SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 588/2012-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. Š., H., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. R. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. R. Š., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vo veciach sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala okresnému súdu v auguste 2007 žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti na zaplatenie peňažnej sumy žalovanému – K. – z titulu náhrady mzdy. Vec bola vedená okresným súdom pod sp. zn. 10 C 302/2007.
Na okresnom súde bolo vedené pod sp. zn. 17 C 4/2011 konanie o žalobe sťažovateľky podanej okresnému súdu 30. novembra 2004, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru zo strany žalovaného – K. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené v apríli 2012 určením neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Ďalej je okresným súdom vedené konanie pod sp. zn. 12 C 259/2007 o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha určenia, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa – K. − trvá.
Na návrh sťažovateľky okresný súd uznesením č. k. 10 C 302/2007-49 z 21. apríla 2008 prerušil konanie vedené pod sp. zn. 10 C 302/2007 (t. j. konanie o náhradu mzdy) do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 259/2007 (t. j. konanie o určenie, že pracovný pomer sťažovateľky u zamestnávateľa – K. − trvá).
Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že napriek prerušeniu namietaného konania do právoplatného skončenia konania o určenie, že pracovný pomer trvá (sp. zn. 12 C 259/2007), právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (sp. zn. 17 C 4/2011) dôvody prerušenia namietaného konania v apríli 2012 zanikli.
Podľa sťažovateľky právoplatným ukončením konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru v apríli 2012 (sp. zn. 17 C 4/2011) zanikol akýkoľvek zákonný dôvod na ďalšie prerušenie namietaného konania o náhradu mzdy (sp. zn. 10 C 302/2007), a to napriek tomu, že k prerušeniu konania došlo z dôvodu vedenia iného konania o určenie, že pracovný pomer trvá (sp. zn. 12 C 259/2007), ktoré dosiaľ právoplatne nebolo ukončené.
Podľa sťažovateľky za stavu právoplatného ukončenia konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru už konanie, predmetom ktorého je posúdenie, či pracovný pomer sťažovateľky trvá, žiadnym spôsobom nesúvisí s posúdením nárokov sťažovateľky na náhradu mzdy v namietanom konaní.
Sťažovateľka preto vidí porušenie ňou označených základných a iných práv v nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007 od apríla 2012, keď podľa nej odpadli zákonné dôvody na prerušenie tohto konania.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Mgr. R. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote zaručené v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní pod spisovou značkou 10 C 302/2007 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Nitra sa v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C 302/2007 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. R. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Mgr. R. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je povinný Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet advokáta Judr. R. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že posudzované konanie sa začalo v auguste 2007, od apríla 2008 bolo prerušené do právoplatného ukončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 259/2007, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných a iných práv prieťahmi v posudzovanom konaní, ku ktorým malo dôjsť od apríla 2012, keď podľa nej zanikli zákonné dôvody na ďalšie trvanie prerušenia konania a okresný súd napriek tomu v prerokovaní vecí nepokračoval.
Podpredsedníčka okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v namietanom konaní listom sp. zn. Spr. 2144/2012 z 10. septembra 2012 oznámila, že jej sťažnosť považuje za nedôvodnú, keďže dôvody prerušenia konania naďalej trvajú aj po apríli 2012, keďže konanie, pre ktoré došlo k prerušeniu namietaného konania, dosiaľ nie je právoplatne skončené.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd nezávisle od posudzovania dôvodnosti prerušenia konania, ktoré bolo okrem iného učinené v zhode s návrhom sťažovateľky, konštatuje, že samotná dĺžka obdobia v trvaní siedmich mesiacov (od apríla 2012, keď podľa sťažovateľky zanikol dôvod prerušenia, pozn.), počas ktorého podľa sťažovateľky okresný súd mal konať a nekonal, vylučuje vznik prieťahov v konaní takej intenzity, ktorá by zadávala možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia ňou označených základných a iných práv.
Pokiaľ ide o dôvodnosť prerušenia namietaného konania, ústavný súd poznamenáva, že mu neprináleží v okolnostiach danej veci túto vyhodnocovať, keďže uvedené patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu. Napriek tomu je potrebné poukázať na to, že už zo samotného predmetu konania o určenie, že pracovný pomer sťažovateľky trvá, ako aj predmetu konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že závery týchto konaní môžu mať podstatný význam pre posúdenie nárokov sťažovateľky v namietanom konaní o náhradu mzdy. Preto všeobecná argumentácia sťažovateľky o neexistencii akejkoľvek súvislosti medzi namietaným konaním a konaním o určenie, že pracovný pomer trvá za stavu, keď bolo právoplatne skončené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je možné hodnotiť ako argumentáciu spôsobilú spochybniť pretrvávanie dôvodnosti prerušenia namietaného konania.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012