znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 581/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konanívedenom pod sp. zn. 14 C 314/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IIv konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 314/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.14 C 314/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovomštyritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jej právnehozástupcu advokáta Mgr. Miroslava Goliana, Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.I. ÚS 581/2014-09 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.14 C 314/2001.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Poručiteľka ⬛⬛⬛⬛... zanechala závet ako aj listinu o vydedení..., ktorou vydedila svoje dve deti... a celý svoj majetok, ako byt, jeho vybavenie   ako   aj   zostatok   na   vkladných   knižkách   zanechala   svojej   dcére   a   teda sťažovateľke. Vydedení súrodenci sťažovateľky závet a listinu o vydedení spochybnili... a tak podľa pokynov uvedených v Uznesení OS BA II, spis. zn. D 1510/00-35, Dnot 192/00, zo dňa 15.05.2001, podali na označený súd žalobu, ktorou sa domáhali určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, neskôr aj o určenie, že dôvody na vydedenie dané nie sú.“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej podrobne opisuje priebeh konania, resp. časový sledpojednávaní pred   okresným súdom,   a tiež poukazuje na   dva   rozsudky   okresného   súduz roku   2003   a   2011,   ktoré   boli   zrušené   odvolacím   súdom.   Konanie   tak   nie   je   stáleprávoplatne skončené, hoci prebieha od roku 2001.

4. Sťažovateľka podala aj dve sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresnéhosúdu v roku 2013 a 2014, ktoré boli uznané ako dôvodne podané.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydaltento nález:

„...   Základné   právo   sťažovateľky   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bratislava II v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané spis. zn. 14C/314/2001 porušené bolo.

... Okresnému súdu v Bratislave II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 14C/314/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

... ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 €..., ktoré je Okresný súd v Bratislave II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd v Bratislave II, je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €... na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, advokáta, Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnompodaní (sp. zn. Spr. 2153/2014 z 29. októbra 2014), v ktorom súčasťou je „Chronologický prehľad úkonov“. V podaní sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná, nakoľko v predmetnej veci boli zistené prieťahy v konaní. Prieťahy sú zo spisu zrejmé v období od 22.9.2003 do 5.5.2004 (dňa 22.9.2003 bolo na súd osobne podané písomné   vyjadrenie   k   odvolaniu   proti   rozsudku,   pričom   spis   bol   Krajskému   súdu v Bratislave   predložený   na   rozhodnutie   až   predkladacou   správou   zo   dňa   5.5.2004 a medzitým   neboli   zo   strany   zákonného   sudcu   realizované   žiadne   procesné   úkony) a v období   od   24.3.2005   do   30.1.2006   (dňa   24.3.2005   bolo   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave doručené účastníkom konania, pričom ďalší termín pojednávania stanovený na deň 5.4.2006 bol zákonným sudcom nariadený až dňa 30.1.2006).

V   zmysle   Vašej   výzvy   predkladám   spis   vedený   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. 14C/314/2001   a   chronologický   prehľad   úkonov   v   predmetnej   veci,   pričom   je   potrebné uviesť,   že   správe   súdu   neprináleží   hodnotiť   účelnosť   jednotlivých   procesných   úkonov realizovaných vo veci zákonným sudcom.

Chronologický prehľad úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/314/2001

06.08.2001 - doručená žaloba o určenie neplatnosti vydedenia a neplatnosti závetu 24.08.2001 - výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh

11.09.2001 - úhrada SP

08.10.2001 - pokyn na doručenie návrhu odporkyni na vyjadrenie

08.10.2001 - úradný záznam - odporkyňa si prevzala návrh

23.10.2001 - vyjadrenie k návrhu

21.11.2001 - stanovený T na 06.02.2002

06.02.2002 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na T 10.05.2002

09.05.2002 - ospravedlnenie PZ O z pojednávania

10.05.2002 - pojednávanie odročené na ďalší T 18.09.2002

18.09.2002 - prejednanie veci, výsluch svedkov, odročené na T 06.11.2002

06.11.2002 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na ďalší T 29.01.2003

