znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 587/2014-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   decembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť Š. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Havelkovou, Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 201/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. S. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 201/2009 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cb 201/2009 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Š.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý uhradiť Š. S. trovy právneho zastúpenia spolu   v   sume   511,34   €   (slovom   päťstojedenásť   eur   a tridsaťštyri   centov)   na   účet   jeho právnej zástupkyne JUDr. Andrey Havelkovej, Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2014   doručená   sťažnosť   Š.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr. Andreou Havelkovou, Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 201/2009.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Návrhom   doručeným   Okresnému   súdu...   24.   1.2009   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ... domáha, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla značky N... Po podaní žaloby Okresný súd... v tejto veci nekonal až do roku 2013. Až po cca 4 rokoch   od   podania   žaloby   Okresný   súd...   doručil   dňa   14. 10. 2013   vyjadrenie   odporcu v tejto   veci   sťažovateľovi   spolu   s   výzvou   na   vyjadrenie   sa   k   tomuto   podaniu   odporcu. Odporca sa... vyjadril podaním zo dňa 30. 10. 2013, ktorým navrhol aj vstup Ministerstva vnútra... a spoločnosti H... do konania na stranu odporcu a doplnil žalobný petit. Okresný súd... však rozhodol iba čiastočne uznesením 31 Cb/201/2009 zo dňa 13. 12. 2013, pričom o návrhu na vstup spoločnosti H... do dnešného dňa vôbec nerozhodol a... nebol vytýčený ani termín pojednávania v tejto veci.   Sťažovateľ nemôže po dobu trvania súdneho konania užívať   svoje   motorové   vozidlo,   ktorého   nadobúdacia   hodnota   bola   podľa   Leasingovej zmluvy... 797.300,- Sk (26.465,51 €).

... postup Okresného súdu... nemožno odôvodniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci alebo správaním účastníkov konania, a tak podľa nášho názoru postupom Okresného súdu... došlo a stále dochádza k porušovaniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd... pri rozhodovaní v tejto veci svojim postupom, resp. nečinnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza už bez mála 5 rokov... poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ počas vedeného súdneho konania ako vlastník   predmetného   motorového   vozidla   nemôže   toto   užívať,   nakoľko   sa   nachádza v úschove,   kde   toto   vozidlo   uložil   útvar   Policajného   zboru   a   musí   platiť   napr.   poistné na predmetné vozidlo. Sťažovateľ by... mal po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci ako povinná   osoba   uhradiť   útvaru   Policajného   zboru   nevyhnutné   náklady,   ktoré   vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ktorá trvá už bez mála 5 rokov, ak súd nerozhodne inak.   Každým   dňom   súdneho   konania   stráca   predmetné   motorové   vozidlo   na   hodnote, pričom súd by mal aj vzhľadom na uvedené rozhodnúť čo možno najrýchlejšie, pričom tento spor   je   pre   odporcu   mimoriadne   významný   s   poukazom   aj   na   nadobúdaciu   hodnotu vozidla.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31 Cb/201/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31 Cb/201/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €... ktoré je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 340,90 €... ktorú im Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   prijal   na   ďalšie   konanie   uznesením č. k. I. ÚS 587/204-11 z 1. októbra 2014 a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu   reagovala   podaním sp. zn. Spr. 3632/2014 z 23. októbra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

„Vzhľadom na časový odstup prvých dvoch úkonov súdu vykonaných v namietanej veci a celkovú dĺžku súdneho konania je možné konštatovať, že konanie namietanej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi. Mám však za to, že od 14.03.2013 koná súd vo veci bez prieťahov.

Na celkovú dĺžku konania však mala vplyv okrem nadmernej zaťaženosti súdu aj potreba vykonania procesných úkonov (podanie návrhu na vstup nových účastníkov do konania, potreba jeho doplnenia, žiadosť navrhovateľa o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu,..), ktorá nariadenie termínu pojednávania vo veci oddialila. Termín pojednávania bol po vykonaní potrebných procesných úkonov nariadený na deň 15.12.2014 o 8:00 hod. Považujem za potrebné poukázať na skutočnosť,   že samotná ústavná sťažnosť je prípustná, len ak iné opatrenia neviedli k náprave. Mám za to, že nápravu vzniknutých prieťahov v konaní bolo možné zabezpečiť   aj podaním sťažnosti k rukám predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. Táto však zo strany sťažovateľa podaná nebola.“

Sťažovateľ k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu vo svojom liste doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2014 okrem iného uviedol:

„Nemôžeme súhlasiť s názorom Okresného súdu Bratislava I, ak tvrdí že jeho postup odo dňa 14.03.2013 nie je poznačený prieťahmi.

