znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 59/08-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť B. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. B., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. MA 5 C 15/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. MA   5   C   15/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2.   B.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. B. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. B., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V zostávajúcej časti sťažnosti konanie zastavuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 59/08-17 z 13. februára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA 5 C 15/2003.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tomto opísanom skutkovom stave:

Dňa   22.   júna   2000   bol   podaný   Okresnému   súdu   Bratislava   II   návrh   na   určenie otcovstva mal. S. voči odporcovi R. B. Následne bola táto vec postúpená okresnému súdu. Sťažovateľka v konaní vystupuje v postavení vedľajšej účastníčky, lebo je matkou mal. S.Okresný súd nariadil prvé pojednávanie až 4. marca 2002. Nariadené pojednávanie na 9. máj 2002 odročil na 27. jún 2002, ktoré následne odročil na 3. október 2002. Okresný súd uznesením z 3. októbra 2002 postúpil spis svojmu pracovisku Malacky.

Pracovisku Malacky bol spis doručený 31. januára 2003. Sťažovateľka 30. októbra 2003 požiadala predsedu   okresného súdu   o nariadenie pojednávania. Dňa 24. novembra 2003   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov a doložila potvrdenie o svojich majetkových pomeroch.

Okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie   29.   januára   2004,   na   ktorom   vypočul sťažovateľku, odporcu a svedka. Na pojednávaní konanom 26. februára 2004 okresný súd vypočul   ďalších   svedkov   a nariadil   znalecké   dokazovanie.   Okresný   súd   uznesením 28. apríla 2004 ustanovil znalca a uložil povinnosť účastníkom konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu   o uložení   jej   povinnosti   zložiť   preddavok   na   znalecké   dokazovanie.   Sťažovateľka 19. mája 2004 požiadala okresný súd o vydanie predbežného opatrenia platiť výživné na mal. dieťa. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 31. augusta 2004 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania uložil len odporcovi. Zároveň krajský súd pripomenul okresnému súdu, aby urýchlene   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľky   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Okresný   súd   uznesením   z 11.   februára   2005   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľky a ustanovil   jej   právneho   zástupcu   z radov   advokátov   a zároveň   rozhodol   o návrhu   na vydanie   predbežného   opatrenia,   proti   ktorému   sa   sťažovateľka   odvolala.   Krajský   súd uznesením   z 31.   mája   2005   zmenil   uznesenie   okresného   súdu   vo   veci   predbežného opatrenia tak, že uložil odporcovi platiť výživné na mal. dieťa.

Okresný   súd   uložil   uznesením   21.   júla   2006   poriadkovú   pokutu   odporcovi   za opakované nedostavenie sa k znalcovi.

Sťažovateľka podaním 15. júna 2007 vyčíslila svoj nárok na výživné. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom 19. júna 2007, no písomne vyhotovenie rozhodnutia ani po viac ako piatich mesiacoch nedoručil. Okresný súd od začiatku až dosiaľ koná nedôsledne, neefektívne,   dochádza   k zbytočným   prieťahom,   odopiera   sťažovateľke   a mal.   dcére spravodlivosť.

Dňa 12. novembra 2007 podala sťažovateľka sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní. Podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2157/07 z 29. novembra 2007   oznámil,   že   upozornil   procesného   sudcu,   aby   v budúcnosti   konal   vo   veci   bez prieťahov, a sťažnosť hodnotil ako opodstatnenú.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol: „1.   Základné   právo   B.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV., v konaní vedenom pod spis. zn. MA 5 C 15/2003 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava IV. sa prikazuje vo veci spis. zn. MA 5 C 15/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

3. B. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk....

4. Okresnému súdu Bratislava IV. je povinný uhradil trovy právneho zastúpenia B. K., právnemu zástupcovi, JUDr. J. B....“.

4. Sťažovateľka podaním zo 7. marca 2008 ústavnému súdu oznámila, že po podaní ústavnej sťažnosti 12. decembra 2007 prevzala rozsudok okresného súdu zo 16. júna 2007, a preto časť sťažnosti, v ktorej požaduje, aby ústavný súd rozhodol, že okresnému súdu prikazuje   vo   veci   sp.   zn.   MA   5   C   15/2003   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   je bezpredmetná, a preto ju v tejto časti berie späť.

