znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 587/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom, Advokátskakancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice (sťažnosti vedené podsp. zn. Rvp 13708/2015, sp. zn. Rvp 15232/2015 a sp. zn. Rvp 115235/2015), ako ajadvokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Advokátska kancelária, Boženy Němcovej 22,Košice (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 13707/2015), vo veci namietaného porušenia čl. 2ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 20,čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1, čl. 37ods. 3 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er/299/2011 a jeho uznesením z 24. mája 2011v spojení s postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.7 CoE 85/2011 a jeho uznesením z 27. októbra 2011 a Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 ECdo 38/2015 a jeho uznesením z 29. júna 2015,ako aj postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 618/2010a jeho uznesením z 8. decembra 2011 v spojení s postupom Krajského súdu v Prešovev konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoE 12/2013 a jeho uznesením z 24. januára 2013a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 ECdo 208/2014a jeho uznesením z 27. júla 2015, postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenompod sp. zn. 4 Er 800/2012 a jeho uznesením zo 14. septembra 2012 v spojení s postupomKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 15 CoE 278/2013 a jeho uznesením zo 4. júna 2015a napokon postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 835/2010a jeho uznesením z 5. decembra 2011 v spojení s postupom Krajského súdu v Prešovev konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 134/2013 a jeho uznesením z 26. septembra 2013a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Oboer 15/2014a jeho uznesením z 27. augusta 2015 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedenépod sp. zn. Rvp 13707/2015, sp. zn. Rvp 13708/2015, sp. zn. Rvp 15232/2015 a sp. zn.Rvp 15235/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. I. ÚS 587/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli7. októbra 2015 a 20. novembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid lifeživotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 ods. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(vedené pod sp. zn. Rvp 13708/2015, sp. zn. Rvp 15232/2015 a sp. zn. Rvp 15235/2015,v ktorých bola zastúpená JUDr. Blyšťanom) postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 15 Er 618/2010 a jeho uznesením z 8. decembra 2011 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Prešov“) v spojení s postupom Krajského súduv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoE 12/2013 a jeho uznesením z 24. januára2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove“) a Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.4 ECdo 208/2014 a jeho uznesením z 27. júla 2015, postupom Okresného súdu Rožňavav konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 800/2012 a jeho uznesením zo 14. septembra 2012(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Rožňava“) v spojení s postupomKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 15 CoE 278/2013 a jeho uznesením zo 4. júna 2015(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach“) a napokon postupomOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 835/2010 a jeho uznesenímz 5. decembra 2011 v spojení s postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom podsp. zn. 2 CoE 134/2013 a jeho uznesením z 26. septembra 2013 a najvyššieho súdu v konanívedenom pod sp. zn. 2 Oboer 15/2014 a jeho uznesením z 27. augusta 2015, ako aj vo vecinamietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 ústavy (sťažnosť vedená podsp. zn. Rvp 13707/2015, sťažovateľka je zastúpená JUDr. Gulbišom) postupom Okresnéhosúdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 299/2011 a jeho uznesením z 24. mája 2011v spojení s postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.7 CoE 85/2011 a jeho uznesením z 27. októbra 2011 a najvyššieho súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 ECdo 38/2015 a jeho uznesením z 29. júna 2015 (ďalej aj „napadnutérozhodnutie najvyššieho súdu“; spolu len „napadnuté postupy a uznesenia všeobecnýchsúdov“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je právnickouosobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva, uzavrela s viacerými poistníkmi poistnézmluvy, ktoré obsahovali v XV. časti všeobecných poistných podmienok pre životnépoistenie aj tzv. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory súvisiace s uzavretýmipoistnými zmluvami budú riešené pred rozhodcovským súdom, ktorým bol vo všetkýchprípadoch Arbitrážny súd Košice, ktorého rozsudky mali byť spôsobilým exekučnýmtitulom v exekučnom konaní, v ktorom si sťažovateľka uplatňovala svoje pohľadávkyna dlžnom poistnom, úroky z omeškania, náklady na rozhodcovské konanie a iné nároky,ktoré boli predmetom rozhodcovského konania a k dobrovoľnému plneniu ktorýchpoistníkmi nedošlo. Sťažovateľka v sťažnosti konštatovala, že ňou zvolený súdny exekútorna jej návrh podal na jednotlivých prvostupňových súdoch žiadosť o vydanie povereniana vykonanie exekúcie. Okresné súdy Prešov a Rožňava svojimi napadnutýmirozhodnutiami zamietli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanieexekúciez dôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložkyzakladajúcejprávomocrozhodcovského súdu na konanie ako nekalej zmluvnej podmienky, ktorého rozsudkyneboli uznané ako relevantný exekučný titul. Okresné súdy Prešov a Rožňava tak malirozhodnúť bez nariadenia pojednávania, bez toho, aby preskúmali rozhodcovský spis, beztoho, aby umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a bez toho, abyvykonanie exekúcie namietal povinný. Krajské súdy v Prešove a v Košiciach svojiminapadnutými rozhodnutiami zamietli sťažovateľkou podané odvolania a najvyšší súdsvojimi napadnutými rozhodnutiami v troch prípadoch (Rvp 13707/2015, Rvp 13708/2015a Rvp 15235/2015) odmietol ňou podané dovolania z dôvodu ich neprípustnosti.Sťažovateľka preto podala sťažnosti ústavnému súdu.

