znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 588/2012-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 28. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. Š., H., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. R. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 5. novembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. R. Š., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   R.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007.

Z   obsahu sťažnosti,   jej príloh   a   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného súdu vo veciach sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala okresnému súdu v auguste   2007   žalobu, ktorou   sa   domáhala uloženia   povinnosti   na zaplatenie peňažnej sumy žalovanému – K. – z titulu náhrady mzdy. Vec bola vedená okresným súdom pod sp. zn. 10 C 302/2007.

Na   okresnom   súde   bolo   vedené   pod   sp.   zn.   17   C   4/2011   konanie   o   žalobe sťažovateľky podanej okresnému súdu 30. novembra 2004, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti   okamžitého   skončenia   jej   pracovného   pomeru   zo   strany   žalovaného   –   K. Predmetné   konanie   bolo   právoplatne   skončené   v   apríli   2012   určením   neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Ďalej   je   okresným   súdom   vedené   konanie   pod   sp.   zn.   12   C   259/2007   o   žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha určenia, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa – K. − trvá.

Na   návrh   sťažovateľky   okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   302/2007-49 z 21. apríla 2008   prerušil   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   10   C   302/2007   (t.   j.   konanie o náhradu mzdy)   do právoplatného   skončenia   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn.   12   C   259/2007   (t.   j.   konanie   o   určenie,   že   pracovný   pomer   sťažovateľky u zamestnávateľa – K. − trvá).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   poukázala   na   to,   že   napriek   prerušeniu   namietaného konania   do právoplatného   skončenia   konania   o   určenie,   že   pracovný   pomer   trvá (sp. zn. 12 C 259/2007), právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia   pracovného   pomeru   (sp. zn. 17   C   4/2011)   dôvody   prerušenia   namietaného konania v apríli 2012 zanikli.

Podľa   sťažovateľky   právoplatným   ukončením   konania   o   určenie   neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru v apríli 2012 (sp. zn. 17 C 4/2011) zanikol akýkoľvek   zákonný   dôvod   na   ďalšie   prerušenie   namietaného   konania   o   náhradu   mzdy (sp. zn. 10 C 302/2007), a to napriek tomu, že k prerušeniu konania došlo z dôvodu vedenia iného konania o určenie, že pracovný pomer trvá (sp. zn. 12 C 259/2007), ktoré dosiaľ právoplatne nebolo ukončené.

Podľa sťažovateľky za stavu právoplatného ukončenia konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru už konanie, predmetom ktorého je posúdenie, či pracovný pomer sťažovateľky trvá, žiadnym spôsobom nesúvisí s posúdením nárokov sťažovateľky na náhradu mzdy v namietanom konaní.

Sťažovateľka   preto   vidí   porušenie   ňou   označených   základných   a   iných   práv v nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007 od apríla 2012, keď podľa nej odpadli zákonné dôvody na prerušenie tohto konania.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   Mgr.   R.   Š.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote zaručené v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní pod spisovou značkou 10 C 302/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nitra sa v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C 302/2007 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Mgr. R. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je povinný Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet advokáta Judr. R. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007.

Z   obsahu sťažnosti   vyplýva,   že   posudzované konanie   sa   začalo v   auguste   2007, od apríla 2008 bolo prerušené do právoplatného ukončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 259/2007, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných a iných práv prieťahmi v posudzovanom   konaní, ku ktorým   malo dôjsť od   apríla 2012, keď podľa   nej zanikli zákonné   dôvody   na   ďalšie   trvanie   prerušenia   konania   a   okresný   súd   napriek   tomu v prerokovaní vecí nepokračoval.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy v namietanom konaní listom sp. zn. Spr. 2144/2012 z 10. septembra 2012 oznámila, že jej sťažnosť   považuje   za   nedôvodnú,   keďže   dôvody   prerušenia   konania   naďalej   trvajú   aj po apríli 2012, keďže konanie, pre ktoré došlo k prerušeniu namietaného konania, dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd nezávisle od posudzovania dôvodnosti prerušenia konania, ktoré bolo okrem   iného   učinené   v   zhode   s   návrhom   sťažovateľky,   konštatuje,   že   samotná   dĺžka obdobia v trvaní siedmich mesiacov (od apríla 2012, keď podľa sťažovateľky zanikol dôvod prerušenia, pozn.), počas ktorého podľa sťažovateľky okresný súd mal konať a nekonal, vylučuje   vznik   prieťahov   v   konaní   takej   intenzity,   ktorá   by   zadávala   možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia ňou označených základných a iných práv.

Pokiaľ ide o dôvodnosť prerušenia namietaného konania, ústavný súd poznamenáva, že   mu   neprináleží   v   okolnostiach   danej   veci   túto   vyhodnocovať,   keďže   uvedené   patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu. Napriek tomu je potrebné poukázať na to, že už zo samotného predmetu konania o určenie, že pracovný pomer sťažovateľky trvá, ako aj predmetu konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že závery týchto konaní môžu mať podstatný význam pre posúdenie nárokov sťažovateľky v   namietanom   konaní   o   náhradu   mzdy.   Preto   všeobecná   argumentácia   sťažovateľky o neexistencii   akejkoľvek   súvislosti   medzi   namietaným   konaním   a   konaním   o   určenie, že pracovný   pomer   trvá   za   stavu,   keď   bolo   právoplatne   skončené   konanie   o   určenie neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru,   nie   je   možné   hodnotiť   ako argumentáciu   spôsobilú   spochybniť   pretrvávanie   dôvodnosti   prerušenia   namietaného konania.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012