5.   Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila okrem iného tým, že: „Moja nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, krivdy a úzkosti prameniacich zo situácie, keď súd vo veci za dlhú dobu 7 rokov nerozhodol o ochrane mojich práv ako matky, ako aj základných práv dieťaťa na slušnú životnú úroveň. Odporca v súdnom spore bol zaviazaný na úhradu výživného predbežným opatrením až uznesením krajského súdu dňa 31. 05. 2005, ktoré však odporca nerešpektuje. Sťažovateľ (správne má byť sťažovateľka, pozn.) pociťujem úzkosť z môjho postavenia, pretože ako matka z môjho príjmu samoživiteľky, bez platenia výživného otcom, nedokážem poskytnúť maloletej dcére plné   hmotné   zabezpečenie   a   jej   všestranný   rozvoj.   Zároveň   pociťujem   bezmocnosť nenaplnenia mojej požiadavky a požiadavky mal. dcéry na dôslednú súdnu ochranu.“

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 15. apríla 2008 písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. V 3017/08.

6.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení bez toho, aby jednoznačne zaujala   stanovisko   k dôvodnosti   sťažnosti,   uviedla: „... V   označenej   veci   bolo   zaslané stanovisko Okresného súdu Malacky... z 24. januára 2008, s ktorým... sa stotožňujem. Pre objektívne posúdenie veci dodávam, že po optimalizácií súdnej sústavy v roku 2005 t. j. zlúčením   Okresného   súdu   Bratislava   IV   s   Okresným   súdom   Malacky   od   01. 01.   2005, pridelená vec vedená pod sp. zn. MA 5C 15/03 bola naďalej vybavovaná zákonným sudcom JUDr. R. Sudca vo veci konal, dňa 19. 06. 2007 vo veci vyhlásil rozsudok. Rozsudok bol písomne vyhotovený dňa 28. 11. 2007, t. j. viac ako 5 mesiacov. V rámci svojej kontrolnej činnosti som zistila, že lehota na vypracovanie súdneho rozhodnutia bola do 20. 07. 2007. Podľa § 158 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na žiadosť sudcu bola lehota predĺžená do 30. 08. 2007....konštatujem prieťah v konaní, ktorý je subjektívneho charakteru.“

Ústavný súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť skutočnosť uvedenú v písomnom stanovisku Okresného súdu Malacky, s ktorým sa stotožnil aj okresný súd a ktoré bolo doručené   ústavnému   súdu   1.   februára   2008,   kde   je   uvedené: „vo   veci   vznikli   dva zásadnejšie prieťahy a to v období od nápadu (31. 1. 2003) do prvého pojednávania (16. 12. 2003), čo predstavuje viac ako 10 mesiacov a taktiež v čase od vyhlásenia rozsudku (19. 6. 2007) do jeho písomného vyhotovenia (28. 11. 2007), t. j. viac ako 5 mesiacov. “

6.2 Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko aj keď mu ústavný súd poskytol túto možnosť listom č. k. I. ÚS 59/08-46 zo 4. júna 2008.

7. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

8. Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 13. februára 2008 I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák a Lajos Mészáros (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008, účinného od 1. marca   2008,   I.   senát   ústavného   súdu   tvoria   sudcovia   Peter   Brňák   (predseda   senátu), Marianna   Mochnáčová   (sudkyňa)   a Milan   Ľalík   (sudca).   Z uvedeného   dôvodu   vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. MA 5 C 110/2003 (v súčasnosti je vec vedená Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 5 C 110/08, pozn.) ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľka je v procesnom postavení vedľajšej účastníčky konania v právnej veci mal.   S.   K.,   proti   odporcovi:   R.   B.,   B.,   o určenie   otcovstva   a úpravu   práv   a povinností. Pôvodne bol návrh podaný 22. júna 2000 Okresnému súdu Bratislava II, kde bol vedený pod sp.   zn.   Nc   1724/00.   Následne   po   vykonaní   informatívneho   výsluchu   sťažovateľky a ustanovení opatrovníka maloletému dieťaťu podal 22. júna 2001 ustanovený opatrovník návrh   na   určenie   otcovstva   a...   okresnému   súdu,   ktorý   vec   zaevidoval   pod   sp.   zn. 19 C 81/01.

Následne okresný súd vykonal vo veci tieto úkony:Dňa 21. januára 2002 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho pojednávania na 4. marec 2002.

Súdne pojednávanie 4. marca 2002 bolo odročené na 9. máj 2002 z dôvodu, že sa nedostavil odporca.

