.) na namietané porušenie označených práv a slobôd sťažovateľa, považuje ústavný súd okrem už v bodoch 14 a 15 uvedeného prihliadnuť tiež na povinnosť orgánov   činných   v trestnom   konaní   a súdov   väzobné   veci   vybavovať   neodkladne, prednostne   a urýchlene.   Nepredloženie   písomného   vyhotovenia   sťažnosti   prokurátora sťažovateľovi   vzhľadom   na   už   uvedené   (priebeh   hlavného   pojednávania;   možnosti aktívneho dožadovania sa predloženia sťažnosti; no najmä už uvedenej právnej a vecnej identite verbálnej a písomnej argumentácie prokurátora, ktorý nepredniesol ďalšie zásadné a nové   skutočnosti   majúce   vplyv   na   odôvodnenie   trvania   väzby   sťažovateľa)   z tohto pohľadu   (urýchlenosť   vybavovania   väzobných   vecí)   nie   je   skutočnosťou,   ktorá   by v okolnostiach posudzovanej veci bez ďalšieho viedla k záveru o porušení sťažovateľom označených práv takej ústavnej intenzity, ktorá by vyžadovala nápravu zo strany ústavného súdu.

III. b

K tvrdenému porušeniu práv nevyhovením žiadosti sťažovateľa o jeho predvedenie na neverejné zasadnutie krajského súdu a k sťažovateľom tvrdenému postupu krajského súdu v rozpore s § 72 ods. 2 Trestného poriadku

17.   Podľa   argumentácie   sťažovateľa „za   najväčšie   pochybenie   krajského   súdu považujem to, že mi neumožnil sa vyjadriť k písomným dôvodom odvolania prokurátora... Čo je závažnejšie je to, že ma krajský súd v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Trestného poriadku síce upovedomil o neverejnom zasadnutí iba faxom..., ale mojej žiadosti predviesť ma   naň   mi   Ústav   na   výkon   väzby   nevyhovel,   pretože   na   to   nemali   príkaz   sudcu...“. Sťažovateľ v tomto ohľade namietal, že k porušeniu jeho základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru došlo najmä tým, že krajský súd rozhodol 15. júla 2009 uznesením sp. zn. 3 Tos 64/2009 o sťažnosti prokurátora (teda aj o sťažovateľovej väzbe) bez jeho prítomnosti a bez toho, aby ho osobne vypočul a dal mu možnosť vyjadriť sa k okolnostiam týkajúcim sa jeho väzby (pozri tiež bod 3).

18.   Podľa   judikatúry ústavného súdu   musí mať obvinený v prípadoch   väzobného trestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu   musí   zabezpečiť,   aby   bola   obvinenému   v   týchto   smeroch   poskytnutá   rozumná príležitosť   obhajovať   svoje   záujmy   za   podmienok,   ktoré   ho   nepostavia   do   podstatne nevýhodnejšej   pozície   v   porovnaní   s   druhou   stranou   (princíp   „rovnosti   zbraní“). Rozhodnutie   súdu   bez   osobnej   účasti   obvineného   v   konaní   týkajúcom   sa   preskúmania zákonnosti jeho väzby však nemusí v každom jednotlivom prípade predstavovať zásah do jeho základných práv a slobôd. Rešpektovanie práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru vyžaduje, aby v priebehu väzby obvineného bola procesná záruka spočívajúca v jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní pred súdom a osobne sa k veci vyjadriť rešpektovaná v rámci súdnej kontroly väzby v primeraných časových intervaloch (obdobne napr. III. ÚS 226/07).