Dňa 14.03.2013 pristúpil Okresný súd Bratislava I k opätovnej výzve žalovaného k vyjadreniu k žalobe a na doručenie leasingového spisu. Máme za to, že v tomto prípade Okresný súd Bratislava I nemusel opätovne vyzývať žalovaného na vyjadrenie, nakoľko odporca by sa mal možnosť vyjadriť k návrhu aj na prípadnom nariadenom pojednávaní, resp. odporca nemusí možnosť vyjadriť sa v tejto právnej veci využiť....

K tvrdeniu Okresného súdu Bratislava I o predlžovaní konania aj z dôvodu potreby procesného   úkonu,   a   to   na   základe   návrhu   na   vstup   nových   účastníkov   do   konania uvádzame nasledovné:

... ak by nedošlo k prieťahom v konaní, tak by pravdepodobne nevznikla ani potreba na vstup ďalších účastníkov do tohto konania, nakoľko až dňa 22.09.2010, teda po takmer roku   po   podaní   návrhu,   si   tretia   osoba   (spoločnosť   H...)   začala   uplatňovať   nárok   k zaistenému vozidlu, ktoré je predmetom sporu, a teda návrh na vstup účastníka do konania bol odôvodnený objektívnymi skutočnosťami bez zavinenia sťažovateľa. Vstup Ministerstva vnútra SR   do   konania bol taktiež   spôsobený a priori prieťahmi   v   predmetnom konaní, nakoľko navrhovateľ bez vstupu tohto účastníka do konania by musel uhradiť nevyhnutné náklady   spojené   s   úschovou   vozidla,   ktorá   práve   z dôvodu   nečinnosti   Okresného   súdu Bratislava I trvá už niekoľko rokov, čím došlo k podstatnému navýšeniu týchto nákladov, a tak aj potrebe navrhnúť vstup ministerstva do konania.

Zároveň podľa nášho názoru došlo k prieťahom v konaní aj v rámci rozhodovania o návrhu   na   vstup   účastníkov   do   konania,   nakoľko   sťažovateľ   navrhol,   aby   vstúpili   do konania dvaja účastníci, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a spoločnosť H..., ešte podaním zo dňa 30.10.2013. Okresný súd Bratislava I síce pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania, avšak len Ministerstva vnútra SR, a nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí nerozhodol o vstupe druhého navrhovaného účastníka sťažovateľom, a teda o vstupe   spoločnosti   H...,   do   tohto   konania.   Až   dňa   08.09.2014,   t.j.   takmer   po   roku   od podania návrhu. Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa k doplneniu výpisu tejto osoby z registra alebo inej evidencie, do ktorej je táto zahraničná osoba   zapísaná.   Podľa   nášho   názoru   predmetná   vada   podania   sa   dala   odstrániť   pri správnom konaní okresného súdu v priebehu pár týždňov, a nie rok po podaní návrhu. Okresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení tvrdí, že podľa jeho názoru bolo možné nápravu   vzniknutých   prieťahov   v   konaní   zabezpečiť   aj   podaním   sťažnosti   k   rukám predsedníčky tohto súdu. S týmto názorom sa taktiež nestotožňujeme, pričom poukazujeme na   našu   argumentáciu   ohľadom   tejto   podmienky   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   1   27 Ústavy   SR   v samotnej   sťažnosti.   Podľa   nášho   názoru   z judikatúry   Ústavného   súdu   SR vyplýva, že vo viacerých prípadoch Ústavný súd SR posudzoval ústavnú sťažnosť aj bez splnenia tejto podmienky prípustnosti, čím v podstate vyslovil, že táto podmienka nie je podmienkou pre prípustnosť sťažnosti. Judikatúra ESĽP v obdobných veciach... podporuje náš názor, že pre prípustnosť sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR je nepodanie sťažnosti predsedovi dotknutého súdu bez právneho významu, nakoľko táto nie je účinným právnym prostriedkom nápravy.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 201/2009.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu   a sudcu   je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke nemožno   konanie   o   určenie   vlastníckeho   práva,   ktoré   patrí   k   štandardnej   agende všeobecných súdov, hodnotiť ako zložité.