Úradný záznam napísaný 6. marca 2002 s odporcom, podľa ktorého odporca prevzal kópiu žalobného návrhu, predložil splnomocnenie svojho advokáta na zastupovanie a zobral nariadený   termín   pojednávania   na   vedomie.   Ďalej   navrhol,   aby   bol   spis   postúpený Okresnému súdu Malacky z dôvodu miestnej príslušnosti.

Okresný súd dožiadaním z 12. marca 2002 zisťoval v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, odkedy má odporca trvalé bydlisko G.

Okresnému   súdu   bolo   10.   apríla   2002   bolo   doručené   potvrdenie   z   Registra obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o trvalom pobyte odporcu.

Okresný   súd   23.   apríla   2002   odročil   nariadené   pojednávanie   z 9.   mája   2002 na 27. jún 2002 bez uvedenia dôvodu.

Okresný   súd   2.   mája   2002   odročil   nariadené   pojednávanie   z 27.   júna   2002 na 3. október 2002 bez uvedenia dôvodu.

Súdneho pojednávania 3. októbra 2002 sa zúčastnili účastníci konania a okresný súd vyhlásil   uznesenie   o postúpení   veci   na   Okresný   súd   Malacky   z dôvodu   miestnej príslušnosti.   Písomné   vyhotovenie   uznesenia   č.   k.   19   C   81/01-19   z   3.   októbra   2002 nadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2002.

Okresný súd 28. januára 2003 odoslal predmetný spis Okresnému súdu Malacky.Okresný súd Malacky 31. januára 2003 prevzal predmetný spis a zaevidoval ho pod sp. zn. 5 C 15/03.

Sťažovateľka   4.   novembra   2003   požiadala   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania, lebo odporca si dobrovoľne neplní svoje rodičovské povinnosti.

Sťažovateľka   28.   novembra   2003   požiadala   okresný   súd   o ustanovenie   zástupcu z radov advokátov na zastupovanie vo veci v konaní pred súdom a doložila potvrdenie od zamestnávateľa o svojom príjme.

Sudca   1.   decembra   2003   dal   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 16. december 2003.

Súdneho pojednávania 16. decembra 2003 sa nezúčastnil odporca. Pojednávanie bolo odročené na 29. január 2004 za účelom vypočutia svedkov.

Súdneho pojednávania 29. januára 2004 sa zúčastnili účastníci konania. Okresný súd vypočul   sťažovateľku,   odporcu   a svedka,   oboznámil   účastníkov   konania   s listinami založenými   v spise   a pojednávanie   odročil   na   26.   február   2004   za   účelom   vypočutia svedkov.

Súdneho   pojednávania   26.   februára   2004   sa   nezúčastnil   odporca.   Okresný   súd Malacky vypočul sťažovateľku, svedkov, kolízneho opatrovníka a pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. 5 C 15/2003-49 z 28. apríla 2004 Okresný súd Malacky nariadil znalecké dokazovanie vo veci a ustanovil znalca z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA.Dňa   21.   mája   2004   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   žiadosť   o vydanie predbežného opatrenia, aby odporca bol zaviazaný platiť výživné navrhovateľke, a zároveň podala aj odvolanie proti uzneseniu č. k. 5 C 15/2003-49 z 28. apríla 2004 voči povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 28. mája 2004 podal odporca odvolanie proti uzneseniu č. k. 5 C 15/2003-49 z 28. apríla 2004 voči povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 20. júla 2004 dal sudca kancelárii pokyn, aby predložila spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd prevzal predmetný spis 6. augusta 2004 a uznesením č. k. 9 Co 249/04-62 z 31. augusta 2004 rozhodol o odvolaní tak, že odporcu zaviazal zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   11.   augusta   2004   súdny   znalec   požiadal   Okresný   súd   Malacky   o zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

Od   1.   januára   2005   bol   Okresný   súd   Malacky   organizačne   zlúčený   s okresným súdom (podľa § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, pozn.).

Okresný súd uznesením č. k. MA 5 C 15/2003-66 z 31. januára 2005 povolil vyplatiť znalcovi zálohu na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   MA 5 C 15/2003-68 zo 16.   februára   2005 priznal sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   celkom   a ustanovil   jej   advokáta   na zastupovanie v tomto konaní.