19. Trestný   poriadok   v §   72   ods.   2   (bod   11)   výslovne upravuje povinnosť   súdu vypočuť   obvineného pred   rozhodnutím   o   vzatí   alebo   nevzatí   do   väzby.   Oproti   tomuto o ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí. Podmienkou   je,   že   z návrhu   alebo   žiadosti   nevyplývajú   také   skutočnosti,   ktoré   svojou povahou   vyžadujú   vypočutie   obvineného   na   verejnom   zasadnutí.   Z toho   možno   urobiť záver, že Trestný poriadok v prípade rozhodovania o ďalšom trvaní väzby alebo o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby ponecháva určitý priestor na úvahu všeobecného súdu o tom, či obvineného osobne vypočuje, t. j. bude konať na verejnom zasadnutí, alebo ho nevypočuje, t. j. bude konať na neverejnom zasadnutí. Táto úvaha všeobecného súdu je obmedzená   iba   znením   poslednej   vety   citovaného   § 72   ods. 2   Trestného   poriadku.   Na základe jej interpretácie možno dôjsť k záveru, že súd rozhoduje na verejnom zasadnutí v prípade, ak sú alternatívne (nie kumulatívne) splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že z okolností prípadu vyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť, alebo   druhou   podmienkou   je,   ak   obvinený   v   žiadosti   o prepustenie   z väzby   o   výsluch požiada a zároveň uvedie nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné pre rozhodnutie.   Podľa   tejto   právnej   normy   sťažovateľ   mal   možnosť   pred   rozhodovaním okresného súdu podať žiadosť o výsluch (v danom prípade bol sťažovateľ vypočutý na hlavnom pojednávaní). K uvedenému ústavný súd už iba dodáva, že v súdnom spise sp. zn. 9 T 152/2008 žiadne podanie sťažovateľa (aj keď bol zastúpený obhajcom) so žiadosťou o vykonanie   výsluchu podľa   §   72   ods.   2   Trestného   poriadku,   resp.   žiadosť   o účasť   na konaní adresovaná druhostupňovému súdu nebola, čo potvrdzuje skutočnosť, že sťažovateľ si   týmto   zákonom   prípustným   postupom   efektívne   nebránil   svoje   práva.   Sťažovateľom tvrdená „žiadosť predviesť ma... mi Ústav... nevyhovel“, ktorej písomné vyhotovenie sa v trestnom spise nenachádza, nemá podľa názoru ústavného súdu relevanciu skutočnosti preukazujúcej opak už konštatovanej nedostatočnej aktivity pri obrane sťažovateľa.

20. Ústavný súd už v konaní sp. zn. III. ÚS 318/06 a sp. zn. IV. ÚS 45/08 zdôraznil, že   ani   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k čl. 5   ods. 4   dohovoru   nemožno vykladať   tak   bezmedzne,   že   by   z nej   vyplývala   povinnosť   všeobecného   súdu   a zvlášť odvolacieho súdu rozhodovať o ďalšom trvaní väzby vždy na verejnom zasadnutí, t. j. po vypočutí   obvineného,   bez   ohľadu   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Osobná   prítomnosť obvineného v konaní pred súdom je nevyhnutná, keď to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu   vyžaduje   povaha   skutočností   (tvrdení   a skutkových   okolností),   ktoré   majú   byť predmetom   posúdenia   súdom,   alebo   je   vzhľadom   na   procesnú   situáciu   a povahu prerokúvaných   skutočností   zabezpečenie   osobnej   prítomnosti   obvineného   nevyhnutným predpokladom zabezpečenia a rešpektovania kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“ (III. ÚS 34/07). Konkrétne okolnosti daného prípadu však podľa názoru ústavného súdu   nevyvolávali   potrebu   rozhodnúť   o   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na verejnom zasadnutí krajského súdu, tzn. až po vypočutí sťažovateľa na tomto zasadnutí. Sťažovateľovi bol v prípravnom konaní a aj v priebehu hlavného pojednávania vytvorený dostatočný priestor a bolo mu umožnené vyjadriť sa k dôvodom a okolnostiam jeho väzby. V čase rozhodovania okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby (2. júla 2009), ako aj v čase rozhodovania krajského súdu o sťažnosti prokurátora (15. júla 2009) nenastali nové   (vo   veci   konajúcim   súdom   predtým   neznáme)   skutočnosti   týkajúce   sa   existencie zákonných   dôvodov   sťažovateľovej   väzby.   Sťažovateľ   o výsluch   a osobnú   účasť   na rozhodovaní krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti prokurátora (na ktorom sa de facto rozhodovalo aj o jeho väzbe) nežiadal, pričom   v priebehu ďalšieho konania o podanej obžalobe možno počítať s jeho priamym – osobným prístupom k súdu minimálne v rámci   hlavného   pojednávania,   kde   môže   osobne   predniesť   aj   návrhy   a argumentáciu týkajúcu sa jeho väzby. Sťažovateľ a jeho obhajca predložili súdu svoje argumenty proti ďalšiemu trvaniu väzby v danom prípade v rámci žiadosti o prepustenie z väzby prednesenej na hlavnom pojednávaní konanom 2. júla 2009. (Na neverejnom zasadnutí krajského súdu nebol prítomný ani prokurátor.)