29.01.2003 - prejednanie veci, odročené na ďalší T 21.03.2003

21. 03. 2003 - neúčasť svedka, odročené na T 05.05.2003

05.05.2003 - výsluch svedkyne

05.05.2003 - na pojednávaní vyhlásený rozsudok

09.07.2003 - odvolanie navrhovateľa

31.07.2003 - výzva na úhradu SP za odvolanie; výzva a vyjadrenie k odvolaniu

15.08.2003 - úhrada SP za odvolanie

22.09.2003 - vyjadrenie O k odvolaniu

14.5.2004 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie

13.10.2004   -   uznesenie   KS   BA,   ktorým   bol   rozsudok   OS   zrušený   a   vec   vrátená na ďalšie konanie

16.03.2005 - spis doručený na OS BA II

18.3.2005 - doručovanie rozhodnutia KS účastníkom

30.01.2006 - stanovený T na 05.04.2006

05.04.2006 - neúčasť účastníkov, ospravedlnenie PZ N, nový T 16.06.2006

16.06.2006 - ospravedlnenie PZO, nový T 27.10.2006

26.06.2006 - návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania

14.07.2006 - uznesenie o pripustení vstupu účastníka do konania

27.10.2006 - výsluch účastníkov, prejednanie veci, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

13.11.2006 nariadenie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva november,   december,   január   2007   -   doručovanie   uzn.   účastníkom   (závady v doručovaní, zisťovanie pobytu)

5.3.2007 - opätovné doručovanie zásielky navrhovateľke v II. rade, šetrenie pobytu odporkyne

25.05.2007 - opätovné doručovanie uznesenia zo dňa 13.11.2006 odporkyni

09.07.2007 - zaslanie spisu znalcovi

14.08.2007   -   vyjadrenie   znalkyne,   žiadosť   o   doplnenie   spisového   materiálu

19.11.2007 - stanovený T na 22.02.2008

14.12.2007 - žiadosť ustanovenej znalkyne o zrušenie ustanovenia (vážne zdravotné dôvody a PN znalkyne)

22.02.2008 - odročené na nový T 11.06.2008

05.05.2008 - uznesenie o zrušení ustanoveného znalca a ustanovenie nového znalca

18.08.2008   -   vyjadrenie   znalkyne   -   výzva   na   doplnenie   spisového   materiálu

11.06.2008 - pojednávanie odročené, nový T 10.10.2008

16.06.2008   -   žiadosť   znalkyne   o   zrušenie   uznesenia   o   ustanovení   za   znalca zo zdravotných dôvodov, PN

23.06.2008 - ustanovenie nového znalca

11.08.2008 - spis zaslaný znalcovi

26.08.2008   -   výzva   účastníkom   na   predloženie   písomností   potrebných   k vypracovaniu znaleckého posudku

10.10.2008 - prejednanie veci, stanovený nový T 26.01.2009

26.01.2009 - pojednávanie odročené na T 03.06.2009 (neúčasť svedkov a z dôvodu, že spis sa nachádza u znalca)

28.01.2009 - doručenie znaleckého posudku

29.01.2009 - zaslanie znaleckého posudku účastníkom na vyjadrenie

19.02.2009 - uznesenie o priznaní znalečného

24.03.2009 - odvolanie PZ O voči uzneseniu o priznaní znalečného

03.06.2009   -   výsluch   svedkov,   odročené   na   neurčito   za   účelom   predloženia písomných vyjadrení

24.06.2009 - úprava petitu

21.07.2009   -   spis   predložený   KS   BA   na   rozhodnutie   o   odvolaní   voči   uzneseniu o priznaní znalečného

20.08.2009 - uznesenie KS BA, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.02.2009 potvrdené