3. Podstatu argumentácie sťažovateľky tvorí námietka, že Okresné súdy Prešova Rožňava pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúciepodľa § 44 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov vykonali dokazovanie bez toho, aby nariadilipojednávanie, čím jej mali odňať možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, prípadnenavrhnúť vlastné dôkazy na vyvrátenie prijatých záverov. Uvedený nedostatok pritomnenapravili ani Krajské súdy v Prešove a v Košiciach v odvolacích konaniach a následne aninajvyšší súd v rámci konaní o dovolaniach sťažovateľky. Nadväzujúc na uvedenú námietku,sťažovateľka ďalej všeobecným súdom vytýka, že jej neumožnili vyjadriť sak vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia pojednávania a neumožnili jej uniesťdôkazné bremeno, čo samo osebe podľa jej názoru postačuje pre záver o porušení jejoznačených práv. Námietky, ktoré sťažovateľka formuluje proti napadnutým rozhodnutiamnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, sú založené predovšetkým na jej nesúhlases názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého v jej veciach neboli naplnené dôvodyprípustnosti dovolaní podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),hoci Okresné súdy Prešov a Rožňava v jednotlivých právnych veciach podľa jej tvrdeniavykonali dokazovanie listinami (poistnou zmluvou a poistnými podmienkami), ale napriektomu v predmetných veciach nenariadili pojednávania, a tak ju ako účastníčku konaníneoboznámili s vykonanými dôkazmi a neumožnili jej vyjadriť sa k nim. Sťažovateľkanamieta najmä arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých uznesení všeobecných súdov,čím jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá mala mať za následok porušeniejej označených práv.

4. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutýmirozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšiekonanie a prizná jej úhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniazákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom podsp. zn. Rvp 13707/2015, sp. zn. Rvp 13708/2015, sp. zn. Rvp 15232/2015 a sp. zn.Rvp 15235/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a napadnuté postupya uznesenia všeobecných súdov, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

9.Knamietanémuporušeniuoznačenýchprávnapadnutýmipostupmia rozhodnutiami Okresných súdov Prešov a Rožňava, Krajského súdu v Prešovea Krajského súdu v Košiciach a tiež najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že zotrvávana svojich záveroch a dôvodoch odmietnutia sťažností sťažovateľky pre nedostatok svojejprávomoci (vo vzťahu k napadnutým postupom a uzneseniam okresných súdov),a vo vzťahu ku krajským súdom a najvyššiemu súdu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti).Tieto dôvody sú sťažovateľke dobré známe, ako to vyplýva aj zo záverov rozhodnutiaI. senátu ústavného súdu o odmietnutí sťažností v jej veciach vedených pod sp. zn.I. ÚS 413/2015 zo 7. októbra 2015, ktoré bolo doručené právnym zástupcom sťažovateľky

27. októbra 2015 (JUDr. Blyšťanovi) a 29. októbra 2015 (JUDr. Gulbišovi), čím nadobudloprávoplatnosť.

10. Ústavný súd sa plne stotožňuje so svojimi závermi uvedenými v tomto uznesenía tam uvedenou judikatúrou ústavného súdu (pozri bod 13 uvedeného uznesenia),Európskeho súdu pre ľudské práva (bod 14), Súdneho dvora Európskej únie (body 15 a 16)a najvyššieho súdu (body 19 až 20), a preto v tomto uznesení už nepovažoval za potrebnéopakovane reagovať na v zásade rovnaké sťažnostné námietky sťažovateľky a opisovaťtieto dôvody odmietnutia sťažností znova tým istým spôsobom.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnejhospodárnosti, ústavný súd tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol už bez odôvodnenia(posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 13707/2015neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretože splnomocnený advokát JUDr. GabrielGulbiš, ktorý je na nej podpísaný, uviedol iba petit sťažnosti (na s. 1 a s. 2). V doplnenísťažnosti o odôvodnenie zo 4. októbra 2015 je však uvedený na prvej strane ako zástupcasťažovateľky JUDr. Jaroslav Škapinec, ktorý toto odôvodnenie vlastnoručne nepodpísal,a navyše ústavný súd v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory vedenéhok 9. novembru 2015 zistil, že menovaný má v súčasnosti pozastavený výkon advokácie (nieje teda splnená zákonná podmienka uvedená v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Uvedená vada by bola preto samostatným dôvodom na odmietnutie tejto sťažnosti aj prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015