21. Postup, ktorý v danom prípade krajský súd zvolil pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora, ako aj samotné rozhodnutie krajského súdu z 2. júla 2009 sú podľa názoru ústavného súdu zlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi z už označených článkov ústavy a dohovoru.

III. c

K tvrdeniu sťažovateľa, že krajský súd sa „náležite nevysporiadal so všetkými mojimi dôvodmi môjho prepustenia z väzby, ktoré som uviedol (a aj môj obhajca) na hlavnom pojednávaní... v mojom prípade došlo k oslabeniu materiálnych podmienok mojej väzby...“

22. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009 na základe sťažnosti prokurátora   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   sp   zn.   9   T   152/2008   z 2.   júla   2009 a sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.

23. Z celkového obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tiež nesúhlasí s právnym názorom   vysloveným   v predmetnom   uznesení   krajského   súdu   (pozri   bod   7.1),   teda   aj s interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jeho väzobnej veci.

24. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z už citovaných odôvodnení uznesení vo veci konajúcich a rozhodujúcich väzobných súdov okrem iného zistil, že sťažovateľ bol pozbavený   osobnej   slobody   na   základe   dodržania dvoch   nevyhnutných   zákonných podmienok v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy, a to, že je vo väzbe zo zákonného dôvodu (začaté trestné   stíhanie   pre   skutok   kvalifikovaný   ako   trestný   čin)   a spôsobom   zodpovedajúcim zákonu (dodržaný postup podľa § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov), t. j. na základe rozhodnutia súdu. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009 obsahuje dostatok skutkových   a právnych   záverov   na   jeho   výrok   (o   zrušení   uznesenia   okresného   súdu a zamietnutí žiadosti sťažovateľa) a nebolo zistené ani to, že tento záver krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou   právnou   úpravou.   Ústavný   súd   v takom   prípade   nemá   žiaden   dôvod   a ani oprávnenie na prehodnocovanie jeho záverov.

25. Ústavný súd medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal v konaní pred   ústavným   súdom,   nezistil   žiadny   taký   dôvod   alebo   skutočnosť,   ktoré   by   mohli spochybniť právne závery krajského súdu o existencii a relevantnosti uvedených zákonných dôvodov väzby alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či svojvoľné. Vychádzajúc z uvedeného niet teda príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009 a namietaným porušením základných práv a slobôd označených sťažovateľom.