27.08.2009 - spis doručený na OS BA II

04.09.2009 - doručovanie rozhodnutia účastníkom

08.10.2009 - stanovený T pojednávania 25.01.2009

4.12.2009 - uznesenie o pripustení zmeny petitu

25.01.2010 - prejednanie veci, nový T 09.06.2010

09.06.2010 - výsluch svedkov, nový T 19.11.2010

19.11.2010 - výsluch svedka, nový T 30.03.2011

30.03.2011 - výsluch účastníkov, nový T 16.05.2011

16.05.2011 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, za účelom vyhlásenia rozsudku T 06.06.2011

06.06.2011 - vyhlásený rozsudok

21.06.2011 - odvolanie navrhovateľov proti rozsudku

23.08.2011 - výzva na vyjadrenie, výzva na úhradu súdneho poplatku za odvolanie

20.09.2011 - úhrada súdneho poplatku za odvolanie

04.11.2011 - spis predložený KS BA

13.09.2013   -   uznesenie   KS   BA,   ktorým   bol   rozsudok   OS   zrušený   a   vec   vrátená na ďalšie konanie

31.10.2013 - spis doručený na OS BA II

20.11.2013 - doručovanie rozhodnutia účastníkom

31.01.2014- spis predložený sudkyni...

23.06.2014   -   z   dôvodu   neúčasti   navrhovateľky   v   II.   rade,   odporcu   a   právneho zástupcu pojednávanie odročené na T 13.10.2014

08.10.2014   -   oznámenie   o   zrušení   T   pojednávania   13.10.20114,   z   dôvodu   PN zákonného sudcu.“

7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené v jeho vyjadrení, považovalústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdnehospisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 5. novembra 2014.

8.   K vyjadreniu   okresného   súdu   právny   zástupca   sťažovateľky   zaujal   stanoviskopodaním doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2014, v ktorom uviedol:

„K vyjadreniu Okresného súd Bratislava 2 k podanej sťažnosti porušenia práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a i., dovolím si uviesť, že objektívne prieťahy v konaní priznal aj samotný súd, aj keď tieto konkretizoval na dve obdobia súdneho konania, ktoré spolu predstavujú čas uznanej nečinnosti súdu na necelé 3 roky.

Aj keď z vyjadrenia súdu v ďalšom texte vyplýva rozpis jednotlivých úkonov nie len samotného súdu ale aj účastníkov konania, objektívne ale najmä subjektívne je napádané konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava 2 z pohľadu sťažovateľky vnímané ako neprimerane   zdĺhavé,   so   značnými   prieťahmi   v   konaní,   keď   jediný   orgán,   oprávnený rozhodnúť o veci o právach oprávnených dedičov, je povolaný práve miestne príslušný súd, ktorý nedokázal vo veci samej rozhodnúť viac ako 13 rokov a to aj napriek zdaniu, podľa priloženého rozpisu úkonov, že súd koná akoby bez prieťahov! Najmä si dovolím upriamiť pozornosť   aj   na   postoj   súdu   pri   riešení   otázky   súvisiacej   s   nariadením   znaleckého dokazovania s dôsledkom   nemožnosti realizácie   potrebných   úkonov bez vypracovaného posudku, čo tiež spôsobilo predĺženie konania vo veci samej o takmer dva roky. Z pohľadu sťažovateľky, ktorej zo zanechaného majetku po smrti poručiteľky ako jej matky, vznikli nové,   ďalšie   povinnosti   starostlivosti   oň,   ako   som   to   uviedol   v   samotnej   sťažnosti, spočívajúce vo finančných úhradách za účelom udržania tohto majetku (bytu), zrejme kvôli ktorému   v   spore   súrodenci   vedú   napádaný   súdny   spor,   avšak   bez   toho,   aby   náklady na udržanie majetku si medzi sebou rozdelili, je spor pre sťažovateľku náročný nie len z pohľadu neúmerne dlho pretrvávajúceho času, ale aj z pohľadu finančného, ktorá práve pre dlhotrvajúci spor prebiehajúci pred súdom, prišla o svoje úspory, a plynutím času sa sťažovateľka dostala až do dôchodkového veku. Aktuálne jej zdravotný   stav   už   nie   je najlepší (pred cca rokom a pol sa podrobila operácie srdca); ale celkovo už vo svojom veku jej   prebiehajúci   súdny   uberá   jej   životné   sily.   Je   to   preto   nie   len   objektívny   pohľad na prieťahy   v   konaní,   na   ktorom   sa   zrejme   zhodnú   obe   strany   konania,   ale   najmä subjektívny   pocit   a   prežívanie   pretrvávajúceho   sporu   sťažovateľkou   a   jej   vnímanie dlhotrvajúceho súdneho konania ako straty presvedčenia na včasné poskytnutie jej ochrany pred neprávosťou.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou jeúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavuprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutianeodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdualebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inakako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

13. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotupre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovzákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesno-právnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátneorgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Zákonč. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdnehokonania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovalitak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktoréhohneď ako sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právapodľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   ústavný   súdprihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

15.1 Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav vecia platná právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95). Pokiaľ ide o právnuzložitosť   veci   vedenej   pred   okresným   súdom,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   návrhyna určenie neplatnosti závetu sú štandardnou súčasťou rozhodovacej agendy všeobecnýchsúdov a pri aplikácii relevantnej právnej úpravy sa všeobecné súdy opierajú o ustálenújudikatúru (pozri aj III. ÚS 71/2012). Z týchto dôvodov nemožno považovať namietanékonanie za právne zložité. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základeskutočností   zistených   zo   spisu   konštatuje,   že   počas   konania   bolo   potrebné   vypočuťviacerých   svedkov   a tiež   pripustiť   nového   účastníka   na   strane   navrhovateľa,   ale   tietookolnosti   nemali   zásadný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Ústavný   súd   poukazujena skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahyv konaní   zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce,   nečinnosťou   bez   relevantnéhoprávneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96,III. ÚS 173/03).

15.2   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria   používaného   pre   hodnotenie   prípadnýchzbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovanéhokonania   podstatne   neprispeli   okolnosti   na   strane   sťažovateľky.   Bola   v konaní   aktívna,viackrát písomne žiadala okresný súd, aby vo veci konal, najmä v čase jeho nečinnosti,a tiež sa zúčastňovala nariadených pojednávaní. Niektoré neúčasti jej právneho zástupcuna pojednávaniach   v   máji   2002, v apríli   a júni   2006,   ako   aj   októbri   2008   podstatnýmspôsobom nepredĺžili toto konanie, pretože okresný súd buď odročil pojednávania vždyna konkrétny   termín   v krátkom   časovom   slede,   alebo   vykonal   dokazovanie   bez   jehoprítomnosti.

15.3   Napokon,   pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium   podstatné   pre   skúmanie   existenciezbytočných   prieťahov   v   konaní,   ktorým   je   samotný   procesný   postup   okresného   súdu,ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok. Pri hodnotení tretiehokritéria slúžiaceho na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní všeobecnéhosúdu   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   v priebehu   konania   okresný   súdnepochybne konal a nariadil množstvo pojednávaní a rozhodol aj rozsudkom už v roku2003, ako aj v roku 2011, jeho konanie však bolo nehospodárne a neefektívne. V prvomprípade bol rozsudok zrušený odvolacím súdom najmä z dôvodu, že bol nepreskúmateľný,a aj v druhom prípade, hoci doplnil dokazovanie, neriadil sa dôsledne právnym názoromodvolacieho   súdu   a jeho   rozsudok   bol   opäť   nepreskúmateľný   pre   absolútny   nedostatokdôvodov,   čím   v konečnom   dôsledku   odňal   možnosť   účastníkom   konať   pred   súdom.V konaní boli zistené napokon aj krátkodobé obdobia nečinnosti, ako to vyplýva z prehľaduúkonov, a to najmä od 5. mája 2003, keď vyhlásil rozsudok, až do 14. mája 2004, keď spispredložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, a tiež od vrátenia veci z odvolaciehosúdu (16. marec 2005) až do 14. júla 2006, keď pripustil ďalšieho účastníka do konania (vtomto období len dvakrát odročil pojednávania pre neúčasť účastníkov bez prerokovaniaveci). Tu je potrebné tiež uviesť, že okresný súd nedisponoval s vecou niekoľko mesiacov,pretože   spis   sa   jednak   nachádzal   u znalcov,   keď   okresný   súd   nariaďoval   znaleckédokazovanie v rokoch 2007 a 2008, ale aj na odvolacom súde od mája 2004 do marca 2005a tiež   od novembra   2011   do   októbra   2013,   teda   spolu   takmer   32   mesiacov   z dôvodupodaných odvolaní účastníkmi konania proti jeho rozsudkom. V tejto súvislosti okresný súdpripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak v dôsledku uplatnenia procesných právúčastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznášaoprávnená   osoba,   ale   nemožno   ju   pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Procesné návrhy, ktoré sú procesným právom účastníkakonania, však nemôžu byť dôvodom nekonania v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03,II. ÚS 52/06).

16. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovilnázor,   že   z ústavnoprávneho   hľadiska   je   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v konanípred všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 13 rokov od jehozačatia (m. m. napr. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 752/2013).

17.   Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   postupomokresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 1.

18.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavya podľa   §   56   ods.   3   písm.   a) zákona   o   ústavnom   súde   konať   vo   veci   bez   zbytočnýchprieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (bod 2 výroku).

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného   súdu.   Sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   €z dôvodu,   že „má   právo   na   primeranú   finančnú   náhradu   minimálne   vo   výške   škody spôsobenej   nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Bratislave   II   vo   veci   samej   zodpovedajúcej výške,   ktorá   sa   dá   zistiť   z   doterajších   mesačných   platieb   správcovi   a   odvodov   do príslušného fondu ako aj za znehodnotenie bytu ako dôsledok nemožnosti jeho užívania. Nečinnosťou   súdu   je   dotknuté   vlastnícke   právo   účastníkov   konania   a   z   toho   pre   nich vyplývajúce   práva   a   povinnosti   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   patrili   poručiteľke. Nevyporiadaním   dedičského   konania   a   nerozhodnutím   vo   veci   samej   niekoľko   rokov, nehnuteľnosť,   hoci   sa   jedná   o   byt,   značne   schátrala,   keď   na   jeho   rekonštrukciu   bude potrebná vysoká finančná investícia. Pretrvávajúci stav je spôsobilý aj naďalej zhoršovať a znehodnocovať   nehnuteľnosť   až   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej   ako   aj s nutnosťou   realizácie   platieb   správcovi   za   účelom   udržania   bytu   ako   aj   platieb do príslušných   fondov.   Sťažovateľka   má   preto   za   to,   že   takou   náhradou   by   malo   byť priznanie finančného zadosťučinenia minimálne vo výške 10.000,00 €, ktoré ako finančnú náhradu požaduje.“.

20. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľky spravodlivo žiadať, abyčakala na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, abybol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v jej prípade. Vzhľadomna doterajší postup okresného súdu (pozri bod 15.3) s prihliadnutím na povahu veci (pozribod 15.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá jez ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti,považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   4 000   €   sťažovateľke   za   primerané   finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučineniepodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sapritom   riadil   zásadou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   reparácianemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (ako to požaduje sťažovateľka, ktorá by sapo splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi(m. m. IV. ÚS 84/02).

21. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom   súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavnýsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Keďženad rozsah priznaného finančného zadosťučinenia ústavný súd sťažnosti nevyhovel, v tejtočasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola voveci namietaných porušení jej základného práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jejprávneho zastúpenia advokátom.

23. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej službyvykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“) tak, že sťažovateľke priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,čo podľa § 13 ods. 2 vyhlášky spolu predstavuje sumu 268 €, a k tomu režijný paušál (§ 16ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3výroku tohto nálezu).

24.   Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia,   je   okresný   súd   povinný   uhradiťna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149OSP)   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   (§   56   ods.   5   zákonao ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015