Pokiaľ ide o druhé kritérium – správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd po preskúmaní spisu okresného súdu sp. zn. 31 Cb 201/2009 zistil v doterajšom priebehu tieto obdobia nečinnosti:

- od 24. novembra 2009 (podanie návrhu) do 4. mája 2010 (okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu),

- od 4. mája 2010 do 11. júna 2012 (okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku),

- od 2. júla 2012 (sťažovateľ zaplatil súdny poplatok) do 9. apríla 2013 (okresný súd vypravil opätovnú výzvu odporcovi na vyjadrenie k návrhu),

- od 12. júna 2013 (okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu) do začiatku októbra 2013 (výzva Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Čadca na zaslanie spisu a výzva sťažovateľovi na vyjadrenie k vyjadreniu odporcu),

- od 13. decembra 2013 (okresný súd uznesením rozhodol, aby do konania vstúpilo Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky)   do   2.   septembra   2014   (odoslané   uznesenie okresného súdu, výzva sťažovateľovi, aby odstránil vady návrhu na vstup spoločnosti H. do konania).

Ústavný súd konštatuje, že k zbytočným prieťahom v konaní dochádzalo opakovane aj preto, že výzvy okresného súdu boli odoslané s veľkým časovým oneskorením. Opätovná výzva   na   vyjadrenie   odporcu   k   návrhu   s   dátumom   14.   marec   2012   bola   odoslaná z okresného súdu 9. apríla 2012, žiadosť Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Čadca a výzva sťažovateľovi, aby sa vyjadril k vyjadreniu odporcu s dátumom 18. júla 2013, boli z okresného súdu odoslané až po troch mesiacoch, t. j. začiatkom októbra 2013, uznesenie okresného súdu z 3. júna 2014 bolo z okresného súdu odoslané až 2. septembra 2014, teda tiež až po troch mesiacoch.

Ústavný súd nemôže súhlasiť s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že postup okresného   súdu   bol   od   14.   marca   2013   bez   prieťahov.   Opätovná   výzva   odporcovi na vyjadrenie   k   návrhu   zo   14.   marca   2013   bola   zbytočná.   Odporca   má   iba   právo,   nie povinnosť   k   návrhu   sa   vyjadriť.   Pokiaľ   sa   odporca   k   návrhu   na   základe   prvej   výzvy zo 4. mája   2010   tri   roky   nevyjadril,   nebolo   povinnosťou   okresného   súdu   opätovne   ho k vyjadreniu vyzývať. Zároveň je potrebné skonštatovať, ako to už ústavný súd uviedol, že k prieťahom v období od 14. marca 2013 do 2. septembra 2014 v dĺžke 7 mesiacov došlo iba z dôvodu oneskorení pri odosielaní zásielok z okresného súdu.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   argumentácii   o   neprípustnosti   sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ nepodal predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nie je možné považovať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu za účinný prostriedok nápravy.

Ústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby ani 5 rokov po podaní návrhu na okresnom súde nebolo vo veci vykonané žiadne pojednávanie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   201/2009   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   201/2009   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 15 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   zakladajúce   namietané porušenie základného práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam veci pre sťažovateľa) považoval ústavný súd za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť mu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľovi   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním. Sťažovateľ si uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 511,35 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „vyhláška“).   Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   a vyjadrenie   k   stanovisku   okresného   súdu)   v sume   426,12   € vrátane   režijného   paušálu   (3 x 134   €   +   3   x   8,14   €).   Odmena   právnej   zástupkyni za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty tak predstavuje celkovú sumu 511,34 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.