26.   K už   uvedenému   ešte   ústavný   súd   dodáva,   že   z citovaného   čl.   127   ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z príslušnej   medzinárodnej   zmluvy   medzi všeobecné   súdy   a ústavný   súd,   pričom   systém   tejto   ochrany   je   založený   na   princípe subsidiarity,   ktorý   určuje aj rozsah   právomoci   ústavného súdu   pri   poskytovaní ochrany týmto   právam   a slobodám   vo   vzťahu   k právomoci   všeobecných   súdov   (čl.   142   ods.   1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné pripomenúť, že nie   je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory   všeobecného súdu, ktoré   ho   pri   výklade   a uplatňovaní   zákonov   viedli   k rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného   súdu   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu teda byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, II. ÚS 55/98). Ústavný súd postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho skutkového a právneho záveru vo veci sťažovateľa nepovažuje za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

27. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama   osebe   viesť   k záveru   o zjavnej   neopodstatnenosti   alebo   arbitrárnosti   tohto   názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecný súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že   by   zásadne   popreli   ich   účel   a význam.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   rozhodnutie krajského   súdu   takéto   nedostatky   nevykazuje,   a na   meritórne   preskúmanie   uvedeného rozhodnutia preto ústavný súd nie je oprávnený. Inak povedané, po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré   sťažovateľ   uviedol   v   predmetnej   sťažnosti,   ústavný súd   nezistil   taký   výklad jeho ustanovení   Trestného   poriadku   citovaných   v napadnutom   rozhodnutí,   ktoré   by   mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru.

28. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   len   dodáva,   že   na   prerokovanie   sťažnosti   v tejto   časti   nemá právomoc, a to s ohľadom na dikciu čl. 127 ods. 1 prvej vety ústavy „.... ak o ich ochrane nerozhoduje   iný   súd“.   V čase   podania   sťažnosti   sa   trestná   vec   sťažovateľa   nachádzala v štádiu hlavného pojednávania (vypočúvania svedkov), pričom ústavnému súdu je známe, že   vec   z hľadiska   rozhodovania   o vine   a treste   sťažovateľa   ešte   nie   je   právoplatne rozhodnutá. Článok 6 ods. 1 dohovoru v relevantnej časti uvádza, že každý má právo na to, aby   súd   rozhodol   o oprávnenosti   akéhokoľvek   trestného   obvinenia   voči   nemu.   V rámci konania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa však nerozhoduje o,,oprávnenosti trestného   obvinenia“   voči   sťažovateľovi,   a skutkové   dôvody   väzby   sa   skúmajú   len v rozsahu   zákonných   požiadaviek   pre   toto   štádium   trestného   konania.   O oprávnenosti trestného obvinenia voči sťažovateľovi rozhodne až súd rozhodujúci o vine a treste, preto v tomto   štádiu   konania   ústavný   súd   nemá   právomoc   zasahovať   do   jeho   rozhodovacej činnosti.

IV.

29.   O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   v zmysle   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo IV. ÚS 136/05).

30. Námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti vzhľadom na argumentáciu krajského súdu   vyplývajúcu z odôvodnenia jeho rozhodnutia   nedisponujú   podľa   názoru   ústavného súdu takou intenzitou relevancie, ktorej následkom mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených základných práv garantovaných ústavou a dohovorom. Navyše, sťažovateľ má možnosť (najmä v prípade zmeny relevantných skutočností podmieňujúcich odôvodnenie obmedzenia jeho osobnej slobody) požiadať o prepustenie na slobodu v zmysle § 79 ods. 3 Trestného   poriadku,   prípadne   využiť   iné   možnosti   v rámci   realizácie   svojho   práva   na obhajobu poskytnuté mu platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

31. Vychádzajúc z už uvedeného ústavný súd v závere konštatuje, že medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal v konaní pred ústavným súdom, nezistil žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli spochybniť právne závery krajského súdu o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o prepustenie na slobodu a o existencii a relevantnosti uvedeného zákonného dôvodu väzby alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či svojvoľné. Niet teda príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Tos 64/2009 z 15. júla 2009 a namietaným porušením základných práv a slobôd označených sťažovateľom [„Základné právo... na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, 5, čl. 2 ods. 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy... a čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a c) Európskeho dohovoru...“].

32.   Z uvedeného dôvodu   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010