SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 584/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s.,Račianska 153/A, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Jablonkom, PhD.,Advokátska kancelária BAJO LEGAL, s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovskéhosúdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-71/2014z 25. júna 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovskéhosúdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovskýsúd“) sp. zn. Rsp V-71/2014 z 25. júna 2015 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“). Sťažnosťsťažovateľky bola doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 7. septembra 2015.
2. Sťažovateľka v podanej sťažnosti uviedla, že sa ako žalobkyňa podanímz 5. augusta 2014 v spojení s návrhom na zmenu žaloby z 10. marca 2015 domáhala„zaplatenia časti ceny diela (zádržného) vo výške – 175.849,35 Eur s prísl. a zmluvnou pokutou voči žalovanému...“. Rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom zamietol jejnárok v celom rozsahu z dôvodu predčasnosti žaloby bez toho, aby sa akýmkoľvekspôsobom vyrovnal s jej tromi podstatným námietkami, ktoré mali podľa nej významnývplyv na posúdenie napadnutého rozsudku aj z ústavného hľadiska:
i) zo zmluvy o dielo uzavretej 1. augusta 2008 vyplýva, že došlo k splatnosti časticeny diela (zádržného), keďže dielo bolo odovzdané 18. augusta 2009,
ii) žalovaný okrem všeobecných tvrdení, že dielo má vady, netvrdil žiadneskutočnosti (ani nepredložil žiadne dôkazy), že by mu s odstraňovaním vád vznikli nejakénáklady, ktoré by bol oprávnený započítať so zádržným,
iii) sťažovateľkou bolo preukázané, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. Rsp-148/2010 zo 14. novembra 2014 už bola priznaná zľava z ceny diela v sume 311 336,34 €.
3. Opisujúc podrobne skutkový stav na s. 3 a s. 4 v sťažnosti v konaní predrozhodcovským súdom, sťažovateľka tvrdí, že„rozhodcovský rozsudok je arbitrárny z dôvodu, že poprel zásady civilného procesu, ako aj rozhodcovského procesu o bremene tvrdenia a bremene dôkaznom...“(§ 28 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdua § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pozn.) a súčasne je arbitrárny z dôvodu, že„rozhodcovský súd sa nevysporiadal v odôvodnení s podstatnými námietkami sťažovateľky ako žalobkyne pre rozhodnutie v merite veci“(§ 157 ods. 2 Občianskeho súdnehoporiadku), teda v konečnom dôsledku je„ústavne neakceptovateľný narúšajúci základné princípy spravodlivého súdneho konania, čo prirodzene vyústilo do extrémnej spravodlivosti rozsudku a nedôvery sťažovateľa v právo...“.
4.Sťažovateľkav sťažnostiďalejuviedla,žepostupoma rozsudkomrozhodcovského súdu, ktorý nemôže už v danej veci preskúmať všeobecný súd (pozriustanovenie § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskoršíchpredpisov, pozn.), ale iba ústavný súd (odkazuje napr. na jeho nález III. 162/2011 z 31. mája2011 a uznesenie o prijatí II. ÚS 155/2015 z 10. marca 2015, pozn.), došlo k porušeniu jejzákladného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávisloma nestrannom súde a práva na spravodlivé súdne konanie.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydalnález, ktorým vysloví, že jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupoma rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu z 25. júna 2015 v konaní vedenom podsp. zn. Rsp V-71/2014 porušené bolo, a súčasne navrhuje, aby ústavný súd predmetnýrozhodcovský rozsudok zrušil a priznal jej náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Porušenie svojich práv sťažovateľka videla predovšetkým v nedostatočnomodôvodnení a arbitrárnosti rozsudku rozhodcovského súdu [pozri bližšie body 2 i) až iii) a 3tohto rozhodnutia].
9. Ústavný súd v minulosti preskúmaval rozhodcovské rozsudky (rozhodcovskéhosúdu, pozn.) z hľadiska dodržania zásad spravodlivého procesu, ale v jeho praxi dochádzalok rôznej interpretácii otázky jeho právomoci posudzovať či neposudzovať rozhodcovskékonanie, ktoré je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Aj samotná sťažnosťsťažovateľky sa opiera o právne názory ústavného súdu vyslovené v nálezoch sp. zn.III. ÚS 162/2011 a sp. zn. III. ÚS 547/2013, ako aj o uznesenie o prijatí sťažnosti sp. zn.II. ÚS 155/2015 z 10. marca 2015. Na druhej strane niektoré sťažnosti, v ktorýchsťažovatelia namietali nedostatočné odôvodnenie alebo nepreskúmateľnosť rozhodcovskýchrozsudkov, považoval ústavný súd v zásade za prípustné, avšak v týchto prípadoch ichodmietol ako zjavne neopodstatnené na základe preskúmania predmetného odôvodnenia(napr. I. ÚS 569/2012) alebo ich odmietol pre nedostatok svojej právomoci, ak sťažovateliamali možnosť podať proti meritórnemu rozhodcovskému rozsudku účinný prostriedoknápravy, a to žalobu podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v zneníneskorších predpisov (napr. III. ÚS 220/2014, III. ÚS 322/2014).
10. Keďže pri posudzovaní sťažností smerujúcich proti rozhodcovským súdomdochádzalo k rôznym výkladom a právnym názorom, ústavný súd na svojom neverejnomzasadnutí pléna 18. novembra 2015 vo veci zjednotenia odchýlnych právnych názorovsenátov ústavného súdu prijal zjednocujúce stanovisko v uznesení sp. zn. PLz. 5/2015zo 18. novembra 2015, ktorým rozhodol, že „Ústavný súd nemá právomoc rozhodovaťo sťažnostiach proti postupom a rozhodnutiam rozhodcovských súdov“, o čom je zmienkaaj na stránke ústavného súdu www.concourt.sk „TLAČOVÁ INFORMÁCIA č. 71/2015z 18. novembra 2015“. V odôvodnení svojho uznesenia ústavný súd konštatoval, žerozhodcovský súd nie je „iným súdom“ podľa čl. 127 ústavy, a poukázal aj na to, žeprávomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiamrozhodcovských súdov je vylúčená z povahy veci, keďže rozhodcovské súdy nie sú orgánmiverejnej moci. Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktoromrozhodcovia ako osoby súkromného práva rozhodujú spory na základe súkromnoprávnehoaktu účastníkov konania. Rozhodcom ani rozhodcovským súdom nie je formálne animateriálne zverený výkon verejnej moci a z tohto dôvodu nemôžu byť pasívne legitimovanív konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Senáty ústavného súdu sú podľa § 6poslednej vety zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach tedauž viazané týmto uznesením pléna ústavného súdu.
11. Ústavný súd na základe tohto uznesenia sa už preto bližšie nezaoberalnámietkami sťažovateľky a pri predbežnom prerokovaní jej sťažnosť odmietol vo vzťahuk rozhodcovskému rozsudku pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015