Okresný súd uznesením č. k. MA 5 C 15/2003-70 z 11. februára 2005 zamietol návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľka 8. marca 2005 podala odvolanie proti uzneseniu č. k. MA 5 C 15/2003-70 z 11. februára 2005, ktorým bol zamietnutý jej návrh na vydanie predbežného opatrenia.Sudca   9.   marca   2005   dal   kancelárii   pokyn   na   doručenie   odvolania   účastníkom konania s tým, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia.

Dňa   21.   apríla   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   okresný   súd o predloženie odvolania sťažovateľky z 8. marca 2005 na rozhodnutie krajskému súdu.Okresný súd 27. apríla 2005 spis a odvolanie sťažovateľky odoslal krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd prevzal spis 29. apríla 2005.

Dňa 7. júna 2005 ustanovený znalec informoval okresný súd, že odporca sa ani po dvoch predvolaniach nedostavil na odber krvi, a žiadal okresný súd, aby prijal potrebné opatrenia.

Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 135/04-82 z 31. mája 2005 rozhodol o odvolaní tak, že zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a zaviazal odporcu platiť výživné na navrhovateľku.

Sudca 28. júla 2005 dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 8. augusta 2005 požiadala okresný súd o nariadenie termínu súdneho pojednávania.

Dňa   31.   augusta   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   dovolanie   odporcu   proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 135/04-82 z 31. mája 2005.

Sudca 8. septembra 2005 dal kancelárii pokyn, aby vyzvala odporcu na zaplatenie súdneho   poplatku   za   podané   dovolanie   a doručila   dovolanie   účastníkom   konania   na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia.

Podaním   26.   septembra   2005   sa   k dovolaniu   odporcu   vyjadrila   sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Dňa 27. septembra 2005 odporca zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie.Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn. 3 Cdo 250/2005 zo 7. decembra 2005 rozhodol o dovolaní odporcu tak, že ho odmietol. Uznesenie bolo okresnému súdu doručené 15. decembra 2005.

Sudca 4. januára 2006 dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia najvyššieho súdu účastníkom konania.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   okresný   súd   23.   januára   2006 o nariadenie termínu súdneho pojednávania.

Okresný   súd   23.   januára   2006   zaslal   súdny   spis   ustanovenému   znalcovi   na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   27.   februára   2006   ustanovený   znalec   informoval   okresný   súd,   že   odporca nepreberá predvolania na určenej adrese, a žiadal, aby okresný súd vec prešetril a určil, ako má ďalej pokračovať.

Okresný súd listom z 13. marca 2006 upozornil právneho zástupcu odporcu, že jeho klient opakovane nepreberá predvolania na odber genetického materiálu, čo je dôvodom na uloženie   poriadkovej   pokuty.   Zároveň   požiadal   právneho   zástupcu,   aby   poučil   odporcu o jeho povinnostiach voči súdu a voči znalcovi a aby oznámil súdu v lehote 5 dní súčasnú adresu odporcu.

Dňa 13.   marca 2006   okresný   súd informoval   znalca o prijatých   opatreniach   voči odporcovi.

Právny zástupca odporcu 28. marca 2006 oznámil okresnému súdu kontaktnú adresu odporcu na doručovanie písomností.

Okresný súd 27. júna 2006 dostal   na vedomie list odporcu adresovaný súdnemu znalcovi.

Dňa 11. júla 2006 ustanovený znalec informoval okresný súd, že odporca sa napriek opakovaným predvolaniam nedostavil na odber biologického materiálu, a žiadal okresný súd, aby vec prešetril a určil, ako má ďalej pokračovať.

Okresný súd uznesením č. k. MA 5 C 15/2003-136 z 21. júla 2006 uložil poriadkovú pokutu   odporcovi.   O uložení   poriadkovej   pokuty   informoval   aj   ustanoveného   súdneho znalca.

Dňa 10. augusta 2006 podal odporca odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Okresný súd 30. augusta 2006 predložil spis s odvolaním odporcu na rozhodnutie krajskému súdu.

Odporca podaním z 11. septembra 2006 doplnil dôvody odvolania. Dňa 2. októbra 2006 ustanovený znalec oznámil okresnému súdu, že odporca sa nedostavil 28. septembra 2006 na odber biologického materiálu.

Dňa 20. októbra 2006 podala sťažovateľka vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.Okresný súd listom z 26. októbra 2006 požiadal súdneho znalca o vrátenie originálu súdneho spisu, ktorý mu bol vrátený 31. októbra 2006.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Co 430/06-33 z 31. októbra 2006 rozhodol o odvolaní odporcu   tak,   že   napadnuté   uznesenie   potvrdil.   Spis   bol   vrátený   okresnému   súdu 23. novembra 2006.

