SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 582/2015-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Gahérovou,Gr sslingová 2501/58, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právaӧgarantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 42/1996 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 42/1996p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 42/1996 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. ⬛⬛⬛⬛, p r i z n á v a primerané finančné zadosťučineniev sume 8 800 € (slovom osemtisícosemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava Ip o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛, p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresnýsúd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. MarteGahérovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola24. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namietal porušenie v záhlaví označených základných práv postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 42/1996, ktorýv konaní o ochranu osobnosti žalobcu ⬛⬛⬛⬛ proti sťažovateľovi začatom27. februára 1996 právoplatne nerozhodol do podania sťažnosti.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných práv v konanípred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 40 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresnéhosúdu listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 4. marca 2016 a v ktorom uviedla, žesťažnosť sťažovateľa považuje za dôvodnú, pričom ale žiada zvážiť výšku finančnéhozadosťučinenia, pretože k predĺženiu konania prispeli aj účastníci konania svojou častouneúčasťou na pojednávaniach, žiadané finančné zadosťučinenie považuje za neprimeranevysoké a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
4. V podaní z 25. januára 2016 sťažovateľ tiež súhlasil s upustením od ústnehopojednávania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozorunad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov jev konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd vzhľadom na extrémnu dĺžku doterajšieho konania preskúmalkonanie na okresnom súde iba z pohľadu dôvodov namietaných v podanej sťažnostia dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná; nepovažoval vôbec za významnépodrobne skúmať jednotlivé kritériá či obdobia nečinnosti tohto súdu.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzizákladné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie vecibez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré jenedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdomhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavouzaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavujetrvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí pretonásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) satak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienenáobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétneokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehukonania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,čo je pre sťažovateľa v „hre“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciZáborský a Šmáriková v. Slovensko).
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno tedaformulovať vždy s ohľadom na celkovú dĺžku konania a na uvedené faktory, ktorými bolokonanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušenípráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovaťindividuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené,t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie vecibez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobenévýlučne konaním účastníka/sťažovateľa, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konaniazodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania spravidla nie je nedôvodnéa potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o ochranuosobných práv, ktoré sa vedie voči sťažovateľovi pred okresným súdom, trvá užod 27. februára 1996 doteraz, t. j. vyše 20 rokov. Prekážky ďalšieho postupu v konaní pretouž nemožno uspokojivo odôvodniť ani komplikovanou procesnou situáciou, ktorá vyvolávapotreby ďalších vymedzení účastníkov daného konania, rovnako ako rozhodovanieodvolacieho súdu či dovolacieho súdu na meritórne, procesné či čiastočné rozhodnutiaokresného súdu, ktoré svojimi dôsledkami do celkového konania objektívne zasahovali.Ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, lebo platí zásada„oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov. rozhodnutieEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci MEDVEDEVSKYI v Ukrajina z 20. 5. 2010,bod 75).
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie vo výrokuuvedených základných práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákonao ústavnom súde.
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, ajprimerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradou škody či inou náhradou, ako si to zrejmepredstavoval sťažovateľ, keď z tohto titulu žiadal priznať sumu 40 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie v sume8 800 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a obmedzený predmetkonania za primeranú doterajšej neprimeranej celej 20-ročnej dĺžke konania, ktorázodpovedá aj rozhodovacej praxi ústavného súdu.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčastiuhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodolpriznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 355,73 €,pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016