Sudca   2.   mája   2007   dal   kancelárii   pokyn,   aby   nariadila   termín   pojednávania na 31. máj 2007 a predvolala aj označených svedkov.

Právna   zástupkyňa   odporcu   podaním   29.   mája 2007   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní z osobných dôvodov a navrhla pojednávanie odročiť.

Súdneho   pojednávania   31.   mája   2007   sa   zúčastnila   sťažovateľka.   Odporca sa nedostavil. Okresný súd vypočul sťažovateľku a pojednávanie odročil na 19. jún 2007.Okresný súd na pojednávaní 19. júna 2007 rozhodol vo veci samej.Právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd 26. júla 2007 a 6. augusta 2007 o doručenie rozsudku.

Okresný súd zaslal poštou účastníkom konania vypracovaný rozsudok.Okresný súd 18. decembra 2007 doručil rozsudok č. k. MA 5 C 15/03-183 z 19. júna 2007 sťažovateľke.

Dňa 31. decembra 2007 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   MA   5   C   15/2003   o návrhu   na   určenie   otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a opatery a určenie výživného) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je rozhodovanie   okresného   súdu   o   určení   otcovstva   a   o výchove   a výžive   maloletého dieťaťa,   t. j.   ide   o   existenčnú   vec,   o agendu   starostlivosti   súdu   o   maloletých,   kde   sa predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná   efektívnemu   a rýchlemu   postupu   súdu (II. ÚS 2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 22. júna 2000, teda pred viac ako ôsmimi rokmi, uskutočnili sa v ňom pojednávania, okresný súd rozhodol vo veci po šiestich rokoch a ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na určenie otcovstva a na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy matky a uloženie povinnosti otcovi dieťaťa prispievať na jeho výživu, teda po právnej   stránke štandardná   rodinnoprávna   vec   patriaca   do   rozhodovacej   agendy všeobecného súdnictva.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre   zastáva   názor,   že   konanie   o určení   otcovstva   nepatrí   ku   skutkovo   zložitým veciam.   Táto   skutočnosť   môže   spôsobiť   iba   zdĺhavosť   konania   -   vykonávanie   úkonov znaleckého dokazovania a potreba časovej rezervy pri nariaďovaní pojednávaní. Keďže otec maloletého   dieťa   preťahoval   konanie,   ústavný   súd   zdĺhavosť   konania   vyplývajúcu z uvedenej okolnosti zohľadnil pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia.

1.2 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci určenia otcovstva a starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy v konaní od podania návrhu 22. júna 2001 do 21. januára 2002,   keď   sudca   dal   kancelárii   okresného   súdu   pokyn   na   nariadenie   pojednávania   na 4. marec 2002, v trvaní takmer sedem mesiacov. Následne okresný súd tiež nekonal, lebo bez uvedenia dôvodu odročil už nariadené pojednávania (9. mája 2002 a 27. júna 2002). Ďalej k prieťahom v konaní došlo od 4. decembra 2002, keď vstúpilo do právoplatnosti uznesenie o postúpení veci, do 28. januára 2003, keď okresný súd odoslal spis Okresnému súdu Malacky, v trvaní necelých dvoch mesiacov. Taktiež k zbytočným prieťahom v konaní došlo   od   31.   januára   2003   do   1.   decembra   2003   (keď   sudca   dal   pokyn   na   nariadenie pojednávania), čo predstavuje desať mesiacov. Ďalej k prieťahom došlo od 23. novembra 2006 do 2. mája 2007 v trvaní viac ako šesť mesiacov a od 19. júla 2007 do 28. novembra 2007 v trvaní viac ako štyri mesiace.

Okresný   súd   bol   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, celkovo takmer tri roky.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo sťažovateľka   v tejto   časti   sťažnosť   zobrala   späť. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd v zmysle   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojitosti   s ustanovením   §   96 Občianskeho   súdneho   poriadku   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 4.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 5 v I. časti odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   (pozri   body   1.1   a 1.2   tejto   časti   odôvodnenia) považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 11. decembra 2007.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov)   je   1/6   z   výpočtového základu.   Za   dva   úkony   právnych   služieb   v roku   2007   prináleží   advokátovi   odmena z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. dvakrát 3 176 Sk a režijný paušál dvakrát 178 Sk + 19 % dane z pridanej hodnoty, spolu teda 7 492 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008